13.09.2009

Po vstupe Lotyšska pred piatimi rokmi do EÚ, vetrili zahraniční investori nové odbytové trhy a pumpovali peniaze do krajiny, predovšetkým do stavebníctva a do branže s nehnuteľnosťami. Toto množstvo peňazí podporovalo konzum a vyhnalo platy a ceny do výšky. Predovšetkým škandinávske banky si poslúžili novou kúpnou silou a ponúkali úvery s najnižšími úrokmi. Mnoho Lotyšov sa obslúžilo a kúpili si nový byt na úver.

Roľníci budovali stajne a dvory s výhodnými úvermi v miliónových výškach s najmodernejšou technológiou. Ľahkomyseľné poskytovanie úverov bankami, podporovalo špekulatívne predaje v branži s nemovitosťami, nadelili domácim a zahraničným veľkoinvestorom mastné zisky a vyhnalo ceny bytov do výšky.

S hospodárskou krízou nevedelo mnoho Lotyšov splácať svoje úroky. Ceny nehnuteľností klesli viac ako o polovicu a najväčšia lotyšská banka, Parexbanka, bola zachránená pred bankrotom len zoštátnením. To zasa vyhnalo štátny dlh Lotyšska takým spôsobom do výšky, že štátnemu bankrotu bolo možné zabrániť len «záchranným balíčkom» Medzinárodného menového fondu MMF. Dnes sa nachádza Lotyšsko pred zruinovaním.

Lotyšský verejný sektor pod správou MMF a EÚ

Pôžička 7,5 miliárd Euro, tretina hrubého domáceho produktu, bola bola naviazaná na podmienku, že deficit lotyšského štátneho rozpočtu nesmie viac prekročiť 5 %. Keď vláda v Rige tento cieľ nedosiahla, blokoval MMF v marci výplatu úverovej tranže vo výške 200 miliónov Euro.

«Vzhľadom na pokles výkonu hospodárstva o 18 % v prvom a dokonca o 19,6 % v druhom kvartáli 2009 a tomu zodpovedajúcemu poklesu výberu daní, povolili medzitým MMF a EÚ síce na jednej strane zvýšenie hranice deficitu na 8 %, na druhej strane v princípe podriadili verejný sektor pod svoju správu», píšu noviny «Denník» vo svojej zahraničnej časti 14. augusta.

Vláda už nesmie príjmať žiadne rozhodnutia, ktoré by mohli mať vplyv na rozpočet bez toho, že by predtým konzultovala MMF a obdržala jeho súhlas. Aby sa splnili tieto požiadavky, sa teraz zatvárajú školy a nemocnice, ako aj prepúšťajú tisíce učiteľov a pracovníkov v sektore zdravotníctva.

32 z celkových 56 nemocníc by malo byť zatvorených. Do konca mesiaca by malo všetkých 570 zamestnancov najväčšej nemocnice v Rige, Rigas Pirma Slimnca, dostať výpoveď, pretože nemocnica má byť koncom roka uzavretá.

Vzhľadom na krátenie rozpočtu, spolu s čiastočne na polovicu krátenými platmi a skokovým nárastom nezamestnanosti, si mnoho ľudí nemôže už viacej dovoliť žiadne lieky. Pri pobyte v nemocnici, opúšťajú mnohí nemocnicu proti radám lekárov predčasne, pretože si svoj vlastný príspevok nemôžu dovoliť. Tento príspevok predstavuje dnes 18 Euro na deň, má byť však zvýšený na 50 Euro. «Od júla sú stopnuté všetky operácie srdca a obehového systému, pokial neslúžia len na zamedzenie život ohrozujúcich stavov.

Taktiež všetky operácie bedrových a kolenných kĺbov. Okrem prípadov, že pacient je schopný zaplatiť 10 000 Euro sám.» Každá nemocnica dostane od štátu povolenú určitú kvótu operácií na mesiac. Ak je táto kvóta vyčerpaná, nemalo by sa ďalej operovať.

Jeden veľký farmaceutický dodávateľ hrozí niektorým nemocniciam, že nebude viac dodávať žiadne lieky, pretože ich dlhy predstavujú medzičasom 6 miliónov Euro. A podľa jednej štúdie lekárskeho časopisu Latvijas rsts opúšťa mesačne 20 až 30 lekárov krajinu. Títo sú v Európe vítaní s otvorenou náručou. Šéfredaktorka časopisu varuje, že lekárska kompetentnosť v budúcnosti lotyšského zdravotníctva je vážne ohrozená.

Gunta Ana z lotyšskej strešnej organizácie pacientov Sustento hovorí: «Lotyšsko zrejme pre Európu neznamená veľa. Sme ponechaní sami na seba a nemôžeme už ani viacej samostatne rozhodovať. Písali sme do EÚ a opísali našu zúfalú situáciu, ale dostali sme len nič nehovoriace odpovede.»

Autor: Dieter Sprock
Schöne neue EU: In Lettland werden Krankenhäuser und Schulen geschlossen
http://www.zeit-fragen.ch/ausgaben/2009/schoene-neue-eu-in-lettland-werden-krankenhaeuser-und-schulen-geschlossen/