Panama Deception

 

www.prop.sk prináša úryvok z filmu Panama Deception o ktorom píše Karol Ondriáš vo svojej knihe

Film Panama Deception opisuje Karol Ondriáš vo svojej knihe Kecy a fakta o tzv. demokracii. Z tejto knihy sme vybrali vstup do problematiky o invázii Spojených štátov amerických do Panamy.

Už v minulosti si USA uvedomovali ekonomický, vojenský a politický význam možného prieplavu z Atlantického do Tichého oceánu.Preto chceli vybudovať prieplav (dnešný Panamský kanál) a mať nad ním a územím okolo neho suverénne práva. Územie patrilo do roku 1903 Kolumbii. Pretože vláda Kolumbie s prieplavom ako suverénnym územím USA nesúhlasila, USA začali podporovať politikov a občanov, ktorí chceli odtrhnúť panamslké územie od Kolumbie. Zaručili im, že budú vojenskými loďami brániť odtrhnutú časť Kolumbie t.j. Panamu proti vojenským silám Kolumbie. Tak sa stalo a v roku 1903 vznikol nový štát Panama. Panama na oplátku zmluvne garantovala, že USA budú mať suverénne práva na prenajatom 16.2 km pásu územia od Atlantického po Tichý oceán, na ktorom začali budovať Panamský prieplav. Zmluva tiež garantovala, že USA môžu vojensky zasiahnuť v Paname, ak bezpečnosť kanálu bude ohrozená. V roku 1977 prezident USA Carter podpísal s panamskou vládou novú dohodu, na základe ktorej Panamský prieplav prejde do rúk Panamy v roku 2000.

V roku 1983 získal moc v Paname generál Manuel Noriega. Cesta k moci Noriegu bola je jedným z typickým príkladov toho, ako USA ovplyvňujú politiku a ekonomiku v mnohých krajinách sveta. Príslušník rozviedky USA, slúžiaci v diplomatických službách najal Noriegu pre CIA okolo roku 1960 v Peru, kde Noriega navštevoval vojenskú školu. Američania pomohli Noriegovi dostať v Paname miesto šéfa jedného z oddelení polície a umožnili mu študovať v roku 1967 odbor rozviedka a kontrarozviedka u amerických dôstojníkov vo Fort Gulick v Paname. Učil sa umeniu ako manipulovať médiá, aby sa zmocnil protivníka a ako kontrolovať vnútorných nepriateľov. Ako protislužbu Noriega dostával informácie americkej rozviedky o aktivitách ľavicových hnutí v Paname. Neskôr dostával plat vo výške zhruba 110 000 dolárov ročne od G. Busha, vtedajšieho riaditeľa CIA a tiež do Defence Intelligence Agency. Iróniou je, že to bol neskôr práve Bush, na ktorého rozkaz ho v roku 1990 chytili a uväznili.
Keď sa v roku 1983 dostal k moci Noriega, začal účinne slúžiť záujmom kapitálu USA. Pomáhal presadzovať záujmy USA v El Salvadore, dostával od CIA informácie o Nikaragui, pomohol CIA zostaviť v Kostarike tzv. Contra armádu, kooperoval v protidrogových aktivitách USA (aj keď sám pašoval do USA drogy, čo mu bolo prepačované).

Okolo roku 1986 v dôsledku nedostatočnej poslušnosti sa vzťahy medzi Noriegom a USA zhoršili. Preto USA podnikli proti nemu celú radu krokov:
- začali podporovať časť vojenských dôstojníkov, ktorí chceli Noriegu zvrhnúť
- aby mohli tlačiť Noriegu ekonomicky, Reaganova vláda zmrazila bankové kontá Panamy v amerických bankách
- vydala inštrukcie, aby americké firmy a americkí občania v Paname neplatili dane
- prezident Bush vydal zákaz importu panamského cukru do USA (ako sa vám páčia tieto demokratické metódy vynucovania poslušnosti?)

V roku 1977 americký prezident J. Carter a panamská vláda podpísali dodatok k zmluve o Panamskom prieplave, ktorý hovoril o tom, že Panamský prieplav prejde v roku 2000 do rúk Panamy a časť administratívy už od 1.1. 1990. Ale v roku 1987 USA zmenili názor a chceli dodatok k zmluve zmenit, na čo Noriega nechcel pristúpiť. Preto USA potrebovali vymenit Noriegu za niekoho, kto by podpísal zmeny v zmluve z roku 1977.

V roku 1989 v prezidentských voľbách v Paname boli dvaja kandidáti - generál Noriega a kandidát podporovaný USA Guillermo Endara. Prezident Bush prostredníctvom CIA poskytol 10 miliónov dolárov na financovanie prezidentskej kampane Endaru. V priebehu kampane ekonomické sankcie USA proti Paname spôsobovali ťažkosti v ekonomike a ľudia vedeli, že ak zvolia Endaru, USA zrušia sankcie. Pozorovatelia volieb vraveli, že Endara vyhral voľby, Noriega však ich výsledok zrušil, pretože USA podporovali finančne Endaru.

USA sa bezvýsledne snažili vyprovokovať Noriegu vojensky tým, že americké vojenské trasnportéry (je to možné vidieť aj vo filme) provokatívne jazdili po uliciach Panamy. Keďže od 1.1. 1990 podľa zmluvy mali amerických úradníkov nahradiť panamskí úradníci v administratíve Panamského kanálu, USA sa museli poponáhľať, aby mohli zmeniť zmluvu z roku 1977. Nemali na to veľa času. V roku 1989 sa časť panamských dôstojníkov podporovaných USA pokúsili uskutočniť vojenský prevrat v Paname, ale tiež bezvýsledne. USA vystupňovali ekonomické sankcie proti Paname. Oznámili, že nedovolia, aby lode, registrované v Paname kotvili v prístavoch USA.

V Columbia encyklopédii (5. vydanie 1983) sa dočítame pod heslom Manuel Noriega, že : "Po zavraždení (amerického) vojenského námorníka v Paname prezident USA George Bush nariadil vojakom ísť do Panamy a chytiť Noriegu." Pod heslom Panama sa píše: "V ten istý deň (15.5. 1989) bol panamskými vojakmi zabitý vojenský námorník USA. 20.12. 1989 USA odpovedali operáciou "Operation Just Cause", zaútočily na mesto Panama kombinovanou vojenskou silou 25 000 vojakov aby zbavily Noriegu moci."
Z uvedeného vyplýva, že zabitie jedného amerického vojaka v Paname malo za následok americkú vojenskú inváziu do Panamy. Ako to ale bolo v skutočnosti?

Ako to už býva, realita sa líšila od oficiálnej verzii Pentagonu. Tu opúšťame knihu Karola Ondriáša a dostávame sa k samotnému filmu. Tým, ktorí sa chcú dozvedieť o invázii do Panamy viac, odporúčame spomenutú knihu alebo jednoducho zadajte do svojho obľúbeného hľadača (lycos, yahoo, altavista, msn, google...) kľúčové slová ako napr. Panama invasion, Panama deception, Operation Just cause... a nájdete nielen spomenutý film, ale aj množstvo článkov a analýz o americkej invázii v Paname.

 

Vo filme sa okrem iného vraví:

časť I:
19. decembra 1989, keď sa obyvatelia Panamy pripravovali na Vianoce, Spojené štáty tajne mobilizovali 26 000 vojakov na polnočný útok. Invázia bola rýchla, intenzívna a nemilosrdná. Keď skončila, tisíce ľudí ostalo mŕtvych a zranených a krajina bola v troskách.
Milióny amerických daňových peňazí bolo pohltených za tri dni brutálneho násilia. Mnohými spôsobmi invázia slúžila ako testovacie územie pre Vojnu v zálive o rok neskôr. Je to tiež naznačenie spôsobu invázie, ku ktorej sa Spojené štáty môžu uchýliť v budúcnosti.
Avšak stále ostávajú veľké otázniky. Čo presne sa stalo počas invázie v Paname? A prečo?...

Američania sa obrátili k svojim televízorom, aby dostali informácie o invázii. Avšak koľko pravdivých informácií dostali? Úloha médií počas invázie v Paname spočívala v úplnej spolupráci s vládou. Bez akejkoľvek kritickej, spochybňujúcej otázky... (rétorika médií je veľmi podobné tej z Iraku a nielen to, Noriega tak ako Sadám sa dostal k moci vďaka USA, keď prestal "poslúchať" Spojené štáty sa ho rozhodli zbaviť, odrazu sa stal hrozbou pre demokraciu a utláčateľom vlastného národa, čo predtým nikomu akosi nevadilo - v oboch prípadoch na to však doplatili tisíce nevinných civilistov, tisíce zničených životov a osudov a ľudí, ktorí museli zaplatiť za koloniálne hry mocných - prop.sk)

Noriega bol na výplatnej páske CIA...Napriek dôkazom o tom, že Noriega bol zapletený v obchode s drogami, Bush ho naďalej platil, dokonca zvýšil jeho plat na viac ako 100 000 dolárov za rok... S podporou CIA sa stal v auguste 1983 hlavným veliteľom vojenských síl... CIA sa stala hlavným zástancom Noriegu v obžalobe z drogového obchodu...
(Napriek jeho spolupráci sa Noriega stával pre USA problematickým a odrazu sa jeho spojitosť s drogovým obchodom stala problémom, jeho nedemokratický, predtým tolerovaný režim sa stal odrazu problémom - prop.sk)
...(záber na médiá:) ...Noriega je drogový pašerák číslo jeden v Amerikách... Reganova vláda otvorene začala volať po jeho odstránení:
(Reagan): "Chceme odstrániť Noriegu a nastoliť demokratickú vládu. Noriega je hrozba národnej bezpečnosti tejto krajiny...USA začali podnikať systematické úsilie na zvrhnutie Noriegu - sprísnili sa ekonomické sankcie a do Panamy vyslali ďalšie vojenské oddiely.
(záber na médiá): ...generál Emanuel Noriega je hrozba je národnú bezpečnosť tejto krajiny (USA)
(záber na Busha): Emanuel Noriega je s drogami spojený panamský diktátor. Chceme ho priviesť k spravodlivosti, odtrániť ho a nastoliť v Paname demokraciu.
Vykonštruované konflikty proti obyvateľom Panamy americkými vojakmi boli v Paname veľmi časté a ich zámer bol podľa môjho názory ten aby Spojené štáty vyvolali medzinárodný incident, chceli zastrašovať obyvateľov a vyvolať tým incident, aby potom mohli tvrdiť, že do Panamy idú preto, aby chránili životy svojich vojakov...
20. decembra napadli Panamu - operácia Just Cause... Čoskoro sa stalo zrejmým, že vojenské objekty neboli jediným cieľom útokov. Podľa výpovede svedkov obytné štvrte boli zámerne bombardované a zničené. Strieľali na všetko, čo sa hýbalo... Spálili dom a potom ďalší, pálili ulicu za ulicou a koordinovali to cez vysielačky...

Pentagon použili Panamu ako testovacie územie pre nové zbrane ako Stealth fighter, helikoptéry Apache a laserom riadené strely... pri plánovaní vojny sa nebral ohľad na obrovské škody a straty civilistov... neboli pochybnosti, že budú ohromné straty na životoch, pretože sme útočili na veľmo husto osídlené obytné štvrte... počas nasledujúcich dní týždňov používanie nadmerného smeteľného násilia zo strany Spojených štátov pokračovalo, bolo veľa správ o zabíjaní neozbrojených civilistov, o popravách na uliciach... máme množsto výpovedí o tom, ako po invázii americkí vojaci zastavili obyvateľov na uliciach a tam ich zastrelili... zatkli takmer 7000 ľudí...bez súdu, bez formálnych obvinení....

časť II:
následkom invázie 20 000 obyvateľov Panamy stratilo domov...
Spojené štáty vyvinuli nesmierne úsilie na to, aby zakryli skutočný počet obetí, ako a kde zomreli...mnohé telá boli nahrnuté buldozérmi na kopy a zahrabané...niektoré hodené do oceánu... médiá sa sústredili len na straty amerických životov...po invázii boli obyvatelia Panamy šokovaní objavením masových hrobov, ktoré vytvorili Američania v ktorých bolo stovky, možno tisíce tiel ...bolo tam okolo 50 masových hrobov...

napriek tomu, že americké médiá vytvorili obraz, že invázia má širokú podporu, medzinárodná komunita bola proti... všetky médiá podporili inváziu do Panamy... sme plutokracia.. vďaka koncentrácii moci, ktorá tu je, peniaze vládnu politike, vláde a médiám, jediný spôsob ako počuť pravdu, je počúvať alternatívne názory...
Prezident Bush povedal, že musíme znovuobnoviť demokraciou v Paname, ako môžete znovuobnoviť niečo, čo nikdy neexistovalo. Demokracia v Paname nikdy nebola odkedy sme ju my sami pre vlastné účely v roku 1903 stvorili.
Všetko čo sme urobili je znovuobnovili americkú kontrolu a dominanciu v Paname...(nový prezident Endara) je bábka americkej vlády...panamská invázia pripravila javisko pre udalosti 21. storočia...
prezident Bush by mal prosiť o odpustenie za všetko čo spôsobil rodinám a našej generácii...
(záber na Busha): Pre rokom žili obyvatelia Panamy v strachu, pod diktátorom, dnes je demokracia obnovená, Panama je slobodná (potlesk)

Doslov: V marci 1991 prezident Endara navrhol ústavný zákon, podľa ktorého by Panama by nikdy nemala mať vlastnú armádu. Kongres Spojených štátov amerických neskôr v tom istom roku prijal zákon, na základe ktorého sa prehodnotila zmluva o Panamskom prieplave a ktorý zabezpečil americkú vojenskú prítomnosť v Paname s odôvodnením, že Panama nie je schopná obrániť ho sama.

 

 

Panama Deception, časť I. (Windows Media Player) Panama Deception, časť II.

 

 

 

zdroj: http://informationclearinghouse.info/article4078.htm
Karol Ondriáš: Kecy a fakta a tzv. demokracii