Zavraždenie Benazír Bhuttovej pohlo Pakistan o krôčik ďalej k neznámej budúcnosti, ktorá môže zahŕňať rozpad krajiny a niektorom bode americkú inváziu. Jej zavraždenie zorganizoval tím neokonzervatívcov, ktorí zamýšľajú v budúcom štádiu nimi zosnovanej svetovej vojny využiť rozruch v krajine na získanie kontroly nad pakistanskými jadrovými aktívami. Ale nebojte sa preto budúcnosti! Osudnašim nepriateľom nepraje. Tí sú si teraz sami sebou náramne istí, ale ľahko môžu prehrať. Nemali by sme sa stále len obávať nastávajúcich zmien; strach nech cítia tí bohatí, chatrní starci. Čaká nás búrka, ale žiadny status quo, hocikde v Ázii - a ešte menej v Pakistane - nie je hoden toho, aby sme sa ho snažili zachrániť a uchovať.

Niektorí vedátori už prirovnali jej zavraždenie k vražde princa Rudolfa v Sarajeve v roku 1914 (v Sarajeve zavraždili následníka trónu Františka Ferdinanda, nie princa Rudolfa), ale dokonca aj krvavá a zbytočná I. svetová vojna privodila neočakávanú víťaznú revolúciu a vykoľajila plány imperialistov na pol storočia.

Kto ju zavraždil? Vrchnosť sa snaží viniť džihádistov, čo al-Kajdá popiera, ale odborník dr. Šabír Čoudry to navyše veľmi dobre okomentoval: "Prečo by ju al-Kajdá zabíjala? Možno skutočne bola pro-západná a išla do Pakistanu hájiť západné záujmy, ale zatiaľ nebola pri moci a k zvoleniu jej veľmi veľa chýbalo. A dokonca i keby ju zvolili za premiérku, v Pakistane má teraz väčšinu mocí prezident, nie premiér. Mušaráf a jeho ministri hrdo podporovali americké záujmy vo "vojne proti terorizmu". Aby sa mohli udržať pri moci, podkopávali pakistanské a moslimské záujmy a doslova urobili z Pakistanu kolóniu Ameriky. Nuž prečo by si teda brali na mušku osobu, ktorá zatiaľ ani nebola premiérkou a západnú politiku v Pakistane až natoľko nepresadzovala?"

K jej zavraždeniu došlo len mesiac po tom, čo neokonzervatívci začali na stránkach New York Times s diskusiou, vyzývajúc k podkopaniu a rozdeleniu Pakistanu a k získaniu kontroly nad ich jadrovými zariadeniami. Frederick Kagan a Michael O´Hanlon vyzývaliv New York Times ("Pakistan´s Collapse, Our Problem" zo dňa 18. novembra 2007) k vniknutiu do Pakistanu, keď sa prepadne do chaosu, k naviazaniu stykov s tamojšími pro-americkými elementami v armáde, k obsadeniu hlavného mesta a k odvezeniu bômb do Nového Mexika alebo "na iné podobné miesto". Inak hrozí, že padnú do rúk islamských teroristov. Poprední neokonzervatívci a sionisti John Bolton a Michael Savage po zavraždení Bhuttovej vyzývali, aby sa zabudlo na demokraciu v Pakistane a aby USA plne podporovali generála Mušarafa. Nápad odviezť pakistanské jadrové zbrane - aby nemohli padnúť do rúk teroristov - omieľajú teraz znova a znova. A aby zakryli svoje plány, tak hovoria, že Pakistan nie je zrelý na demokraciu.

Ale to je lož. Pakistanci sú rovnako dobrí ako hocikto druhý v Ázii; nechcú, aby im Amerika dominovala a skutočná demokracia ich môže oslobodiť od amerického jarma. Ale ich predstavitelia ich zapredali a najhoršia je armáda a tajné služby. Takže ťažko si vyberať: pro-americký vojenský diktátor, ktorý Pakistan premenil na americkú vojenskú základňu pre invázie alebo pro-americká bývalá premiérka,ktorá sa chystala dodať zhnitému režimu prestíž. Pakistanský režim sa musí stratiť, treba ho zmeniť tak, aby si ľudia mohli vládnuť sami, bez rozkazov z Washingtonu. ...

Náš dobrý a obdivovaný priateľ Edward Herman nedávno písal (ZNet Commentary, 16. decembra 2007) o Veľkom a Malom Satanovi (Spojené štáty americké a Izrael). Čohokoľvek sa títo dvaja Satani dotknú, to sa začína hnitím rozkladať. Ktokoľvek sa spolieha na ich pomoc, stráca svoju dušu.

(krátená ukážka)
Izrael Šamír, The TruthSeeker
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=7777