:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Pamäti Hitlerovho pobočníka možno napokon skoncujú so žiadosťami na odškodné za holokaust

06.11.2009

 

 

 
Cez víkend zomrel vo veku 96 rokov Fritz Darges, pobočník Adolfa Hitlera a zanechal po sebe inštrukcie pre knihu, ktorá má čoskoro vyjsť. Historici hovoria, že to pomôže odstrániť aj posledné pochybnosti o jeho osobnom angažovaní sa v holokauste.  


Adofl Hitler a Fritz Darges

Darges bol posledným žijúcim členom úzkeho okruhu Hitlerových spolupracovníkov a bol prítomný na všetkých významných konferenciách, spoločenských podujatiach a verejných politických vyhláseniach počas štyroch vojnových rokov. Odborníci hovoria, že keďže Darges bol vlastne spojkou medzi Hitlerom a SS, jeho popis udalostí tej doby môže vyvrátiť tvrdenia revizionistov, podľa ktorých Hitler nevedel nič o vyhladzovacom programe.  Pravicoví historici tvrdia, že plánované zavraždenie šiestich milónov Židov uskutočňoval v praxi veliteľ SS Heinrich Himmler.

Historici hlavného prúdu pokladajú za nepravdepodobné, aby Hitler nedal verbálne pokyny ohľadom masových vrážd v prítomnosti Dargesa.  Po vojne zverejnili denníky iných Hitlerových blízkych spolupracovníkov, napríklad ministra Alberta Speera a šéfa propagandy Jozefa Gobbelsa, ale v tých sa nespomínalo, že Hitler by bol nariadil "konečné riešenie".  

Darges, ktorý zomrel v sobotu, stále veril v človeka, ktorý zinžinieroval židovský holokaust a považoval ho za "najveľkolepejšieho človeka, aký kedy žil".  Teraz podľa jeho poslednej vôle vydajú knižne jeho pamäte. Darges spočiatku pracoval ako úradník pre export a v apríli 1933 vstúpil do SS.  Jeho zápal pre národný socializmus do predurčil na veľké veci, a tak v roku 1936 bol už popredným pobočníkom Martina Bormana, Hitlerovho mocného tajomníka.  

"Vodcu som po prvý raz stretol na večierku v Norimbergu v roku 1934", povedal v rozhovore pre nemecký denník krátko pred smrťou vo svojom dome v Celle.  "Vyzeral sympaticky, bol veľmi srdečný.  Hneď od začiatku sa mi zapáčil."   Po službe v pancierovej divízii Wiking vo Francúzsku a v Rusku ho v roku 1940 preradili do Hitlerovho osobného štábu.  Povýšili ho na podplukovníka a udelili mu Rytiersky kríž, čo je najvyššie vyznamenanie za statočnosť na bojovom poli. 

Po roku 1942 potom trávil väčšinu času buď v Hitlerovom východnom hlavnom stane - vo "Vlčej diere" v Rastenburgu vo Východnom Prusku alebo na chate Berghof na vrchu Berchtesgaden v Bavorsku.  

"V Berghofe panovala veľmi rodinná atmosféra", spomínal si.  "Raz sme sa spoločne, aj s Evou Braunovou a jej sestrou Gretel, vybrali do Talianska v aute s otvorenou strechou.  Ja som mal na starosti všetky finančné záležitosti.  Mal som pocit, že Evina sestra sa o mňa zaujímala, ale ja by som si netrúfol byť vodcovým švagrom. 
Ako pobočník som bol zodpovedný za program na každý deň.  Musel som byť - a vždy som bol - k dispozícii, na každej konferencii, na každej spoločnej schôdzke delegátov rôznych služieb, na všetkých vojnových konferenciách.  A musím povedať, zistil som, že je to génius."  

Lenže Darges veľmi nesprávne odhadol "srdečného" Hitlera počas jednej z konferencií v Rastenburgu dňa 18. júla 1944 - dva dni pred bombovým útokom, ktorým ho takmer zabili.  Počas konferencie o stratégii začala po miestnosti lietať mucha a niekoľkokrát striedavo pristála Hitlerovi na pleci a na niektorých miestach na mape.  Hitler popudlivo nariadil Dargesovi, aby sa o otravný hmyz postaral.  Darges rozmarne navrhol, že keďže ide o hmyz lietajúci, mal by sa o ňu postarať pobočník pre letectvo Nicolaus von Below.  Nahnevaný Hitler nato prikázal Dargesovi z miestnosti okamžite odísť.  "Tebe je súdený východný front", kričal za ním.  A tak ho poslali na front.

Ale napriek tomuto dramatickému koncu spolupráce s Hitlerom, Darges aj tak naňho nikdy nechcel počuť nič zlé.  "Všetci sme snívali o väčšom nemeckom impériu", povedal.  "Preto som mu slúžil a urobil by som to znovu, aj teraz", povedal človek, ktorý potom po vojne predával autá.  

 


Allan Hall, Telegraph: "Memoirs of Hitler aide could finally end Holokaust claims"  
http://www.telegraph.co.uk/news/6461171/Memoirs-of-Hitler-aide-could-finally-end-Holocaust-claims.html

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|