Spravodajská agentúra Reuters v argentínskom Buenos Aires dňa 19. apríla 1996 uverejnila správu o Svetovom židovskom kongrese. Israel Singer, generálny tajomník Svetového židovského kongresu v článku povedal, že "v Poľsku zahynuli viac než tri milióny židov a poľské obyvateľstvo po poľských židoch veru dediť nebude. To nikdy nedovolíme. Tí budú o nás počúvať, kým celé Poľsko zase nezamrzne. Ak Poľsko nevyhovie židovským požiadavkám, budeme ho verejne napadať a ponižovať na medzinárodnom fóre."

Niektorí židia odhadujú hodnotu židovských aktív, stratených v Poľsku a v okolí, na 65 miliárd dolárov. Očividne však platí, že potomkovia obetí holokaustu nemôžu vymámiť miliardy od nežidovského obyvateľstva, ktoré bolo tiež obeťou vojny. Keďže si tieto ťažkosti uvedomujú, niektorí židia začali šírit mýtus, že aj Poliaci napomáhali v holokauste. Očividne by bolo oveľa ľahšie mámiť peniaze od potomkov vinných, než od potomkov nevinných, ktorí boli rovnako obeťami a ktorých majetky boli tiež zničené alebo ich eventuálne v niektorých prípadoch o ne pripravila sovietska bábková vláda, zvlášť počas prvých desiatich rokov sovietskeho režimu v Poľsku, známeho ako "roky hrôzy" Jakuba Bermana a iných židov, členov sovietskeho teroristického aparátu.

Stefan Korbonski sa podrobne venoval židovskej kontrole nad Poľskom počas prvých desiatich povojnových rokov. "Upiorna dekada 1939 - 1948" od Jána Tomasza Grossa okrem vojnových rokov - ktoré boli pre židovskú populáciu istotne tragické - tiež zahŕňa aj tri roky židovskej nadvlády vo forme Jakuba Bermana v povojnovom Poľsku.

Gross napísal tri pojednania v duchu tohto mýtu, ktoré vyšli v Krakove v roku 1998 (druhý diel má názov "Susedia" a tretí Strach"). Autor v nich obviňuje poľský národ z napomáhania v hokokauste a vo vyháňaní židov. Táto propaganda je veľmi prekvapujúca, keďže s ňou prichádza autor serióznych kníh, ktoré však v Amerike ignorovali a žiadna vedecká publikácia neuverejnila recenzie o nich.

Na prebale knihy "Upiorna dekada 1939 - 1948" je fotografia muchami obsypanej mŕtvoly, čo pripomína známe komunistické propagandistické plagáty. Desaťročie 1939 - 1948 nie je v poľských dejinách mimoriadne významné, ale zahŕňa holokaust nacistického Nemecka a exodus židov z Východnej a Strednej Európy. K exodu ich nútili pogromy, zinscenované sovietmi a ich satelitnými štátmi. A bol možnýpreto, lebo otvorili železnú oponu pre státisíce židov. Tvrdenie, že títo ľudia sa nehodili pre život v komunizme, nie je správne. Milióny takýchto, "ktorí sa nehodili pre život v komunizme", sa raz navždy stratili v "súostroví gulag". Len židia mali nárok na hromadnú imigráciu zo sovietskeho bloku a to preto, lebo Stalin mal pre nich iné plány. Poľský národ v tomto nezohrával aktívnu rolu.

Gros falzifikuje rôzne citáty, aby dokázal svoje tvrdenia. Napríklad na str. 56 zmenil význam citátu z denníka dr. Zygmunda Klukowského. Gross tvrdí, že v októbri 1942 Poliaci zavraždili v Zamojščine okolo 2 300 židov a Nemci odtiaľ deportovali 934 ďalších obetí. Zámerne vynechal úvodzovky v slove "naši", čo úplne zmenilo význam tohto podstatného citátu v pôvodnom denníku, pretože autor denníka mal na mysli tam nasadených nemeckých žandárov.

Etnickí Poliaci považovali nemeckých a sovietskych okupantov za rovnako nebezpečných. Hnutie poľského odporu voči nacizmu bolo najrozsiahlejšie v Európe. Nacistické Nemecko v snahe potlačiť ho (v rokoch 1939 - 1945) a komunistické bezpečnostné sily (v rokoch 1939 - 1956) umučili viac poľských nežidov, než príslušníkov hocijakej inej európskej etnickej skupiny. Ale Gross nič z tohto neberie do úvahy.

Pogromy v Rumunsku, v Maďarsku, na Slovensku, v Čechách a vo Východnej Galícii, ako aj v Kielce, sa tesne po vojne diali pod prísnou kontrolou NKVD tak, aby to vyvolalo veľký exodus židov, ktorí by inak neemigrovali. Americký veľvyslanec v Poľsku bol presvedčený, že dátum 4. júla (výročie vyhlásenia americkej nezávislosti) bol veľmi vhodný na začiatok kampane šírenia informácie medzi americkými židmi "deň bez práce". O mesiac neskôr zinscenovali krvavý pogrom v Bratislave, kde nariadili účastníkom veteránskeho zjazdu pochodovať do židovskej štvrte, kde potom popáchali podobné zločiny ako v mestečku Kielce. Ale Gross popisuje udalosti v Kielce ako dôkaz poľského antisemitizmu.

V čase 50. výročia pogromu v Kielce sa prišlo s veľkou kampaňou, ktorá mala vyvrátiť tvrdenia o účasti NKVD a UB a z týchto udalostí začali viniť poľský dav. Ale treba znovu zopakovať, že týždeň po pogrome sa uskutočnili zinscenované procesy, kedy mučili a popravili úplne nevinných ľudí.

Počas II. svetovej vojny územie Poľska ničili a plienili Nemci, aj sovieti. Vo Varšave boli zničené židovské majetky spolu s majetkami iných obyvateľov hlavného mesta. Poliaci si svoje hlavné mesto opätovne vystavali na úkor veľkých obetí. Takisto menšie poľské mestá a mestečká. Ku koncu vojny na území Poľska nebolo takmer nikoho - obyvateľa židovského alebo nežidovského pôvodu - ktorého majetok by neboli zničili buď Nemci alebo komunisti. Ak teda dôjde k reštitúciám z rokov 1939 - 1948, mali by sa posudzovať bez ohľadu na to, či ide o osobu židovského alebo nežidovského pôvodu.

Grossova propaganda napomáha osobám, popisovaným v knihe prof. dr. Normana Finkelsteina "The Holokaust Industry: Reflection on the Exploitation of Jewish Suffering" - ľuďom, ktorí sa stavajú do pozície vydierača a žiadajú poľskú vládu, aby im platila za zločiny, spáchané na území Poľska nacistami, sovietmi, aj obyčajnými zločincami, úplne pritom ignorujúc utrpenie poľského obyvateľstva. Ide o snahu dostať sa k peniazom pre činnosť židovských organizácií v Amerike od Poľska - od štátu, ktorý si počas II. svetovej vojny vytrpel oveľa viac za nemeckej okupácie, i za sovietskeho režimu, v ktorom zohrali hlavnú rolu roky hrôzo-vlády Jakuba Bermana.

Cyprian Pogonowski, Zapraša.net
vybrané state z komentára k pojednaniu Jana Tomasza Grossa: "Ghastly Decade 1939 - 1948" (v orig. "Upiorna dekada 1939 - 1948")
http://zaprasza.net/a_y.php?mid=21357&