Vážený pán prezident!
Uplynulo dvaapol roka, od kedy som Vám adresoval otvorený list, v ktorom som kritizoval Váš zaujatý postoj voči Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ako aj Váš podiel na aktivitách vedúcich v minulosti (1989) k zastaveniu plnenia záväzkov MR vyplývajúcich z medzištátnej zmluvy, uzavretej medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom v roku 1977.

Tieto aktivity významným spôsobom poškodili nielen ekonomiku Slovenska (čo zrejme bolo Vaším cieľom), ale ešte viac ekonomiku Maďarskej republiky. Poškodené však boli aj záujmy všetkých štátov Európy, najmä podunajských štátov, ktoré majú eminentný záujem na zlepšení plavebných podmienok na Dunaji. Po plavebnom spojení Dunaja s Rýnom, sa totiž Dunaj stal súčasťou transeurópskej vodnej magistrály, ktorá by mohla významne prispieť k ekologizácii diaľkovej dopravy tovarov medzi západom a východom Európy – keby to Maďarská republika svojimi nezodpovednými rozhodnutiami nesabotovala!
Napriek závažnosti obsahu môjho listu z februára 2006 a nespornej ekonomickej závažnosti predmetu mojej kritiky, ste na mnou uvedené argumenty vôbec nereagovali – čo zrejme znamená, že nemáte možnosť ich vyvrátiť!

Po uverejnení môjho otvoreného listu, adresovaného Vám, som sa obrátil aj na Generálnu prokuratúru Maďarskej republiky (GPMR), so žalobou na Vás a Vašich politických „spoločníkov“ – za škody, ktoré ste svojimi rozhodnutiami spôsobili maďarskému hospodárstvu – lebo škody spôsobené slovenskému hospodárstvu, boli predmetom rozsudku medzinárodného Súdneho dvora v Haagu. Napriek tomu, že ide o nemalé čiastky, dosahujúce miliardy EUR, GP MR reagovala „pštrosím spôsobom“ – strčila hlavu do piesku, aby obrovské škody a ich pôvodcov nevidela a odpovedala mi trojriadkovým listom, v ktorom oznámila, že v súvislosti na moje podanie, nevidí dôvod na právne opatrenia týkajúce sa rozvoja hydroenergetických zdrojov v MR. Porušenie medzinárodného práva a poškodzovanie maďarskej ekonomiky zrejme nie sú trestnoprávnou záležito- sťou, ktorou by sa mala (alebo skôr chcela) GP MR zaoberať – najmä, ak sa skutky stali v záujme „maďarstva“, čo zrejme podnietilo aj vaše aktivity, ako popredného člena skupiny Dunakőr a vašich rovnako motivovaných spoločníkov.

Od uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky uplynulo vyše 15 rokov.
Mali ste možnosť (väčšiu, ako iní občania MR) oboznámiť sa so skutočnosťou, že VDG nijako nepoškodilo okolitú prírodu – naopak – zabezpečilo ramenám Dunaja dostatok vody a pričinilo sa o oživenie aj turisticky intenzívne využívanej oblasti Szigetkőzu, čo by bez vodného diela nebolo možné. Napriek tomu, pán prezident Solyom, ste svoj postoj ku dokončeniu Sústavy VD G-N nezmenili! Ale, keď to záujmy „maďarstva“ vyžadovali, tvrdo ste na ostatnom summite V4 napadli výroky pána Slotu, ako poškodzujúce priateľské vzťahy MR a SR!

Nie som zastánca primitívnych výrokov o„strapatých paniach“ a „šašov na koni“, ale rozhodne nemožno kvalitatívne porovnávať účinok slovných výrokov jedného slovenského politika
s tým, čo možno považovať za bezprecedentú hospodársku agresiu Maďarskej republiky voči Slovensku, už pomaly 20-ročným neplnením dôležitej medzištátnej zmluvy, ktorá ratifikáciou parlamentmi a prezidentmi zmluvných strán nadobudla účinnosť medzinárodného zákona!
Maďarská strana síce tvrdí, že MSD svojím rozsudkom zbavil Maďarsko povinnosti vybudovať dolný stupeň Nagymaros, ale doteraz nevysvetlila, o ktorý bod článku 155 výrokovej (teda záväznej) časti Rozsudku MSD, svoje tvrdenie opiera, keď Súd jednoznačne rozhodol, že:

- zastavenie výstavby nagymarosu a následné
  neplnenie zmluvy´77 bolo protiprávne,
- zmluva´77 zostala v platnosti, lebo jej jednostranné ukončenie nenadobudlo právnu 
  účinnosť,
- Strany musia ... prijať všetky nevyhnutné
  opatrenia na dosiahnutie cieľov zmluvy´77, v 
  súlade s takými modalitami, na akých sa   dohodnú.

Okrem toho, v čl. 141 nezáväzného zdôvodnenia Rozsudku, Súd jednoznačne deklaruje: „Nie je úlohou Súdu určiť, aký má byť konečný výsledok rokovaní, ktoré povedú strany.
Strany samotné musia, na základe dohody nájsť riešenie, ktoré zoberie do úvahy ciele zmluvy´77, ktoré musia byť dosiahnuté spoločne a integrovane ...“ Pritom je naprosto
jasné, že ciele zmluvy´77 (ktoré sa vzťahujú na celý riešený úsek dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou) nemožno splniť bez vybudovania dolného stupňa! Toto musí byť vám, pán prezident Solyom – ako právnikovi – naprosto jasné, ale napriek tomu ste si – na nedávnom summite višegrádskej štvorky – dovolili kritizovať ďaleko menej významné (len slovné) narušovanie priateľských vzťahov MR a SR práve zo strany Slovenska, pričom ste (veľkoryso) prehliadli vážne a dlhotrvajúce nepriateľské činy Maďarska voči Slovensku!

Vo svete je veľa prípadov, kedy susedné štáty spoločne využívajú vodné a hydroenergetické zdroje – a to aj v prípade, že vzťahy medzi nimi nie sú ideálne. V žiadnom prípade sa však nevyskytlo prerušenie plnenia zmluvy a snaha o jej zrušenie, keď už zmluvný partner skoro splnil svoje záväzky. V tomto má, žiaľ, Maďarsko neslávne svetové prvenstvo!

Vašou neoprávnenou kritikou, ktorou ste vinu za narušovanie dobrých medzištátnych vzťa-hov na medzinárodnom fóre prisúdili Slovenskej republike – ste, pán prezident Solyom, poškodili imidž Slovenskej republiky nielen v očiach prezidentov ČR – Václava Klausa a
PR – Lecha Kaczynského a samozrejme, ale aj v očiach verejnosti štátov V4, ktorá bola o podrobnostiach stretnutia médiami informovaná. Dostali ste do trápneho položenia aj prezidenta
SR Ivana Gašparoviča, ktorý zrejme nechcel byť voči Vám nezdvorilý.

Bolo by správne, aby ste kolegom prezidentom V4 a aj médiám, ktoré o stretnutí Višegrádskej štvorky referovali, podali príslušné vysvetlenie
– nielen o dôvode skoro 20-ročného poškodzovania vzťahov medzi SR a MR, zo strany Maďarska, ale aj o dôvode falošného výkladu Rozsudku MSD v Haagu, čím sa MR dopúšťa
– falšovaním výkladu súdnych dokumentov
– znevažovania najvyššej súdnej autority OSN a nerešpektovania záujmov Európskej únie, ktorej sme – SR aj MR členmi od roku 2004! EÚ svo-jím členským štátom odporučila využívať obno-viteľné, domáce zdroje elektrickej energie a zvýšiť ich podiel na 20 %, zatiaľ čo MR odmieta dokončiť výstavbu aj toho vodného diela na Dunaji, na výstavbu ktorého sa už zmluvne zaviazala! EÚ má eminentný záujem aj na ekologizovaní transeurópskej dopravy tovarov (ktorej intenzita sa po rozšírení EÚ výrazne zvýšila, pričom ďalšie zvýšenie možno očakávať aj v blízkej budúcnosti) – čo vyžaduje najmä odľahčenie cestnej dopravy a zvýšenie podielu ekologicky (aj ekonomicky) omnoho výhodnejšej vodnej dopravy.

Toto je však možné len pri zlepšení parametrov plavebnej dráhy aj nad Budapešťou – najmä plavebnej hĺbky na 35 dm. Namiesto pozitívneho konania v súlade s odporúčaniami EÚ, Maďarsko navrhuje v Dunajskej komisii – v rozpore so zdravým rozumom a záujmami EÚ – znížiť kategóriu plavebnej cesty na Dunaji nad Budapešťou, v ktorej by – bez vzdutia hladiny – nebola celoročne zaručená ani hĺbka 25 dm.
Očakávajúc deklarovanie Vášho stanoviska k plneniu medzinárodných záväzkov MR, do ktorých patrí aj stále platná Zmluva z roku 1977, ostávam s prejavom dokonalej úcty.

Ing. Miroslav Liška, CSc.,
bývalý pracovník Vodohospodárskej výstavby, š.p.,
bývalý prezident Slovenského priehradného výboru,
účastník rokovaní s MR o riešení sporu a plnení Rozsudku MSD
22. september 2008

http://www.slovenskyrozhlad.sk/images/19-08.pdf