"Stráň sa toho, kto ti zabraňuje dostať sa k informácii, pretože ten vo svojom srdci sníva, že bude tvojím pánom! "
Pravin Lal

Keď skupina náboženských fanatikov v krajine na Blízkom východe hneď po veľkej oslave narodením Georgea Busha v Izraeli na rozkaz vlády spálila niekoľko sto výtlačkov Nového zákona, tá správa sa mala všade v Amerike ocitnúť na prvých stránkach novín niekoľko dní. Podľa štandardov, akých sa držia od útokov 9/11, z minúty na minútu mali informáciu o tejto záležitosti aktualizovať početnými komentármi všetkých neokonzervatívcov, takých odhodlaných presvedčiť amerických rodičov ochotne posielať svoje milované deti bojovať a zomierať v rámci obrany židovského štátu. V tejto súvislosti sa mali stále a zo všetkých strán ozývať bzučivé slová ako "netolerancia", "predsudky", "džihád" - a,samozrejme, nezabudnime ani na "islamofašizmus" - keď by popisovali tú záležitosť, ktorá mala precedens v smutne známych spaľovaniach kníh tých zlýýých, nenávidených nacistov Tretej ríše.

A toto by sa naozaj bolo dialo aj v tomto prípade, keby tu nebolo pár malých faktov, ktoré záležitosť veľmi komplikujú. Jednak k tomu došlo v krajine, považovanej za "jediného" spojenca na Blízkom východe - v Izraeli a nedopustili sa toho oturbanovaní islamo-fašisti, mávajúci Koránom, ale tí, čo o sebe tvrdia, že sú najväčšími priateľmi kresťanov vo svete, t.j. židia.
Keď sa starosta Or Yehudy Uzi Eharon dopočul, že vo štvrti sa objavili misionári, rozdávajúci výtlačky Nového zákona (čo on označil za "propagandu"), vydal sa do ulíc, hlásnou trúbou nariaďujúc obyvateľom, aby vydali "urážlivý materiál". Starostovi pomáhali židovskí náboženskí študenti, idúci z dverí do dverí a zbierajúci nábo6enský "kontraband". Keď zniesli všetky knihy na parkovisko pri synagóge, pohádzali ich na kopu, poliali benzínom a zapálili.

V pôvodných spravodajských historkách o tomto surovo zaujatom anti-kresťanskom správaní židov sa uvádzali aj výroky vzdorovitého, neústupčivého, svojhlavého a povýšeneckého zástupcu starostu, ktorý povedal, že spaľovaním takého materiálu sa židia držia svojho vlastného "prikázania" dodávajúc, že on neodsudzuje tých, čo tie knihy pálili ale tých, ktorí sa opovážili distribuovať taký materiál v "židovskom štáte". Ako sa správa šírila v zahraničných médiách, uvádzané výroky tohto pôvodne smelého a britkého zástupcu starostu sa menili, čo je taký židovsko typický "druhý krok", to značí, že sa snažil ospravedlňovať a meniť povedané, koktal a plietol sa mu jazyk, keď sa chcel dostať z tejto inak veľmi zahanbujúcej situácie, a tak hovoril, že "rešpektuje Nový zákon" a vraj on by "neurobil, čo židom robili v minulosti", čím myslel pálenie kníh od židovských autorov nacistami.

Čo je zaujímavé na tomto poslednom incidente - okrem toho krikľavého pokrytectva a dvojitých štandardov - je fakt, že to môže poslúžiť ako priamy dôkaz toho, čo kritici judaizmu hovoria už celé roky: že jadro židovského náboženstva je v kompozícii inherentne proti-kresťanské a že mu nikdy nešlo a ani nejde o "mierové spolunažívanie" s učením nenávideného Ježiša Nazaretského, ktorý sa v jeho časoch opovážil postaviť proti rabínom. Tí istí kritici tiež hovoria, že state z Talmudu - najposvätnejšej knihy judaizmu (okrem toho, že popisuje Ježiša ako čarodejníka a jeho matku označuje za prostitútku) nakazujú spaľovať kresťanské knihy, o čom napokon svedčia aj neopatrné výroky štekajúceho zástupcu starostu, ktorý nariadil knihy spáliť.

Pokiaľ ide o izraelskú vládu, tá nerobí nič; vraj ide o "lokálnu" záležitosť (čo vlastne značí, že by sa tým mala zaoberať tá istá vrchnosť, ktorá je za čin zodpovedná) a to napriek faktu, že oficiálny zákon zakazuje ničenie a znesväcovanie náboženských predmetov, ktoré nejaká skupina považuje za posvätné. Pritom Izrael ani nevydal oficiálne vyhlásenie, ktorým by sa ospravedlnil kresťanom vo svete ažiadni izraelskí vládni hovorcovia sa k záležitosti nevyjadrili, čoho by sa naisto dožadoval židovský štát, keby pálili židovské knihy v nejakej kresťanskej alebo moslimskej krajine.
Toto jasne potvrdzuje existenciu proti-kresťanských predsudkov v Izraeli - a to nie je nič nové. Kresťanstvo a jeho nasledovníkov židia už od prvých dní pokladajú za "persona non grata" v židovskom štáte, o čom svedčí aj zavraždenie Ježiša Nazaretského Sanhedrínmi, ako aj varovania, vydávané proti jeho učeníkom, aby sa neopovažovali "vyučovať v jeho mene". Sv. Štefana ukameňovali k smrti len za to, že bol kresťan. Petra, Pavla a iných prenasledovali, bičovali, zatkli, väznili a ponúkli odmenu za ich zabitie kvôli tomu, že sa vzdali tradícií "svojho obyvateľstva" a svojich vodcov. Keď sa židovský štát v 20. storočí opätovne vynoril zo svojho dvetisícročného hrobu, sionisticko-marxistickí židia začali vyvražďovať palestínske dediny, hádzali zápalné bomby na kresťanov a ich kostoly a správali sa k nim rovnako nenávistne ako predtým v sovietskom Rusku. Keď sa kresťanský patriarcha v mene vtedajšieho pápeža Pavla VI. ponosoval, že židia kresťanom v Palestíne ubližujú, Izrael (prostredníctvom svojich zástupcov) na to odpovedal: "Váš pápež je hlúpy blázon. Keby mal pápež armádu, tak nech ju sem pošle!" To pripomína Stalinove často opakované slová z desaťročí predtým: "A koľko divízií má pápež?"

Nedávno v Izraeli takmer zabili istého kresťanského mladistvého, keď do ich domu židovskí extrémisti s náväznosťou na teroristické skupiny "Kach" a "Židovská obranná liga" poslali balíkovú bombu a tá mu v rukách vybuchla. V roku 2007 židovskí teroristi podpálili kresťanský kostol v Jeruzaleme - v tom istom meste, kde sa udial Ježišov falošný súd a kde ho ukrižovali jeho politickí nepriatelia Sanhedrin. V marci 2006 židovský manželskýpár, predstierajúci, že sú kresťanskí pútnici, vstúpil do chrámu Zvestovania v Nazarete (Ježišovo rodisko) s detským kočíkom, plným výbušnín, očividne s úmyslom usmrtiť množstvo kresťanov. Ale veriaci ich premohli a prekazili ich plány.

I keď je zaznamenaných veľa podobných udalostí, židovská tlač v Amerike im takmer ani nevenuje pozornosť zo strachu, že Američania prestanú podporovať židovský štát. Americká liga proti osočovaniu (ADL), podliehajúca B ´Nai B´rith, (ktorej aktivity zahŕňajú aj špehovanie Američanov, kritických pre Izrael a odovzdávanie tajných informácií izraelskej špionážnej agentúre Mossad) váhavo vydala vyhlásenie, odsudzujúc incident pálenia kníh zo strachu, že sa verejne odhalí ich organicky proti-kresťanská agenda. Hoci ADL navonok vyzýva k "rešpektovaniu posvätných textov všetkých vierovyznaní",táto organizácia je najaktívnejšou vo svete v snahe presadiť v rôznych krajinách zákony, nezhodujúce sa s kresťanskými tézami, a práve tá označuje Nový zákon za "klasický antisemitizmus" a za príčinu prenasledovania židov za posledných dvetisíc rokov.

Počas tohto posledného incidentu spálili niekoľko sto výtlačkov Nového zákona, čo niektorých možno prekvapí, ale informovanejší na toto už nejaký čas smelo upozorňujú. Izraelský autor Izrael Šamír kedysi napísal: "Ja sa stále pamätám na židov, odpľúvajúcich si, keď prechádzali okolo kresťanského kostola a preklínajúcich mŕtvych, keď prechádzali okolo kresťanského cintorína. Vlani v Jeruzaleme sa istý žid rozhodol, že túto tradíciu obnoví. Napľul na svätý kríž, keď ho niesli v procesii mestom."
Bývalá obeť koncentračného tábora a antisionistický aktivista Izrael Šahak v knihe "Židovské dejiny, židovské náboženstvo" píše: "Zneuctievanie kresťanských náboženských symbolov, to je v judaizme stará náboženská povinnosť. Pľutie na kríž, zvlášť na kríž s ukrižovaným Kristom, a odpľúvanie, keď žid prechádza okolo kresťanského kostola, to bolo pre pravoverných židov povinné približne od roku 200 n. l. Čím je izraelský štát silnejší, tieto zvyky sa začínajú čoraz otvorenejšie obnovovať. Tento barbarský postoj pohŕdania a nenávisti voči kresťanským náboženským symbolom v Izraeli stále viac mocnie. V 50-tych rokoch vydal Izrael sériu poštových známok s izraelskými mestami. Na obrázku mesta Nazaret bol aj kostol s krížom, ale takmer neviditeľný, len približne vo veľkosti jedného milimetra.

Nábožensky orientované strany však aj z toho urobili škandál a známky potom rýchlo stiahli a nahradili ich takmer rovnakou sériou, ale mikroskopický kresťanský kostol už na nich nebol.
Ale možno najvýrečnejšie vyjadrujú pohŕdanie židov voči kresťanom slová Rami Rozena, píšuceho pre jeden z najväčších izraelských denníkov (Haaretz), ktorý napísal: "Židia sa na Ježiša dnes dívajú rovnako ako vo 4. storočí alebo v stredoveku. Židia pred kresťanmi celé stáročia svoju nenávisť k Ježišovi skrývali a táto tradícia pretrváva až dodnes. Ježiš je rebeliózny a odpudivý a táto jeho odpudivosť sa potom prenáša z veriacichžidov aj na izraelskú verejnosť."

Ježiš Nazaretský - najväčší anti-sionistický a anti-talmudský aktivista v dejinách - v rámci varovania učeníkom, čo si budú musieť vystáť v rukách jeho židovských nepriateľov, stojacich proti novému svetovému poriadku jeho časov povedal: "Nebojte sa ich, pretože neexistuje nič utajené, čo by sa nemalo prezrádzať a niet ničoho skrytého, o čom by sa nemalo vedieť!" Veru tak; jeho slová sa čoraz mocnejšie potvrdzujú a pre vlkov je čoraz ťažšie udržiavať si tú svoju ovčiu masku, ktorou zakrývajú anti-kresťanskú, anti-ľudskú šelmu, akou naozaj sú.

(krátené)
Mark Glenn, American Free Press: "Book Burnings in the Holy Land are Considered ´Kosher´ Provided the Books are Christian"
http://theuglytruth.wordpress.com/2008/06/07/book-burnings-in-the-holy-land-are-
considered-%e2%80%98kosher%e2/80%99.
http://www.thepeoplesvoice.org/cgi-
bin/blogs/voices.php/2008/06/07/book_burnings_in_the_holy_land_are_consi