Je to typický prejav dvojtvárnosti izraelskej politiky a médií, keď sa roky zaoberajú obštrukciami jednoznačne usvedčeného politického vraha a na druhej strane sú ľahostajní k dennému porušovaniu ľudských práv obyvateľov svojej krajiny a na Izraelom okupovaných územiach. Svedčí to o tom, že postavenie žida a nežida pred zákonom v Izraeli, sú dve úplne rozdielne veci. Je známe, že Izrael nerád počúva z medzinárodných úst výčitky typu: rasizmus, apartheid, napriek jednoznačným dôkazom. Nebude preto ani žiadnym prekvapením, keď onedlho izraelská justícia prepustí vraha predsedu vlády na slobodu „z humanitárnych dôvodov“.

Vrah Jitzchaka Rabina, Jigal Amir spôsobuje ešte stále horúce debaty v Izraeli. Teraz sa zúčastnil na ceremónii obriezky svojho syna – presne na deň, dvanásť rokov po atentáte.

Provokácia pre krajinu
Presne pred dvanástimi rokmi, 4. novembra 1995, zastrelil Amir vtedajšieho ministerského predsedu Jitzchaka Rabina troma výstrelmi z najbližšej vzdialenosti. Rabin podal r. 1993 ruku k mieru palestínskemu vodcovi Jassirovi Arafatovi. Po zhromaždení v centre Tel Avivu, na ktorom Rabin vystúpil, použil Amir fintu na ochranku premiéra a stlačil spúšť.
Tento náboženský fanatik (takto ho účelovo nazval súd a izraelské médiá, pozn. prekladateľa) dostal za svoj čin zákonný najvyšší trest: doživotne v izolovanej väzbe. Sudcovia vtedy dúfali, že bude spolu so svojim duševným majetkom nadobro zavrhnutý. Ale zďaleka nie: vrah provokuje krajinu dodnes a vyvoláva horúce diskusie. Pritom nejde len o kriminálnika.

Debata sa týka budúcnosti demokracie v Izraeli a mierového procesu na Blízkom Východe.
Amir sa so svojimi stále novými provokáciami stará o to, aby ostal v palcových titulkoch. Poslednú akciu prezentoval dnes o 16. hodine miestneho času: obriezka jeho syna, v židovskom náboženstve je to radostná slávnosť, sa uskutočnila presne na deň, dvanásť rokov po atentáte na Rabina. Perfídne plánovanie začalo už pri počatí pred deviatimi mesiacmi a má teraz svoje pokračovanie. Pretože dieťa malo prísť na svet cisárskym rezom, zapísala sa žena vraha presne osem dní pred výročím Rabinovej vraždy na operačnú sálu. Podľa židovského rituálu je chlapec ôsmy deň po narodení obrezaný.

Spermie prepašované z väzenia
Najprv chcel Amir, odsúdený na doživotie sláviť túto ceremóniu mimo väzenia, obklopený svojimi fanúšikmi. Ale justícia jeho prianiu nevyhovela: síce dovolila Amirovi, zúčastniť sa obriezky, ale presadila, že sa to smie udiať len v najužšom rodinnom kruhu. Čím dosiahol Amir najmenej jeden ciel: smie byť prítomný na rituálnom prijatí svojho syna do "Abrahámovho zväzku".

Rabinov syn Juval označil tento verdikt súdu ako "hanebný": vrahovi je dovolené, potešiť sa na radostnej rodinnej oslave života. A médiá sa dohadujú o tom, či Amir je "normálny" vrah, ktorý má aj vo väzení nárok na zaobchádzanie dôstojné človeka, alebo by sa s ním malo, ako politickým vrahom, zaobchádzať tvrdo.
Amir, ktorý na snímkoch stále ukazuje svoj samoľúby úsmev, sa so svojimi provokáciami stará priebežne o nové vzrušenia. Právnym štátom síce pohŕda, využíva však šikovne jeho inštitúty, aby presadil svoju vôľu. Tak dosiahol aj proti protestom ľavicových aktivistov za pomoci sudcov, že sa smel oženiť s Larissou Trimbobler, ktorú spoznal vo väzení po výmene priateľských listov. Správa väznice najprv nechcela manželstvo povoliť.
Perez bol Amirovi "druhoradým cieľom"

Potom prišiel ďalší „kúsok“: vrah chcel dieťa. Pretože zo začiatku väzenská správa zakázala páru súloženie, pokúsili sa obaja Amirove spermie prepašovať v plastikovom vrecku z väzenia. Keď bola Amirova manželka pritom prichytená, obrátil sa Amir znova na súd.

Sudcovia dali v októbri 2006 tomuto páru za pravdu: dovolili páru intímne stretávanie jeden krát za mesiac. Bolo to prvý raz, čo väzeň Amir nebol neustále snímaný jednou videokamerou. Súd tieto stretnutia odôvodnil tým, že nepredstavujú  "žiadne bezpečnostné riziko". Amir mal dôvod k oslave: izraelské právo nepredpokladá zákaz návštev pre vrahov. Izraelské mainstreamové médiá informujú práve zhrozene o provokácii Rabinovho vraha – a promptne mu padajú do pasce. Pretože pre Amira by nebolo nič horšieho, ako keby upadol do zabudnutia.

Zároveň sa starajú samozrejme aj úrady o to, aby Amir zostal témou. Tak napríklad naraz uvoľnila polícia, dvanásť rokov po vražde, video o prvom výsluchu Amira. Atentátnik získal znova platformu: "Rozhodol som sa ho (Rabina) zavraždiť, aby som ho politicky neutralizoval." Na otázku, či svoj čin ľutuje, hovorí: "Boh ma predtým ochraňuj!" Mohol som zavraždiť aj Šimona Pereza, povedal Amir vyšetrovateľom. Perez, ktorý je dnes prezidentom, bol vtedy  Rabinovým ministrom zahraničia. Mal som ho na muške, povedal Amir, ale Perez bol len "druhoradým cieľom".

Amirova manželka, vyštudovaná filozofka, týmto cieľom nič nevytýka. A aj ona vie, ako sa uplatniť na scéne. Tak teraz žiada vyšetrovanie, prečo polícia tieto záznamy sprístupnila. To je ilegálne, hovorí, a šikovne hrá manipulovanú úlohu obete. Ona a jej muž sú "bohužiaľ zvyknutí, že úrady porušujú naše práva ", sťažuje si Trimboblerová.
S týmto názorom, hocako je scestný, nie je sama, ako ukázal prednedávnom reprezentatívny prieskum verejnej mienky. Podľa neho nie je Amir Izraelcami jednoznačne odsudzovaný. Viacej ako tretina religióznych občanov schvaľuje jeho omilostenie a 42 percent religióznych by nemalo proti tomu žiadne námietky, keby sa stal Amir za 8 rokov slobodným občanom.

Pierre Heumann je blízkovýchodným korešpondentom švajčiarskeho "Weltwoche"
Zdroj: SPIEGEL ONLINE - 04. november 2007, 20:39
URL: http://www.spiegel.de/politik/ausland/0,1518,515308,00.html