:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Otec propagandy:  Edward Bernays
_____________________________________________

 

 

"Vedomá a inteligentná manipulácia organizovaných zvyklostí a názorov más je dôležitým elementom demokratickej spoločnosti."

Či je to otázka zvolenia do úradu alebo problém interpretácie a popularizácie nových nápadov, alebo každodenný problém administrácie verejných záležitostí, otázka propagandy, opatrne prispôsobenej mentalite más, je vitálnym doplnkom politického života.“

"Ak rozumieme mechanizmu a motívom skupiny, je možné kontrolovať masy podľa našej vôle bez toho, aby to vedeli?... Nedávne praktiky propagandy ukázali, že to možné je, minimálne do určitých možností a limitov.“ 

"Goebbels... používal moju knihu „Kryštalizácie verejnej mienky“ ako základ pre svoju deštrukčnú kampaň proti Židom..."
Edward Bernays


Edward Bernays, vo všeobecnosti považovaný za otca propagandy, dnes nazývanej PR (public relations) – vzťahy s verejnosťou, sa narodil  22. novembra 1891 vo Viedni.  Bol  synovcom Zigmunda Freuda, otca psychoanalýzy a bol to on, ktorý pomohol spopularizovať Freudove teórie v Spojených štátoch.  Bernays nadviazal na prácu svojho strýka Freuda a jeho psychoanalýzu a použil pre účely obchodu. Do propagandy vniesol psychológiu a sociálne vedy, ktoré mu pomohli vytvoriť účinné presviedčacie kampane. Svoju vedeckú metódu ovplyvňovania nazval „výrobou súhlasu.“

Ľudské túžby musia zvíťaziť nad potrebami. Na tomto musíme postaviť novú Ameriku, nových ľudí, vravieval. Ak môže byť propaganda využitá v časoch vojny, môže byť aj v časoch mieru. Na to bolo potrebné nájsť nový termín, keďže slovo propaganda zneužili Nemci v II. sv. vojne a tak vynašiel termín „vzťahy s verejnosťou.“ (public relations)

Z občanov sa stali konzumenti a demokracii sa podarilo vytvoriť poslušné bytosti, ktoré reagovali želaným spôsobom.
Politici a plánovači verili v Freudove východisko – v každom človeku driemu nebezpečné a iracionálne túžby a strach. Boli presvedčení, že odviazanie týchto inštinktov viedlo k barbarizmu nacistického Nemecka. Zigmund Freudova dcéra Anna a jeho synovec Edward Bernays poskytli základy  filozofie na ovládanie verejnosti. Americká vláda, korporácie a CIA použila tieto myšlienky a vyvinula techniky pomocou ktorých je možné kontrolovať verejnosť.

Jedna z obľúbených Bernaysových techník  bolo používanie autority „tretej strany“ „Ak ovplyvníte ich vodcov, s tým alebo bez toho, žeby o tom vedeli, automaticky ovplyvníte skupinu,“ tvrdil.
Ak napríklad chcel zvýšiť predaj slaniny, uskutočnil prieskum medzi lekármi  a ich odporúčania, že ľudia by mali mať výdatné raňajky, ponúkol ľuďom. Výsledky prieskumu potom poslal 5000 lekárom spolu s ponukou slaniny a vajec ako výdatných raňajok.

Bernays okrem iného vraví:
„Vládnu nám, naše mysle a naše chute  sú formované ľuďmi o ktorých sme zväčša nikdy nepočuli. Je to logickým dôsledkom spôsobu, ktorým je naša demokratická spoločnosť organizovaná. Väčšina ľudských bytostí musí v tomto zmysle spolupracovať ak majú spolu žiť ako dobre fungujúca spoločnosť. ...
Akýkoľvek názor si človek osvojí, ostáva faktom, že  takmer každý fakt nášho každodenného života vo sfére politiky, obchodu, spoločenského správania alebo etického myslenia je vytváraný relatívne malým počtom ľudí...ktorí rozumejú psychickým procesom a sociálnym vzorom más. Sú to oni, ktorí ťahajú nitky, ktoré kontrolujú myseľ verejnosti, ktorí ovládajú spoločenské sily a nachádzajú nové cesty na spájanie a vedenie sveta...

Systematická štúdia psychológie más odhalila študentom možnosti neviditeľnej vlády pomocou manipulácie motívov, ktoré poháňajú skupinu...Tak vyvstala prirodzená otázka: ak rozumieme mechanizmu a motívom skupiny, je možné kontrolovať masy podľa našej vôle bez toho, aby to vedeli?... Nedávne praktiky propagandy ukázali, že to možné je, minimálne do určitých možností a limitov.“

„Žiadny seriózny vedec dnes neverí, žeby  hlas ľudu vyjadroval dokonalú, múdru alebo ušľachtilú myšlienku. Hlas ľudu odzrkadľuje jeho myslenie a toto myslenie je vytvárané skupinou vodcov, ktorým verí a ktorí rozumejú manipulácii verejnej mienky...

Či je to otázka zvolenia do úradu alebo problém interpretácie a popularizácie nových nápadov, alebo každodenný problém administrácie verejných záležitostí, otázka propagandy, opatrne prispôsobenej mentalite más, je vitálnym doplnkom politického života.“
Edward Bernays: Propaganda, 1982

Kniha Bernaysa nie je ničím výnimočná ani zaujímavá. Viac menej dokladuje len známe fakty o spôsobe fungovania modernej spoločnosti. Ak má niekto záujem o fungovanie propagandy, na trhu sú ďaleko lepšie a hodnotnejšie knihy. Ako príklad uvediem citát z rovnomennej knihy Propaganda Francúza profesora Jacques Ellula z roku 1962:

“Som za demokraciu. Ľutujem len, že propaganda robí jej skutočné praktizovanie takmer nemožným. Myslím si ale, že by bolo ešte horšie udržiavať ilúziu o koexistencii skutočnej demokracie a propagandy.“

Je pre mňa zarážajúce, že tomuto uzáveru, ktorý je tak zrejmý, odporuje tak veľa, inak inteligentných, ľudí. Demokracia sa pre nich stala modlou, ktorú spochybniť majú strach. Faktom je, že intelektuáli nie sú o nič menej myšlienkovo nezávislí ako ľudia pracujúci manuálne. Skôr naopak.

Je nemorálne spochybňovať demokraciu. V škole nás neučia, v novinách sa nedočítate o evidentných a jasných uzáveroch Bernaysa alebo Hulla. Učia nás, že demokracia je zárukou slobody, napriek tomu, že tí, ktorí  kontrolujú mechanizmy propagandy v našej demokratickej spoločnosti nepretržite pracujú na eliminovaní tejto slobody.

Sloboda sa pre mnohých stala synonymom nového auta alebo práva kúpiť si ten istý tovar v troch rôznych supermarketoch. Pre iných možnosť pozerať  loptové hry, ktoré si zažiada z 60 kanálového výberu svojho satelitného poskytovateľa. Aj to je viditeľným úspechom Bernaysovho úsilia. 

Propaganda je dnes dávkovaná v značných množstvách formou televízie, rádia alebo tlače, ale tiež v menších zoskupeniach (štát, komunita, škola) prostredníctvom vodcov, riadenou diskusiou, zameraním na cielené skupiny...
Musím však povedať, že do určitej miery súhlasím s oboma autormi o nevyhnutnej úlohe propagandy v dnešnej spoločnosti. Bez propagandy ako koordinátora más by nastal chaos. Bez nej by sme sa vrátili do stredoveku a decentralizovanej spoločnosti, kde ľudia žili bez masmédií a ich život sa odvíjal v okruhu ich farmy alebo dediny.Problém je samozrejme v tom, nakoľko je propaganda využívaná pre verejné blaho más, ktoré si vzala za cieľ ovplyvňovať.

Odporúčame seriál BBC o Edwardovi Bernaysovi:
I. časť
http://www.informationclearinghouse.info/article12642.htm
II.časť
http://www.informationclearinghouse.info/article12646.htm
http://www.bbc.co.uk/bbcfour/documentaries/features/century_of_the_self.shtml

_____________________________________________

Roman

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|