Rubrika: bez prekladu 2008

Jesse Jackson na svojej web stránke píše: "Hladný človek je človek zlostný, tak hovorí stará múdrosť. A Haiťania teraz už celé mesiace prirovnávajú svoj pocit hladu k jedeniu pracieho bielidla - kvôli páleniu v žalúdku. Teraz prepukli násilnosti a v priebehu týždňa protestov zomrelo päť osôb. Zastrelili tu vojaka OSN. Haitský senát odhlasoval odvolanie premiéra z funkcie. Keďže demonštrujúci sa dožadujú aj odstúpenie prezidenta René Prevala, ten teraz znížil cenu ryže o 15 %."

Ale to vraj nepomôže, píše Jackson. Pretože v krajinách ako Haiti, kde 80% obyvateľstva žije z menej než dvoch dolárov denne, zvýšenie cien potravín sa priamo premieta do hladomoru a zúrivého rozhorčenia. Lenže Haiti sa nachádza rovno pri amerických brehoch, píše ďalej Jackson. A tak Spojené štáty majú zvláštnu zodpovednosť za tento ostrov, keďže mali podiel na zvrhnutí riadne zvoleného Jeana Bertranda Aristida a na nastolení súčasného režimu. Okrem toho teraz hrozí deportácia tisícom imigrantov, ktorí prišli ilegálne z Haiti do USA. Podľa Jacksona by sa mal ich štatút zrevidovať, inak k hladujúcim na Haiti pribudnú ďalšie hladné ústa. Jackson si myslí, že Spojené štáty si môžu dovoliť vyčleniť finančné prostriedky na pomoc "hrdému ostrovnému národu pri našich brehoch, ktorému teraz hrozí hladomor".
Lenže Jackson dejinné udalosti na Haiti mierne prekrúca(viď http://www.ericmargolis.com/archives/2004/02/Haiti
_island_of_darkness.php) a potom, ostrov Haiti nie je jediné miesto na svete, kde dnes obyvateľstvu hrozí hlad. A sú tu dve základné príčiny tohto negatívneho javu. Od polovice minulého roka stúpli ceny potravín na svetových trhoch v priemere o 40 %.

Hladujúce obyvateľstvo, neschopné kúpiť si základné potraviny, násilne demonštrovalo v Egypte, v Kamerúne, v Bangladéši a inde.Vrchnosť hovorí, že príčinou je fakt, že spriemyselňujúce sa krajiny ako India a Čína majú čoraz väčšie požiadavky a produkcia je pritom stále nižšia vďaka klimatickým zmenám a vďaka používaniu poľnohospodárskych plodín na výrobu biologických palív. Vraj krajiny ako Čína, India a Vietnam vyvážajú teraz menej ryže, aby mohli uspokojiť vlastné vnútorné požiadavky. Vyššia cena ropy tiež zohráva rolu, pretože doprava sa predražuje. Prezident Svetovej banky Robert Zoellick nedávno varoval, že ak sa nič neurobí, 100 miliónov obyvateľov to ešte väčšmi zatlačí do biedy."

Vývoj vo svete je teda jednou y príčin, prečo sa najbiednejšia vrstva svetového obyvateľstva ocitá v závoze - či už ten proces niekto zámerne manipuluje alebo nie. Ale je tu aj iná príčina toho negatívneho obratu udalostí, zvlášť v krajinách tretieho sveta, ktorú však predstavitelia tých krajín málokedy spomínajú.
Pri hodnotení vývoja v bývalých kolóniách analytici spravidla dochádzajú k záveru, že hoci obyvateľstvo tretieho sveta malo možnosť naučiť sa od kolonizátorov inému spôsobu života a odpozorovať od nich metódy riadenia fariem, škôl, rôznych výrobní a tovární, i celej spoločnosti, po osamostatnení sa životné štandardy a podmienky rýchlo vrátili späť do doby kamennej.

Černosi namiesto aby obrábali pôdu, zhabanú bielym kolonizátorom, len vyrabovali farmy, fabriky, školy a súkromné sídla a potom polia nechali zarásť burinou. Sloboda sladko chutí, kým je z čoho kradnúť. A keď sa všetko pokradne, potom nastáva hlad. Mugabe dnes bývalých kolonizátorov a súčasných bielych farmárov obviňuje zo všetkého zlého, čo sa v Zimbabwe deje. Akoby domorodé obyvateľstvo pozostávalo len zo samých anjelov. Ale pravda je zložitejšia.

Eric Margolis, americký novinár, v článku "Haiti: ostrov temnoty" píše: "V 18. storočí, keď na Haiti vládlo Francúzsko, otrocké plantáže tohto ostrova a jeho veľmi úrodná pôda ročne štyrikrát produkovali vzácne indigo, kávu, korenia a cukor. Haiti vtedy príjmami prevyšovala celú španielsku produkciu zlata a striebra v Latinskej Amerike. V roku 1791 sa haitskí čierni otroci vzbúrili; viedol ich Toussaint l'Overture, pozoruhodná hrdinská postava. Ten porazil najlepšie francúzske armády a v roku 1804 oslobodil Haiti. Lenže po jeho smrti upadla krajina do politických nepokojov. Oslobodení černosi začali kvôli výrobe dreveného uhlia vyrubovať bohaté haitské lesy. Po storočí sústavného vyrubovania voda postupne splavila do mora úrodnú pôdu, zanechávajúc po sebe len mŕtvu zem a zúfalých roľníkov. Dve tretiny ostrova sa potom odtrhli a vytvorila sa Dominikánska republika."

V Zimbabwe tiež už rozkradli väčšinu z toho, čo tam po sebe zanechali bieli farmári. A teraz namiesto toho, aby úprimne priznali, že kvôli vlastnej neschopnosti nie sú schopní v krajine udržať predchádzajúce životné štandardy, obviňujú druhých a len pasívne natŕčajú dlane, aby ich iní nakŕmili, keď sú hladní. Ako malé deti. Ale ani ich vlastní predkovia si nenamýšľali, že človek by mal právo dožadovať sa, aby ho iní kŕmili a on sám pritom nerobil nič! Starší Haiťania sa sťažujú, že mladšia generácia dnes už ani len ryby v mori chytať nevie - hoci tak sa živili celé generácie ich predkov. Všetci chcú mať Mercedesy, ale pritom sa im nechce zarobiť si na ne poctivým spôsobom. A tak je potom na rade zločinnosť. A krajina sa postupne rozpadá...

V posledných rokoch sa jasne ukazuje, že tí, čo dnes najviac nariekajú, si najmenej zaslúžia náš súcit. To nemá nič spoločné s milosrdenstvom a ochotou podeliť sa s druhými o plody svojej práce! Našu pomocnú ruku si zaslúžia len takí,čo sú ochotní umne tú pomoc využiť a popasovať sa s problémami, ktoré si spôsobili sami.

Pavol Hriňovský, Kanada
komentár k článkom:
Western Voices: "Jesse Jackson´s Chutzpah: U: S. MUST Feed Haiti"
http://www.wvwnews.net/story.php?id=4278
Viď aj:
Eric Margolis: "Haiti: Island of Darkness"
http://www.ericmargolis.com/archives/2004/02/haiti_island_of_darkness.php