20.12.2009

 
Každému sa z času na čas žiada udrieť alebo aspoň hodiť vajíčko do tváre nenávideného politika.  A niektorým odvážnym ľuďom sa to niekedy aj podarí.   Tradícia neškodných útokov na politikov silnie.  V Rusku sa torty a iné podobné veci zväčša uchádzajú len opozícii.  Ale vo svete je mnoho nebojácnych duší, ktoré si trúfnu na mocných, či ide o vlastných predstaviteľov alebo návštevníkov.  
Notorickým prípadom je incident s topánkami, ktoré takmer zasiahli Georgea Busha.  Presne pred rokom, 14. decembra 2008, na tlačovej konferencii v Iraku miestny novinár Muntadar al-Zaidí hodil do Busha topánky, ale tomu sa podarilo uhnúť.  Muntadara neskôr odsúdili na rok väzenia a potom prepustili.  Ale pre mnohých v
Iraku je národným hrdinom.  

Najpopulárnejšou neškodnou zbraňou "verejných mstiteľov" je vajíčko.  Ani sa nedajú spomenúť všetky incidenty, kedy vo volebných kampaniach na Ukrajine použili ako "argument" vajíčka.  V roku 2003 sa ich dostalo aj dvom vysoko postaveným predstaviteľom - kalifornskému guvernérovi Arnoldovi Schwarzenegerovi a bývalému ruskému premiérovi Michailovi Kasjanovi.  A nachádzajú sa vo veľmi dobrej spoločnosti: to isté sa stalo aj bývalému dánskemu premiérovi Foghovi Rasmussenovi
(2002), americkému prezidentovi Billovi Clintonovi (2001 v Poľsku) a mnohým iným, nižšie postaveným predstaviteľom.  

Pokiaľ ide o zákusky, hádam najznámejšia torta pristála pred jedenástimi rokmi v Bruseli na tvári prezidenta Microsoftu Billa Gatesa.  A toto je aj oveľa lepšia zbraň.  Hoci vajíčkami sa dá ďalej dohodiť, tortami sa zase lepšie triafa a škoda, čo spôsobujú, je znateľnejšia.  Skazené vajíčka sú vynikajúcou zbraňou na poníženie
nepriateľa, ale aj skazené torty urobia svoje.  

V Izraeli v septembri 2003 židovský študent z New Jersey hodil tortu do tváre Natanovi Šaranskému, predsedovi Židovskej agentúry pre Izrael.  Neskôr vysvitlo, že išlo o Abeho Greenhousea, člena organizácie "Židia proti okupácii", ktorej ide za okamžité stiahnutie izraelských jednotiek z palestínskych území.   Očividne, "zbraniam proletariátu" sa veľmi darí.  Ale "proletariát" vie, že za hádzanie pouličných kamenných kociek ich môžu obviniť z terorizmu, preto sa k tej zbrani až tak často neutiekajú.  V auguste 2009 chuligáni napadli bývalého českého premiéra Mirka Topolánka na Južnej Morave, ktorý tam vtedy robil volebnú kampaň na bycikli.  Najprv ho obarili a potom mu do hlavy hodili kameň a zranili ho. 

Tento incident sa podobá tomu, čo sa stalo talianskemu premiérovi Silviovi Berlusconimu.  Aj Topolánkova popularita vtedy značne poklesla, keď médiá informovali verejnosť o jeho sexuálnom škandále.  V roku 1998 bývalého nemeckého prezidenta Romana Herzoga napadol v Estónsku 20-ročný študent, ktorý doňho hodil kameň.  Našťastie ho netrafil a kameň zasiahol len auto.  Ale sú tu aj iné materiály, ktoré možno použiť ako zbraň.  

V roku 2004 zasiahlo ruského ministra zdravotníctva a sociálneho rozvoja Michaila Zurabova vrecúško s majonézou, keď hovoril, že ambulantná liečba má prednosti pred nemocničnou.  Takisto bolo istý čas veľmi populárne obliať jeden druhého obsahom svojho pohára.  Ale to sa dá len v blízkom kontakte.  To sa často deje napríklad počas konfliktov medzi známym "majstrom na boj zblízka" Vladimírom Žirinovským a jeho kolegami.  Ale škála materiálov, ktoré možno použiť ako zbraň, je nekonečná.   Všetky tieto incidenty majú spoločnú črtu: i keď sú naivné, sú oveľa vhodnejšie, než
terorizmus a oveľa poctivejšie, než totálna ľahostajnosť.  V istom zmysle ide o martýrov, ochotných trpko platiť za chvíľkový pocit šťastia.  Vo chvíli, keď vajíčko zasiahne tvár nenávideného politika, sa cítite, akoby ste svoj život žili naplno.  

Pravda: Flying Eggs and Mayonnaise - Ultimate Weapons for Accurate Throwers"  
http://english.pravda.ru/world/europe/16-12-2009/111157-flying_eggs-0