15.11.2009

   
"K pravde nás dovedie intuícia slobodných."  
Corliss Lamont

Nie podlízavých, ktorí sa stále boja, aby si to nepokazili u tých, čo ich pozývajú na rozhovory, robia reklamu ich výtvorom a uverejňujú ich ideologicky "správne ladené" články, písané v zhode so všeobecne prevládajúcim a "politicky správnym"  názorom!  

Aby mohol autor písať skutočne slobodne, musel sa už v minulosti zbaviť takých bežných necností, ako je snaha zviditeľniť sa, preraziť vo vybranej branži za každú cenu, s čím ide automaticky ochota zapredávať vlastnú dušu, t.j. písať v niektorých prípadoch aj proti vlastnému svedomiu.  A s týmto sa u mladých autorov (politikov, vedcov, atď.) málokedy stretnete, pretože sú ambiciózni.  Chcú byť známi, chcú byť uznávaní - a popri tom aj dobre zarobiť.  Veď život je taký nákladný!   A väčšina z nich je dosť chytrá na to, aby vedeli, odkiaľ vietor fúka a čo sa po človeku žiada, aby si vyžehlil cestičku smerom nahor a zbytočne neznepriatelil "správnych" ľudí.  

Ale v neposlednom rade je to aj naivita mladosti a hlavne - neochota čeliť krutej realite.  Nechcú počuť nič, čo narúša ich idealistické presvedčenie, že svet pri troške dobrej vôle skutočne možno premeniť na rajskú záhradu.  Takíto naivní idealisti majú hneď k dispozícii pohotový liek na všetky spoločenské neduhy a ľahko
uveria sladkým, ale pritom klamlivým a nerealistickým, ideám.  Mnohí majú sklony idealizovať si svojich chlebodárcov a zásadne si vždy idealizujú zahraničných politikov (naši vlastní sú podľa nich len zaostalí diletanti) a všetky zahraničné zdroje pokladajú takmer za neomylný prameň múdrosti.  Kriticky začnú písať o zahraničných politikoch až vtedy, keď už s tým začal niekto v zahraničí a všeobecne sa s tým súhlasí.  

Takýto postoj priam bučí z takých autorov ako pán Michal Hvorecký.  V reakcii na kritiku jeho nenávistných vyhlásení proti Pospolitosti odhaľuje túto svoju osobnostnú stránku a to veľmi diletantsky; ani sa len nesnaží vyzerať aspoň trochu rozhľadenejšie.  Ale zrejme toho ani nie je schopný.  Keďže nemá k dispozícii žiadne solídne argumenty, ktorými by mohol vyvrátiť to, čo sa kriticky povedalo na jeho adresu, volí údery pod pás: "Akej prízemnosti sú títo ľudia ešte schopní", rozčuľuje sa.

Ale čo iné možno očakávať od človeka, ktorý na svojej webstránke hrubými písmenami zdôrazňuje, že absolvoval spisovateľský semester na americkej univerzite alebo sa chvastá tým, že hovoril so šéfom vydania časopisu Spiegel online?!  To si vážne myslí, že to na niekoho zapôsobí?

Vieme si predstaviť, koľko sa toho v priebehu toho trojmesačného semestra v Amerike asi naučil.  A vieme si predstaviť aj to, ako sa s ním - ako s človekom, na ktorého si treba dať pozor - rozprával šéf Spiegla online.  Pánu Hvoreckému treba povedať, že takýmto chvastaním si lieči svoje mindráky práve on sám.  My to robiť
nepotrebujeme, pretože žiadne nemáme.  A na rozdiel od neho, veľmi dobre rozumieme tomu, čo hovoríme.  

Keď si niekto môže dovoliť prekrúcať európske dejiny, posmievať sa Slovákom a vyjadrovať sa o nich znevažujúco, ako to často robia autori židovského pôvodu v popredných denníkoch a časopisoch, prečo by sme my mali mať zakázané zamýšľať sa nad vlastnými dejinami a hľadať korene spoločenských problémov a otvorene ich
pomenovať?  Len preto, že sa to niekedy nepríjemne dotýka práve tých, ktorí sa nám vysmievajú a ktorí si navyše svojvoľne osobujú právo hovoriť nám, ako sa MUSÍME na tieto veci pozerať?  Prečo by ONI nás kritizovať mohli a MY ich nie? 

A prečo by sa naše hľadisko malo pokladať za "antisemitské" len preto, že sa zamýšľame nad tým, prečo práve títo ľudia odvádzajú pozornosť od pravdy a snažia sa nás umlčať? Ale pán Hvorecký túto stránku pozorne nečíta.  Pretože v takom prípade by si nikdy
nedovolil povedať, že je to stránka antisemitov a fašistov.  Väčšina autorov, ktorí píšu o negatívnej stránke vplyvu židovského obyvateľstva na spoločnosť, má židovský pôvod.  Autori ako Kanaďan Henry Makow, sa za negatívnu stránku svojich bratov a
sestier hanbia.  Nie všetci Židia sú ako Sára Bernhardtová  alebo Larry David, ktorý si pokojne ociká obraz Ježiša a je mu jedno, čo si o tom ostatní pomyslia!  Ako by pán Hvorecký reagoval, keby niekto verejne, v televízii, ocikával izraelskú zástavu, obraz nejakého slávneho rabína či Mojžiša?  Čo by asi v takom prípade napísal?

Všetci si želáme pokojné spolunažívanie.  Ale v tom prípade sa nesmú trpieť ani verejné urážky kresťanov!  Keď sa Židia dožadujú potrestania dokonca aj tých, čo sa opovažujú len spochybniť počet zavraždených Židov počas II. svetovej vojny, v tom prípade sa my dôrazne dožadujeme prísneho potrestania takých, ktorí ľahkomyseľne narúšajú pokojné spolužívanie preto, lebo si myslia, že sa im nič nestane!  A keď toto pán Hvorecký pokladá za "antisemitizmus", tak potom sa s ním ani niet o čom baviť.  

Za "rozmáhajúci sa antisemitizmus" vo svete môžu klamárski vedátori a učenci, politickí intrigáni a drzí umelci židovského pôvodu, ktorí sa už v poslednom čase vôbec nevedia vpratať do kože a svojimi tvrdeniami všade vyvolávajú zlosť.  Ale v neposlednom rade aj takí "politicky správni" trubači, akým je pán Hvorecký.    
 

Pavol Hriňovský, Kanada  
komentár k článku Michala Hvoreckého "Židovského pôvodu".  Vsuvka."  
http://hvorecky.sk/2009/11/08/zidovskeho-povodu-vsuvka/