Rubrika: Rusko 2007

Nedorozumenie ohľadom odstránenia pomníka sovietskeho vojaka v Estónsku je ďalším dôkazom toho, prečo by veľké mocnosti nikdy nemali vytvárať aliancie s malými, bezmocnými krajinami.

Estónski predstavitelia vyzývajú Európsku úniu, aby reakciu Ruska pokladala za útok na samú seba, hoci to, samozrejme, vôbec nie je tak. Lenže tieto malé deti, s veľkými osobnými strážcami, sú vždy hotové ukazovať svoje nevlastné svaly.
Baltické krajiny - Estónsko, Lotyšsko a Litva - to sú malé krajiny na prsiach Ruska. Isteže, veľmi trpeli; trpeli pod nacistickou okupáciou a potom pod okupáciou sovietskou. A mnohí statoční ľudia tu zomreli v márnom boji za nezávislosť krajiny. Ale fakty sú fakty. Keď sú krajiny v takej blízkosti Ruska dnes nezávislé, tak je to len vďaka nemu. Preto je v ich najvlastnejšom záujme - i napriek trpkým spomienkam - aby s ním udržiavali dobré vzťahy. Ale tu sa zrazu dostaví Západ, ponúkne im členstvo v Európskej únii a NATO a vedie ich politikov k presvedčeniu, že si môžu dovoliť pľuť ruskému medveďovi do očí.

II. svetová vojna mala za následok milióny ruských obetí; zomrelo v nej okolo 18 miliónov sovietskych občanov. A to si Rusi dodnes veľmi dobre pamätajú. Bolo to hlúpe rozhodnutie odstrániť pomník sovietskeho vojaka, ktorý tam stál od roku 1947 a ľahostajne ho premiestniť do parku na pokraji mesta. Medveď teraz možno len hundre, ale i tak je to medveď.

Odstránenie pamätníka vyvolalo nepokoje. Rusi sú veľmi nahnevaní - a majú pravdu. Ale tak, ako by nebolo správne, keby ľudia brali súčasné Nemecko na zodpovednosť za Hitlerove hriechy, tak nemajú čo viniť súčasné Rusko za hriechy Stalinove. Ten pomník nie je symbolom sovietskej okupácie. Symbolizuje víťazstvo Červenej armády nad Treťou ríšou. A je to pomník obyčajného vojaka, nie Stalina.

Je zlé, keď sa človek narodí v malej krajine, pretože tie veľmoci vždy používajú vo svojich vojnách. Keď baltické krajiny okupovali nacisti, vraždili tu komunistov a tých, čo s nimi kooperovali. Keď sa potom opäť vrátili sovieti, tí zase vraždili nacistov a tých, čo s nimi kooperovali a chceli nezávislosť.

V baltických krajinách vytieklo veľa krvi, ale i keď obdivujeme odvahu baltických vlastencov, dôležité je pamätať na to, že títo sami nikdy neuspeli - ani voči Nemcom, ani voči sovietom. Malé krajiny nemajú takú silu, aby mohli poraziť veľmoci.
A to nás privádza k hlavnému bodu: aliancie sú tu len pre vojny. V čase mieru nikto žiadne nepotrebuje. Keď Rusko rozpustilo armády Varšavskej zmluvy, Spojené štáty mali rozpustiť NATO.

Aliancia NATO sa vytvorila v roku 1947, aby odrádzala Sovietsky zväz od útoku na Západ. A i keď existovala ako zväzok rôznych krajín, keď sa dostavila doba jadrových hlavíc, každému bolo jasné, že v prípade vojny to budú len Spojené štáty proti Sovietskemu zväzu. Menšie členské krajiny NATO by boli pochabé, keby sa do nej zamiešali. Akú cenu má teda členstvo vo vojenskej aliancii pre také malé krajiny ako je Estónsko alebo Litva? Žiadnu, nulovú.

Lenže na Západe je stále ešte dosť šialených vplyvných ľudí, ktorí sa teraz pokúšajú rozšíriť americkú hegemóniu až na predmestia Moskvy. Týmto sa napokon možno podarí vyvolať jadrovú vojnu. Pre existenciu aliancie NATO teraz už nie je žiadne legitímne opodstatnenie, a tak platí, že používanie aliancie NATO na zasahovanie do juhoslovanskej občianskej vojny a teraz v Afganistane, oberá každého jej člena o akúkoľvek morálnu záštitu. NATO je teraz už len nástrojom imperializmu.

_____________________________________________

Charley Reese, Anti-War
http://www.antiwar.com/reese/?articleid=10916