Kto si myslí, že v Afganistane ide o presadenie nejakých vznešených myšlienok a preto je potrebné, aby sa naša armáda podieľala na tamojšej „misii“, je na veľkom omyle. Ide vždy len o veľké peniaze, presadenie vplyvu a odstavenie konkurencie. Je tomu tak aj teraz. Celá záležitosť svedčí len o tom, aký veľký vplyv majú energetické koncerny na politiku USA a prostredníctvom nich, aj na NATO. Presuny jednotiek na juh Afganistanu majú prvoradý cieľ, pacifikáciou územia umožniť začiatok stavby, pre USA tak dôležitého, plynovodu. A naše odmínovacie jednotky isto dostanú príležitosť vyslúžiť si ostruhy na trase budúceho amerického plynovodu. Afghánska vláda nás o to pod nejakou zámienkou zrejme požiada. A pokiaľ by pri týchto operáciách prišiel nebodaj slovenský vojak o život, je to (podľa medializovaného vyjadrenia nášho GŠ ASR) len naplnenie “mušketierskeho odkazu“. . . . . tak jednoduché to je!

Západné energetické koncerny vetria v Afganistane ranný vzduch. Ešte tohto roku sa má začať s prípravami na plynovod TAPI (Turkmenistan–Afghanistan–Pakistan–India). Tento projekt vyvinutý americkým energetickým koncernom Unocal využíva silnú podporu Washingtonu – a bol už dlho naplánovaný, ešte pred v októbri 2001 naštartovanou inváziou do Afghanistanu. Mimo cieľa, odstaviť Čínu od prístupu k stredoázijským energetickým zdrojom, ide Američanom podľa hospodárskeho týždenníka ­Forbes z utorka o to, s pomocou plynovodu TAPI »oslabiť vplyv Ruska v regióne a marginalizovať Irán«.

Jeden projekt plynovodu, rivalizujúci s TAPI  však ohrozuje americké plány. Ide o 7,5 miliardy dolárov drahý a 1700 míľ dlhý projekt IPP (India-Pakistan-Pipeline), ktorým má byť iránsky plyn pumpovaný do Pakistanu a Indie. Napriek neustálym pokusom USA, tento zámer torpédovať, mal by byť ešte tento mesiac podpísaný všetkými troma krajinami. To bude podľa Forbesu »predstavovať dôležitý úder sankciám USA proti Iránu  a oslabenie amerického vplyvu v regióne«. Preto chce Washington teraz projekt TAPI podporovať. Podľa kanadského Globe and Mail afgánska bábková vláda už podpísala v strede posledného mesiaca  zodpovedajúcu dohodu s týmito tromi krajinami o 7,6 miliardy drahom a 1600 míľ dlhom plynovode. Do začiatku stavebných prác 2010 chce afgánska vláda odstrániť všetky míny pozdĺž trasy.

Už v r.1998 konzorcium vedené Unocalom dohodlo s vtedajšou vládou Talibanu „deal“ na plynovod, aby sa turkménsky plyn doviedol do Pakistanu. Vtedy hýčkal tento americký koncern Taliban s peniazmi a pozornosťami a zamestnal preto aj jedného Afgánca ako poradcu : Hamida Karzaja, dnešného prezidenta Afganistanu (z milosti USA). Osama bin Laden, ktorý prišiel zo Saudskej Arábie nakoniec presvedčil vedenie Talibanu, aby odmietli ponuku USA a uzavreli výhodnejšiu dohodu s argentínskym konzorciom Bridas. Washington bol nanajvýš nahnevaný a začal s prípravami situáciu »skorigovať«. Ako bolo v r. 2003 známe, vláda prezidenta George W. Busha prijala šesť mesiacov pred útokmi 11. septembra 2001 rozhodnutie, intervenovať v Afganistane a zvrhnúť režim Talibanu. Americká invázia v Hindukuši ostatne začala na jeseň 2001.

Znovuposilnenie Talibanu projekt TAPI ešte oddialilo. To, že má byť teraz podporovaný súvisí s konkurenčným iránsko-pakistansko-indickým projektom. Avšak trasa TAPI prebieha juhozápadom Afganistanu, kde sú silné boje v Talibanom kontrolovanom území, ktoré musí byť do začiatku stavby vojakmi NATO a USA oslobodené. To sa však ukazuje ako stále viacej ťažšie. Tak sa podarilo protivníkom okupácie, v stredu pri Kábule, zostreliť vojenský vrtuľník USA.

Rainer Rupp
Gaspoker in Afghanistan
http://www.jungewelt.de/2008/07-03/066.php