V dôsledku blížiaceho sa výročia prevratu z roku 1989 uvádzame úryvok z knihy Miroslava Dolejšího. Ak ste jeho vynikajúcu a nadčasovú analýzu prevratových udalostí ešte nečítali, môžete tak urobiť na nasledujúcich stránkach - 1, 2, 3.
_______________________________________________________

Faktická svetová moc je neviditeľná a prejavuje sa riadením obehu peňazí a finančnými operáciami, ktoré potom dávajú výraz politike. Svetovým rozmerom tejto pôsobnosti sú určené hranice a možnosti každého odporu proti smeru, ktorým je riadený osud ľudstva a jednotlivých štátov.

Komunizmus i kapitalizmus vytvoril konzumnú spoločnosť, ktorá je riadená výlučne reguláciou obeživa. Na tejto báze bude prebiehať každý proces, ktorý na seba môže vziať akúkoľvek sprostredkovaciu podobu. Dôsledkom je odľudštenie.

Vplyv peňazí, ako prostriedku odľudštenia ľudí, zmenil vzťahy ľudí medzi sebou a vzťahy jednotlivca k spoločnosti. Peniaze sa stali najpevnejším putom medzi ľuďmi a podstatou ich najreálnejšej pospolitosti a nestrpia žiadnu inú, ktorá by stála nad nimi. Peniaze, to je žiarivý Boh Izraela, ktorý nestrpí vedľa seba žiadneho iného boha. Peniaze degradujú všetkých iných bohov a menia ich na tovar. Peniaze sa stali hodnotou všetkých veci, hodnotou, ktorá sa ustanovila sama pre seba. Stali sa univerzálnym prostriedkom všetkej moci, ktorá je v dnešnej dobe uplatňovaná. Ich ovládanie je spoľahlivo anonymné a prostredníctvom tejto anonymity je spoľahlivo anonymná i moc, nimi vykonávaná. Peniaze zbavili celý ľudský svet a prírodu ich prirodzenej hodnoty. Stali sa odcudzenou podstatou ľudského bytia a táto cudzia podstata človeka ovláda a človek sa jej korí. Zatiaľ čo politika je zdanlivo nadriadená peňažnej moci, v skutočnosti sa stala jej nevoľníčkou. Moc peňazí je despotická, je to osudový extrakt, ktorý sa stal všeobecným katanom, vypovedúvajúcim vojnu celému ľudskému pokoleniu. A predsa je to v podstate zvonkajšená mohúcnosť ľudstva, jeho odcudzená a napospas sa vydávajúca rodová podstata.

V peniazoch nadobúda všetok tovar svojho odcudzenia, avšak zároveň jediného adekvátneho bytia. Tovar, univerzálny cieľ súčasnej politickej konzumnej spoločnosti, sa totiž stáva tovarom len všestranným scudzovaním - výmenou. Túto schopnosť, či potrebu všestranného scudzovania neustále zdokonaľuje a rozvíja, lebo je to jeho základný existenčný prejav. Peniaze sú vrcholným uspokojením tejto potreby. Pretože predstavujú odcudzenú podobu všetkého tovaru, čiže produkt ich všeobecného scudzovania, sú absolútne scudziteľným tovarom.

Peniaze predstavujú boha v jeho absolútnej neobmedzenosti a všadeprítomnosti, v teistickej podobe. Ich zlaté rúcho spôsobuje, že sa im klaňajú aj neveriaci.

Čo je boh pre teoretický svet, to sú peniaze pre praktický život prevráteného sveta - odcudzená mohúcnosť ľudstva, jeho zašantročená životná činnosť.
Peniaze pomáhajú sprostredkovať výmenu látok medzi človekom a prírodou, medzi ľuďmi navzájom tým, že umožňujú vzájomnú výmenu činností. Tak sa postupne stali peniaze univerzálnym sprostredkovateľom, prostredníkom vôbec. Miesto toho aby človek bol sám prostredníkom človeka. V tejto podobe sa stávajú skutočným bohom, lebo sú skutočnou mocou nad tým, čo sprostredkujú. Ich kult sa obrátil v samoúčel. Predmety, odlúčené od tohto sprostredkovateľa strácajú hodnotu. Nie on je odleskom sveta tovaru, ale svet tovaru je jeho odleskom. To sa potom naprosto zvlášť opakuje a preukazuje v peniazoch ako kapitále, ak je kapitál použitý k politickému a duchovnému ovládaniu ľudí. Dovtedy sprostredkovávali veci a tým i ľudí, nie však samy seba. Teraz sú absolútnym sprostredkovaním v sebe samých, cieľom sebe samým, teda samoúčelom. Všetok sprostredkujúci pohyb k tomu výsledku mizne: peniaze plodia peniaze, vystačia si sami pre seba a ich pôvodné poslanie je úplne zabudnuté. To je najväčšie víťazstvo anonymných vládcov.

Pretože všetky tovary sú len predstavovanými peniazmi, sú peniaze jediným skutočným tovarom. V protiklade tovaru, ktorý predstavuje samotné bytie výmennej hodnoty, všeobecnej spoločenskej činnosti, abstraktného bohatstva, je zlato materiálnym bohatstvom materiálneho bytia, zmyslom všetkých vecí, kompendiom spoločenského bohatstva. Svojou formou je zároveň bezprostredným vtelením všeobecnej činnosti, svojím obsahom súhrnom všetkých reálnych prác. Je to všeobecné bohatstvo ako indivíduum. Peniaze samy sú jedinou individualitou a nestrpia vedľa seba žiadnu inú individualitu.

Peniaze nepredstavujú žiadny individuálny vzťah k svojmu držiteľovi a nepredstavujú ani jeho samého, ich držba neznamená rozvoj niektorých osobnostných vlastností jeho individuality, pretože samy nemajú žiadnu individualitu. Existujú len ako predmet, ktorého sa možno mechanicky zmocniť a ktorý možno práve tak dobre stratiť. Držiteľovi však poskytuje všeobecnú vládu nad spoločnosťou, nad celým svetom požitkov a činností.

Peniaze robia z každého človeka niečo, čím sám osebe nie je. Byť a javiť sa, to sa stalo dvomi rozličnými pojmami. Nikto tu nemôže preukázať svoju skutočnú totožnosť.

Peniazom však chýba akékoľvek kvantitatívne určenie. Kvantitatívne zväčšovanie je jediným spôsobom existencie a pohybu, ktorý peniaze majú - nekonečného pohybu. Ich trýzeň je v neschopnosti sebauspokojenia - s každým novým prírastkom nadobúdajú nové hranice, nové obmedzenie, ktoré sa neznáša s ich podstatou. Bezmernosť je ich pravou mierou. Protiklad medzi ich existenciou (ich určitým množstvom) a ich pojmom (bezmernosť) je nekonečný, nesprostredkovateľný. To je zdroj ich neuhasiteľného smädu a nevyčerpateľnej energie a aktivity.
Uvedené princípy boli jednou z príčin súčasného ústupu komunizmu a jeho stiahnutie zo svetovej politiky. Stalinova a neskôr Brežnevova koncepcia hospodárskej a finančnej autarkie sa ukázala byť menej efektívna, než sa pôvodne očakávalo a voľný trh na Západe splodil konzumnú spoločnosť, ovládateľnú totálne a s omnoho menšími rizikami.

Národné ekonomiky neexistujú, existuje len svetová ekonomika, ktorej riadenie je určované konzorciom 14-tich svetových bánk. Tento jediný fakt rozhoduje o suverenite štátov a nezávislosti ich politiky, pretože toto konzorcium vlastní, riadi alebo aspoň kontroluje 72 % všetkého svetového obeživa.

Miroslav Dolejší: Prevrat 1989 alebo história sa opakuje?
úryvok z kapitoly: Limity možností
(nadpis prop.sk)