Francúzske noviny Libération píšu, že „ v piatok, keď vznikol v Uzbekistane chaos, nebolo ani pomarančov, ako na Ukrajine, ani ruží ako v Gruzínsku a ani tulipánov ako v Kirgizsku, kde pokojné masy odstránili slabé postsovietske režimy“. Noviny informujú, že chaos v Andižane „zrel už niekoľko mesiacov“, lebo niekoľko tisíc ľudí manifestovalo, aby sa domáhali spravodlivosti k rodným a príbuzným, ktorých prenasledovali za príslušnosť k islamskej skupine.

Londýnske The Times informujú, že v priebehu nedele pokračovali pokojné demonštrácie, ktoré žiadali oslobodenie väznených. Niektorí miestni obyvatelia podľa týchto novín vraj hovorili, že útok, ktorého cieľom bolo oslobodenie väznených bol spôsobený chýrmi, že polícia obkľučuje protestujúcich. „Islamizmus sa veľmi rozšíril vo Fergangskej doline, kde ho „ železnou rukou potláčal súčasný režim“, píšu parížske Le Monde. „Uzbekistan sa javí ako regionálna mocnosť„, informujú noviny. „Krajina je bohatá na plyn, ropu a zlato, ponechal si štruktúry štátnej ekonomiky a snaží sa hľadal oporu na „sociálnej poduške„ sovietskych čias. Ale zníženie úrovne života a represie vrhajú mnohých mladých ľudí do objatia islamu.

Anglické The Daily Telegraf píšu: „Amerika podpisovala aliancie s odióznymi režimami počas studenej vojny a rovnako postupovala aj po 11. septembri“. Jasne to možno vidieť aj na Uzbekistane, kde USA vybudovali leteckú základňu po vtrhnutí do Afganistanu v roku 2001.

„Problém je v tom, že „ represívny režim Islama Karimova nie je v súlade sa bojom Georga Busha za demokraciu na celom svete „, píšu noviny.

Podľa hodnotenie The Daily Telegraf „v čase studenej vojny sa oponenti Ameriky často vydávali za komunistov, tak aj Karimov predstavuje disidentov, ako islamských extrémistov, hoci treba povedať, že v krajine existujú aj radikálne organizácie."

Vládnutie Karimova dáva mnoho dôvodov na nespokojnosť – píše sa v článku. Politický nesúhlas nie je dovolený, ekonomika je stiahnutá do korzetu, kde dominuje štát. To rodí nespokojnosť, ktoré však nenachádza politický výraz a skôr vyzýva represie, čo zasa spôsobuje, že sa nespokojnosť radikalizuje.

„Pokus chaosu vyvolaný skupinou môže spôsobiť k všeobecnému povstaniu proti režimu„ píšu talianske Corriere della Sera. Podčiarkuje, že prezident Karimov využíva prízrak islamského chaosu, aby mohol udrieť proti akejkoľvek opozícii. Jeho režim podporujú zatiaľ hoci veľmi neochotne, tak Rusi ako aj Američania, ktorým Karimov dovoliť vybudovať dôležitú leteckú základňu pre operácie v Afganistane.

„Aliancia s Uzbekistanom, ktorý sa nachádza v samom srdci bývalých ruských záhradiek je veľmi očarujúca, aby ju bolo možné odmietnuť pre princípy demokracie „píšu francúzske Figaro.“ Pre Američanov je životne dôležité, aby vlastnili oporný bod na ceste do Afganistanu, kde sa rozohráva veľká bitka s Talibanom. Preto vláda Busha bez zaváhanie prijala návrh Karimova vybudovať leteckú základňu.

Podľa týchto novín sa však v poslednom čase Američania „dištancovali od Tašškentu“. A po udalostiach v Andižane a tvrdej činnosti vlády Islam Karimov sa predstavuje stále viac ako nepohodlný partner. V ďalšom článku na túto tému Figaro tvrdí, že Karimov neutečie z krajiny , tak ako Akajev z Kirgizska, lebo „nikto nepochybuje o jeho rozhodnosti postaviť sa proti chaosu“.

Financial Times citujú názor pracovníčky fondu Carnegie, Marthy Olkottovej: Sú to najvážnejšie politické udalosti za posledných 15 rokov v Uzbekistane. Karimov nepodá demisiu, pokiaľ násilie neprejde za hranice Andižana a nezachváti celú krajinu. Ale ustanovenie kontroly môže byť veľmi drahé. Ak by aj elita Uzbekistane chcela priniesť Karimova ako obeť, režim nebude zvrhnutý.

V sobotu popoludní vystúpil prezident Uzbekistana Islam Karimov na tlačovej besede, kde okrem iného uviedol, že „organizátorom neporiadkov v Andižane je jedna zo skupín extrémistickej organizácie Chiz-ut-Tachrir". Dodal, že všetci zajatci, ktorých zajali povstalci boli oslobodení a organizátori tejto vzbury ušli v troch smeroch, jedna z nich do Kirgizska. Podľa jeho slov povstalci viedli rozhovory z mobilných telefónov do Kirgizska a Afganistanu. Podľa Karimova pri bojoch zomrelo desať policajtov, na strane povstalcov je obetí samozrejme podľa prezidenta oveľa viac. Karimov povedal, že osobne sa telefonicky zhováral s nemenovaným šéfom tejto skupiny. Organizátormi týchto nepokojov boli podľa neho „ Akramiti „ jedna zo skupín Chiz-ut – Tachrir. „Ich ciele sú pre nás neprijateľné – ide o nenávisť a neprijatie cesty svetského rozvoja“, povedal Karimov na tlačovej konferencii. Dodal, že podľa informácií, ktoré majú k dispozícii, balamutia mládež ideami vytvorenia chalifátu a ešte do uskutočnenia celej akcie boli známe mená organizátorov.

__________________________________________

Svätoboj Clementis