Rozhodné víťazstvo strany ruského prezidenta Vladimíra Putina "Za jediné Rusko" a jej kandidátov do Dumy je príležitosťou na ďalšie kolo útokov proti Putinovi zo strany "predstaviteľov boja za ľudské práva", odsudzujúcich výsledky volieb ako "odklon od ruských demokratických reforiem".

Ale kto je to vlastne ten "predstaviteľ boja za ľudské práva"? Ako to popisuje Associated Press, človek by sa takmer domnieval, že ide o nejakých volených predstaviteľov alebo anjelov strážnych, poverených Bohom, aby dávali pozor na ľudskú rasu v jeho zastúpení. V oboch prípadoch by si ti neoficiálni predstavitelia zaslúžili, aby ich všade vo svete odvolali už len na základe tých falošných ponos na ruský volebný proces: "Medzinárodní pozorovatelia doručili veľmi nepríjemné zhodnotenie volieb, označujúc ich za slobodne, ale nie férové. Použili peniaze daňových poplatníkov a štátnu televíziu tak, že z toho získavalo len par strán, povedali kriticky pozorovatelia."

Keď republikáni vysielali v televízii svoje reklamy, ako Bushova najmodernejšia stíhačka pristáva na materskej lietadlovej lodi, uvažujem, či by títo ponosovatelia tiež vtedy vznášali ponosy na neadekvátne používanie peňazí daňových poplatníkov. Všetky štátom podporovane média OSCE krajín - v ktorých mene Putina karhali - sú bezpochyby politicky ústretové a ten problém je dokonca ešte oveľa horší, než vo východnej Európe.
Bruce George, šéf "parlamentného zhromaždenia" OSCE, sa opovážil pontifikovať, že voľby "nedosiahli úroveň... medzinárodných štandardov". Biely dom ten pokrytecky výrok podporil konštatujúc, že "...sú tu pochybnosti o férovosti volebnej kampane. A my ich zdieľame tiež." George otvorene vyjadril obavy, že "kvôli použitiu zdrojov administratívy a tendenčných médií nemohli oprávnené opozičné strany získať potrebných 5 %, aby mohli byt v parlamente."

Keby mali z radu demokratických krajín vyhodiť každú vládu, čo používa "administratívne zdroje" na získanie volebných výhod, kto by tam potom zostal? A pokiaľ ide o "tendenčné médiá", majú pravo o tomto Rusov poučovať zapadne média, ktoré sa "zaangažovali" do vojnovej propagandy americkej vlády?

Skutočnou ponosou západných kritikov Putina je, že ruské strany, uprednostňované Washingtonom a jeho o euro sa zaujimajúcich satelitov - Jabloko a Únia pravicových síl - nezískali potrebných 5 %, aby mohli získať kresla v Dume. Voľby vraj boli "slobodné, ale nie férové" preto, lebo sa im nepáčili výsledky.
Takéto sebe- slúžiace uplatňovanie "medzinárodných štandardov" je sotva prekvapivé, ale toto pritom prichádza od tých istých ľudí, ktorí jednoducho vyhlásia voľby druhé, keď im výsledky prvých nevyhovujú. A pre tento Biely dom - ktorý je pri moci vyložene len na základe vrtochu najvyššieho súdu - ponosovať sa na nedostatok "demokracie" v Rusku značí, že dôveryhodnosť administratívy visí na vlásku.

Obvinenia proti Putinovi a proti novému, post-sovietskemu Rusku sú v krátkosti zavádzaním - a tak teda, o čo v skutočnosti ide v tomto koncerte "vyjadrovania obáv" zo strany západných vlád a ich mediálnych rohov amen?
Filozofi- králi hnutia za globálnu "demokraciu" začali brojiť proti Vladovi Zlému odvtedy, čo narušil monopol ruských oligarchov na médiá. Ale potom ich už skutočne rozčúlilo, keď začal niektorých oligarchov zatýkať za kradnutie, luhanie, pokusy kúpiť si Dumu a začal bližšie skúmať, aktmi nanajvýš pochybnými spôsobmi získali to veľké bohatstvo.
Terče Putinovho hnevu, ktorí majú veru ďaleko ku kapitalistickým hrdinom z románu Ayna Randa, získali ten štatút priemyselno- finančných titanov post-sovietskej éry prostredníctvom spojení s vládou.

Michail Chodorkovskij, "reformovaný" rusky oligarch, ktorý teraz sedí v ruskom väzení na základe obvinení z krádeže, podvodu a iných zločinov, sa rad prirovnáva k americkým "lúpežným barónom" 19. storočia, ale ako píše Chrystia Freelandova v "Sale of the Century: Russia's Wild Ride from Communism to Capitalism", ta analógia dvíha falošné nadeje, lebo : "To naznačuje, že potom sa nevyhnutne dostaví blahobyt a ja sa nazdávam, že k tomu v Rusku nedojde. Americkí lúpežní baróni formovali svoje monopoly z divočiny... (Ruskí) oligarchovia získali čo chceli vďaka tomu, že im to dal štát."

Zatknutie Chodorkovského vyvolalo na Západe hlasné protesty; neo- konzervatívny vyslanec zlej vôle Richard Perle sa dožadoval, aby Rusko okamžite vyhodili z G-8. Ale pravda o imperiu uväznených oligarchov je taká, ze každú jednu expanziu hraníc dosiahli poťahovaním politických nitiek a nie podnikateľskými schopnosťami. Chodorkovskij sa povodne dostal k podnikateľským možnostiam za Gorbačevovej perestrojky na základe svojho postavenia popredného predstaviteľa Komsomolu. Jeho banka Menatep, prvá komerčná banka v Rusku, používala vklady vládnych fondov - vrátane agentúry vyberania daní a štátneho exportného biznisu - ako kapitál na získanie takých vlastníctiev, akým je Jukos, čo je štátna ropná spoločnosť. Chodorkovského ponuka nebola najvyššia, ale i tak ju dostal - za zredukovanú cenu 350 miliónov. A pokiaľ ide o iných oligarchov, je to ešte horšie. Zoznam tých, ktorých sa Putin chystá trestne stíhať, to je skutočná kavalkáda zločinu:

Boris Berezovskij - časopis Forbes ho označil za "krstného otca Kremľa", sotva viac ako šéfa mafie. Zapadné média tvrdia, že on reprezentuje "slobodné média" v Rusku, ktoré zlý Putin umlčal. Forbes dokazuje, že Berezovskij je hlavným podozrivým z vraždy predchádzajúceho vlastníka najväčšej ruskej celoštátnej televíznej siete, ktorého zastrelili v gangsterskom štýle, tak bežnom v Jeľcinovej ére.
Roman Abramovič - Berezovského chránenec, ktorého prijali do Jeľcin - oligarchovia vnútorného okruhu a odmenili monopolom na výrobu hliníka bývalého Sovietskeho zväzu.
Vladimír Potanin - bývalý komunista, ktorý bol ministrom obchodu, profitoval z podvodnej "privatizácie" ruského priemyslu, kedy "socializovane" vlastníctvo jednoducho odovzdali do rúk nomenklatúry.

Vagit Alekperov - ďalší "bývalý" komunista, ktorý vymenil vládnu kariéru za bohatstvo: tento súdruh Alekperov, zástupca ministra energetického priemyslu za starého režimu, zhrabol Lukoil, najväčšiu ropnú spoločnosť v Rusku, prostredníctvom pokútnej schémy "akcie za pôžičky" ersatz - privatizácie, ukuchtenej "rodinou" ako odmeny za ich podporu Jeľcinovmu režimu.
Ruskí oligarchovia, používajúc metódy, ktoré by vo väčšine západných krajín boli ilegálne, okradli svojich vlastníkov akcii a účastín a zmrazili miliardy dolárov zahraničných investorov. Ako oznamovali Los Angeles Times:

"Chodorkovskij vylúčil menšiu časť vlastníkov akcii tým, že usporiadal schôdze účastinárov v poslednej chvíli a na veľmi odľahlých miestach. Nariadil vydávanie akcií tak, aby to pripravilo o moc cudzích vlastníkov akcií. Po finančnom kolapse v roku 1998 zvyšné aktíva presunul cez pridružené pobočky, aby ich ukryl pred veriteľmi. Raz - v čase, kedy regulátori kládli tvrdé otázky ohľadom operácii jeho banky Menatep - sa stalo, že dokumenty náhodou spadli do rieky Moskvy."

Rusom treba prepáčiť, ak sa istou mierou skepticky dívajú na Západniarov, kážucich o "demokracii' a "voľných trhoch", keď pritom umožňujú slobodne operovať takým podvodníkom, ako Chodorkovskij a iní oligarchovia. Ich machinácie "sa udiali v minulosti", neochotne priznali Times. To bolo vtedy, ale toto je teraz: Chodorkovskij "obrátil stránku", vravia nám, a teraz sa zasvätil "transparentnosti", princípom "korporatívnej správy" a, áno, "demokracii" a "voľnému trhu".

Oligarchovia, vedení Chodorkovským v snahe predísť vyšetrovaniu a plnému verejnému odhaleniu ich pochybne obdržaných ziskov prenikli do politiky, kupujúc si desiatky politických strán, nielen Jabloko a SPS, ale potajme financujúc aj Komunistickú stranu. Putin nato okamžite reagoval protiúderom, ktorý mu získal veľké uznanie na ruskej "ulici".
Kapitalizmus, ktorý v Rusku nikdy nebol veľmi populárny, dostal osudový uder v bývalej krajine sovietov - nie kvôli zatknutiu Chodorkovského, ale vďaka priateľkovskému kapitalizmu, praktizovanému Chodorkovským a ostatnými oligarchami.
To je také typické pre Richarda Perleho, že sa stavia do pozície hlavného západného ochrancu predstaviteľa priateľkovského kapitalizmu Chodorkovského: jeho spojiva s takými spoločnosťami ako Trireme Partners, Boeing a Hollinger International, sa oplatili ako priamy dôsledok jeho politických stykov na najvyššej úrovni... Perleovia, Chodorkovski a Conradovia Blackovia tohto sveta držia spolu. Preto to nazývajú priateľkovský kapitalizmus...

...Skutočné dôvody toho sústredeného útoku proti Putinovi a odvolávania sa na novu "ruskú hrozbu" nemajú nič spoločné s konsolidovaním neo-sovietskeho režimu v Kremli a všetko s čoraz nezávislejšími postojmi v zahraničnej politike Moskvy. Putin bol proti vojne v Iraku a spolupracuje s Iránom na vývoji nukleárnej technológie pre mierové účely. Neokonzervatívci vždy pokladali Rusko za nepriatelia: smutne známe Wolfowitzovo memorandum, kde terajší zástupca ministra obrany a architekt irackej vojny načrtol novy hegemonizmus americkej zahraničnej politiky po studenej vojne, si bral na mušku práve Rusko, že ho treba oklolesiť a podrobiť si ho v rámci Spojenými štátmi dominovaného svetového poriadku.

Naši mstiví neokonzervatívci, ktorí sa stále ostražito obzerajú po čerstvých hrozbách, a nových postavách a la Hitler, ktoré by mohli demonizovať, sa dívajú ďaleko za Blízky východ a ide im o novú studenú vojnu s bývalým Sovietskym zväzom. A Putin, ako sa nazdávajú, sa k tomu výborne hodí. George W. Bush, ktorý povedal, že sa díval do Putinovych očí a "vycítil jeho dušu" sa môže napokon rozhodnúť, že sa mu vlastne vôbec nepáčilo, čo videl. Ti dvaja teraz dobre vychádzajú, ale vojnová strana vyvíja tvrdé úsilie, aby vzťahy USA-Rusko podkopala, ako sa im už podarilo znepriateliť doslova všetkých našich zahraničných priateľov. Veľa sa špekuluje, možno je to často len zbožné želanie, že neokonzervatívci sú už na ústupe a strácajú vplyv nad americkou zahraničnou politikou. Trend v americko - ruských vzťahoch v najbližších mesiacoch nám istotne naznačí, či je toto pravda alebo nie.

Justin Raymondo
http://antiwar.printthis.clickability.com/pt/cpt?action=cpt&title=Now+They%27re+After+Putin%2C