Prečo sa podľa vás - bratislavských kompetentných a kultúrnosť
predstierajúcich činiteľov - doteraz v súhrne za viac ako tristo rokov nepodarilo pomenovať v Bratislave ani jednu ulicu po troch
najvýznamnejších hudobných skladateľoch, neodmysliteľne spojených s Bratislavou?

Predpokladaná odpoveď kompetentných:
Lebo.

Takže aspoň pár skeptických poznámok a návrh:

1. Bratislava bola známa "kultom Franza Liszta" a bolo tu viacero
premiér jeho skladieb, podieľal sa aj na konštrukcii organa v Dome, vyrastal tu ako dieťa a tu sa začal jeho fenomenálny štart do sveta. Nevedel ale po maďarský a dr. Miroslav Demko vo viacerých knihách prináša dôkazy, že Liszt bol Slovák, kým dr. Jana Lengová zas vystúpila s argumentáciou, vedúcou ku jeho nemeckému pôvodu, s čím však ťažko spojiť Lisztovu iniciatívu pri organizovaní mileniárnej oslavy príchodu Cyrila a Metoda v Ríme 1867 za najtuhšej maďarizácie.

Slavimo Slavno Slaveni! (or Slavimo Slavno Sloveni!) (Let's Celebrate Famous Slavs!), R 196, S 503, LW A223, is a piece by Franz Liszt based on a work by the Dubrovnik poet Medo Pucić, composed for the Millennium celebration of the arrival of Slavic apostles Saint Cyril and Saint Methodius to the area of present-day Slovakia. The celebrations took place in Rome in July 1863, organized by Pope Pius IX; Liszt was personally present.
http://en.wikipedia.org/wiki/Slavimo_Slavno_Slaveni!

 Na stretnutí Lisztovej spoločnosti koncom roka 2007 však všetci prítomní - bez ohľadu na etnicitu - odhlasovali, že si želajú, aby konečné bolo v Bratislave po Lisztovi niečo náležité pomenovane, nielen ulica, možno most alebo námestie, možno ten novy ostrov.

2. Beethoven chodieval do Bratislavy nielen preto, že tu bolo v tých časoch najvýznamnejšie a najkvalitnejšie hudobné teleso Uhorska Kirchenmusikverein, ktoré fenomenálne uviedlo jeho diela, ale aj za utešenými slečnami Keglevichovymi, ktoré žili v paláci pri Evanjelickom lýceu, a ktorým venoval vari najviac skladieb. Všetky Beethovenove zápisníky (asi stodesať) o jeho priateľoch na Slovensku na zásah z Budapešti po jeho smrti zmizli, v podobnom duchu cenzurovali v STV aj nedávny televízny dokument v rozpore so scenárom dr. Luby Ballovej. Beethoven tu jednoducho nebol a basta.

Aj preto je podstavec ukradnutý spod Beethovenovej busty v Medickej záhrade zamaskovaný hlavou iného človeka z inej kultúry.

3. Národný umelec Eugen Suchoň žil a tvoril celý život v Bratislave, ale preto, že je autorom slovenskej národnej opery Krútňava, prekazili temné internacionalistické sily pomenovať podľa návrhu slovenských hudobníkov jeho menom parčík medzi Redutou a Operou. Keby bol českým skladateľom, ulicu by už v Bratislave mal, lebo všetci českí skladatelia jeho formátu
tu už ulice dávno majú.

Pretože bratislavská politika pamäti je taká, aká je, čiže primitívne
internacionalistická, navrhujem riešiť nedostatok ulíc trojpomenovaním. Nech bratislavskú nekultúrnosť korunuje okrem zbúrania synagógy, autostrády cez historické jadro a falických symbolov v podobe nevkusných a stále častejšie schvaľovaných novostavieb aj ulica, nesúca tri zakázané mena -
Beethovenova-Lisztova-Suchoňova, v poradí podľa abecedy.

Navrhujem takúto ulicu niekde odkrojiť z niektorej dlhšej ulice, možno Malinovského, aby sa každému z týchto hudobných velikánov ušli také aspoň dva-tri domy, lebo toto mesto s chorou historickou pamäťou nemá pre týchto troch ani jednu celu ulicu.

Slávnostné pomenovanie s tradične chýbajúcou pamätnou tabulou by sa hodilo presne na deň Suchoňovej storočnice v osmičkovom roku 2008. Som však skeptický, či sa podarí aspoň to. Nepodarí sa to.

S Bratislavou sa na želanie iných nemajú spájať žiadne väčšie mená, nemá tu byť opereta, štúrovské súsošie, rozhlasový filharmonicky orchester, pantomíma, komorná opera, slovenská dráma, vlastne nič. Nič zaujímavé. Ani z minulosti.
Tak.
V Bratislave je to tak.

Andrej Ferko
dramatik a matematik