Najkrvavejším v histórii bol “Modrý Francúz.“

Drahokam – diamant bol odjakživa milovaným kameňom bohov a starovekých filozofov. Budha sedí na tróne z diamantov, prorok Mohamed listuje Korán s diamantovými stránkami a indická legenda o Čase hovorí o veľkom vtákovi, ktorý raz za tisícročie priletí ku gigantickému diamantu, aby ho otočil svojim zobákom. Keď sa diamant celkom otočí, prejde jedno obdobie Času.

Filozof Platón si myslel, že diamant sa rodí v samom strede zlatej žily a je jeho jadrom. Plínius mladší, ktorý skúmal diamanty, tvrdil, že tvrdosť tohto kryštálu je taká, že ho nemožno rozlomiť a že sa skôr podarí zlomiť kladivo. Nie je to celkom tak. Hoci je diamant tvrdý, je pritom zároveň aj krehký. Niekedy sa rozlomí aj pri neopatrnom údere zlatníka. Koľko majstrov zlatníkov za to zaplatilo v dejinách životom. V starovekej Indii zlatníci žili v takom blahobyte dlho, ako napríklad politici na Slovensku.

V minulosti sa pertraktovali názory, že diamanty sú mužské a ženské a keď sa polejú májovou vodou, prichádzajú na svet deti. Tak ako sa rozvíjala chémia, vedci postupne prišli na to, že diamanty rastú. A až v 19. storočí prišli na to, že diamanty kryštalizujú v hĺbke 80-100 kilometrov pri neuveriteľných teplotách a tlaku. Pri prírodných katastrofách sa potom dostávajú na povrch, napríklad pri výbuchu sopky spolu s rozplavenou lávou. Možné je aj to, že niektoré diamanty za zrodili z meteoritov padnutých na zem.

Prvé diamanty sa našli v Indii, pred vyše 3000 rokmi. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia figúrka, staroveký výtvor, s diamantovými očami, ktorá je uložená v Britskom múzeu. Pochádza z roku 480 nášho letopočtu. Vtedy vzácne kamene dobývali v Pradeše v Indii a na poliach Golkondy. Prešli stáročia a indické náleziská spusti, na rad prišla Brazília, potom Afrika, Austrália a Rusko. V súčasnosti sa najviac diamantov dobýva /z hľadiska ich ceny a počtu/ v Botswane /Afrika/.

Diamanty žiaria. Dobrý diamant vysokej čistoty svieti a žiari tak, že pohľad naň spôsobuje bolesť. Diamanty sa klasifikujú tiež aj podľa farby. Bezfarebné a modré sa objavujú redšie, najviac známe sú žlté, alebo aj zelené, červené a sivé, tieto však obsahujú prímesi.

Okrem toho diamanty majú svoje osudy. Zoberme si napríklad známy Koh-i-noor, ktorý ešte nepatrí k tým, pre ktorý sa prelialo najviac krvi. Z 20 vládcov Hindustanu, ktorý tento diamant vlastnili, boli 18 zabití, zahynuli v boji, alebo boli vyhnaní a zomreli v biede. Koh-i –noor je jeden z najčistejších diamantov a váži 191 karátov. Jeho história je zviazaná s druhým známym diamantom. V 16. storočí na indických náleziskách Golkondy sa našlo niekoľko známych vzácnych kameňov. Jeden z najvzácnejších, ktorý vážil 400 karátov sa dostal do rúk Džehan-Šacha, potomka Timuru z dynastie Veľkých Mogulov. Dal ho spracovať a v procese spracovania sa zmenšil na 199 karátov.

Zlatníka takmer zavreli, neuväznili ho však len preto, lebo tento diamant skutočne patril k superdiamantom. Šach ho nazval „Veľkým Mogulom." Neskorčie syn Džehana, Aureng-Zeb zosadil otca z trónu a začal vládnuť spolu s diamantom. Tento vládca sa všemožne snažil, aby našiel druhý pár takéhoto diamantu a v roku 1666 sa stal zlodejským spôsobom majiteľom diamantu, ktorý mal za sebou už hodne krvavých stôp. Aureng-Zeba neskoršie zabili a obidva diamanty vsadili namiesto očí fifure indického boha. Neskoršie tieto diamanty dostali mená, podľa indického sanskritu „Veľkého Mogula" premenovali na „Derianur“ /More sveta/ a druhý bezmenný diamant nazvali –Kohinoor /Hora sveta/. O pol roka neskoršie ich ukradol francúzsky vojak/o tom, ako sa mu to podarilo a či z toho niečo mal, história nič nehovorí/ a dostali sa do rúk  šachovi Nadirovi, ktorý ich vsadil do svojho trónu. Po jeho smrti ich znova ukradli - Angličania. A odvtedy sa ich osudy znova rozdelili. Kohinor sa dostal do Európy, po ďalšom spracovaní stratil polovicu z dovtedajších karátov a aj unikátnosť. V súčasnosti krášli anglickú kráľovskú korunu, hoci India a Pakistan sa sporadicky snažia, aby im diamant vrátili.

Osudy Derianura sa v istom čase stali neznámymi. Potom sa našiel a kúpil ho arménsky kupec Šafras. Pätnásť rokov starostlivo opatroval diamant u seba a nevedel sa rozlúčiť s týmto modrým kryštálom. Ale nakoniec sa rozhodol, že ho predá a vybral si Astracháň. Kupca tam však nenašiel a tak sa vrátil domov do Asmerdamu a uložil ho do banky. Po šiestich rokoch sa zjavili ľudia, ktorí chceli diamant kúpiť. Dvorný zlatník ruskej cárovnej Kataríny II . Ivan Lazarev zoznámil Šafrasa s grófom Grigorijom Orlovom, ktorý diamant kúpil v roku 1773 za 400000 rubľov. Orlov ho daroval Kataríne II, ale nezískal to čo chcel. Katarína mu nevrátila stratený titul hlavného milenca a favorita. Diamant sa začal volať „Orlov“ a možno ho vidieť v ruskom Diamantovom fonde.

Najväčší diamant zo všetkých, ktoré sa našli v XX. storočí „Cullinan“ sa našiel v Južnej Afrike. Ohliadač náleziska, lepšie povedaní diamantových poľa Frederic Wells sa jedného dňa vybral na prechádzku po nálezisku. V jednej zo stien sa čosi zablyslo. Takmer sa mu zastavil dych, prišiel bližšie a nožíkom vybral zo steny diamant - jeho veľkosť ho úplne ohromila. Diamant mal 3106 karátov a nazvali ho na počesť majiteľa Cullinanom. Neskoršie ho darovali anglickému kráľovi Eduardovi VII. na jeho narodeniny. Ukázalo sa však, že v strede má diamant chybu. A tak sa rozhodli diamant rozdeliť. Problém spočíval v tom, že nikto túto prácu nechcel urobiť, stačil totiž nepatrný pohyb a kryštál sa mohol zmeniť na prach. Nakoniec sa na to podujal jeden zo známych zlatníkov Amsterdamu I. Asšer , ktorý vytvoril akúsi komisiu zo všetkých známych zlatníkov a dokonca prítomní boli aj lekári. Po prvom údere zostal diamant celý a po druhom údere sa zlomil na dvoje. Asšer po splnení tejto úlohy stratil vedomie. Po ďalšom spracovaní sa vyrobili z tohto diamantu dva „Hviezda Afriky" s 530 karátmi a  Cullinan 2 s 317 karátmi, ktoré patria anglickej kráľovskej korune a ešte 103 maličkých diamantov. Neskoršie na tomto nálezisku v Južnej Afrike našli ešte jeden diamant „Jonker“, ktorý vážil 725 karátov a z ktorého vyrobili 12 prekrásnych briliantov.

„Najkrvavejším“ diamantom v histórii ľudstva je „Francúzsky Sivý“, alebo aj inak nazývaný „Modrý Francúz /priniesol mnoho rozčarovania, nešťastia a smrti. Prvým jeho známym európskym majiteľom bol Kráľ – Slnko - Ludvik XIV. Potom ho vlastnila Mária Antoanietta /popravená sťatím/, Juraj IV. /zomrel prirodzenou smrťou, ale v strašných mukách/, anglický finančník /otrávený/, aristokratická rodina /hlava rodiny a jeho dve deti zomreli v bláznivci /, turecký sultán Abdul – Hamid /zvrhnutý a vyhnaný/ a jeho milenka /zabitá kindžalom/. Posledným vlastníkom „Francúzskeho Sivého" bol známy americký zlatník Winston, ktorý ho kúpil od rodiny MacLeanov. Manžel majiteľky diamantu Evelyn MacLean potratil rozum potom, ako pri automobilovej havárii zomrel ich malý syn. Neskoršie ich staršia dcéra spáchala samovraždu.

To už nevydržal ani zlatník Winston a daroval diamant do múzea. Niektorí tento diamant ocenili na sumu 300 miliónov dolárov, iní hovoria, že je taký čistý a  krásny, že jednoducho sa jeho cena určiť nedá.

___________________________________________

Svätoboj Clementis