rubrika: blízky východ 1/2008

Sovietsky disident Jevgenij Jevtušenko povedal: "Keď pravdu nahrádza mlčanie, toto mlčanie je lžou."

Zdá sa, že v súvislosti s Gazou sa mlčanie narušilo. Kopy mŕtvol detí, zabalených do zelenej látky, krabice, do ktorých poukladali ich rozštvrtených rodičov a žalostné náreky a hnev všetkých v tom tábore smrti pri mori možno vidieť v televízii Al-Džazíra a na YouTube, niekedy dokonca aspoň odblesk z toho aj na BBC. Lenže ruský pravdovravný básnik nemal na mysli ten prechodný jav, ktorý nazývame spravodajstvo; mal na mysli tých, ktorí poznajú odpovede, ale nikdy ich nahlas nevyslovia a tým ich vlastne popierajú.
Toto veľmi prekvapuje zvlášť v prípade anglo-americkej inteligencie. Práve tí majú kľúč k veľkým skladom poznania: k historiografii a k archívom, ktoré by nás mohli viesť k odpovediam.

Tí vedia, že hrôza, ktorá dnes prší na Gazu, nemá nič spoločné s hnutím Hamas alebo s tou absurditou: "Izrael má právo na obranu". Vedia, že pravý opak je pravdou: že pred 61 rokmi upreli Palestíne právo na existenciu a že vyhnanie alebo v prípade potreby aj vyhladenie pôvodných obyvateľov naplánovali a realizovali zakladatelia Izraela.
Vedia, napríklad, že smutne známy "Plán D" mal za následok, že Haganah (židovská armáda) vraždením znižovala počet obyvateľov v 369-tich palestínskych mestách a dedinách a že o jednej masakre za druhou na takých miestach ako Deir Jassín, al-Daujima, Eilaboun, Džiš, Ramle a Lydda sa v oficiálnych záznamoch hovorí ako o "etnických čistkách".

Keď na scénu tých krviprelievaní prišiel prvý izraelský premiér David Ben-Gurion, generál Jigal Allon sa ho opýtal: "A čo máme urobiť s Arabmi?" Podľa izraelského historika Benny Morrisa, Ben-Gurion vraj energicky mávol rukou a povedal: "Vyžeňte ich!". Rozkaz vyhnať všetko obyvateľstvo "bez ohľadu na vek" podpísal Jitzak Rabin, neskorší izraelský premiér, ktorého vo svete úcinnou propagandou predstavujú ako mierotvorcu.

Každá nasledujúca "vojna", ktorú Izrael viedol, mala jediný cieľ: vyhnať domorodé obyvateľstvo a prisvojiť si čoraz viac zeme. Lož o boji Dávida proti Goliášovi, o tej "večnej obeti zlovôle druhých", dosiahla vrchol v roku 1967, kedy sa propaganda premenila na spravodlivú rozhorčenosť, podľa ktorej arabské štáty zaútočili ako prvé. Odvtedy už zväčša židovskí hľadači pravdy ako Avi Šlajm, Noam Chomsky, zosnulá Tanja Reinhartová, Neve Gordon, Tom Segev, Juri Avnery, Ilan Pappe a Norman Finkelstein vyvrátili ten mýtus a iné a odhalili štát, ktorému chýba humánna tradícia judaizmu a ktorého neúprosný militarizmus je zrhnutím expanzionistickej, nezákonnej a rasistickej ideológie, zvanej sionizmus.

Izraelský historik Ilan Pappe 2. januára napísal: "Zdá sa, že aj tie najstrašnejšie zločiny, akým je genocída v Gaze, sa hodnotia ako udalosti zo zúfalstva, ktoré vraj nemajú nič spoločné s tým, čo sa udialo v minulosti a nemajú spojitosť so žiadnou ideológiou alebo systémom... Podobne ako keď ideológia apartheidu juhoafrickej vlády vysvetľovala politiku útlaku, aj táto ideológia - v bežne prijímanej a zjednodušenej verzii - umožňuje bývalým a súčasným izraelským vládam dehumanizovať Palestíncov, nech sú kdekoľvek a snažiť sa ich zničiť. Prostriedky sa z doby na dobu, z miesta na miesto menia, ako sa menia aj rozprávky, ktorými sa tie ukrutnosti zakrývajú. Ale je tu jasný vzor (genocída)."

Profesor práva Princetonskej univerzity a špeciálny poverenec OSN Richard Falk označil ukrutnosti v Gaze za "práve prebiehajúci holokaust", majúc na mysli hlavne obraz židovských get v Poľsku, ktoré vytvorilo nacistické Nemecko. Uväznení poľskí židia, vedení Mordechajom Anielewiczom, v roku 1943 povstali a celý mesiac viedli boj proti nemeckej armáde a SS, ale potom ich vzburu potlačili a nacisti sa pomstili. Richard Falk má tiež židovský pôvod. A dnešný "práve prebiehajúci holokaust", ktorý začal "Plánom D" Ben-Guriona, sa nachádza v posledných štádiách. Rozdiel je v tom, že teraz ide o spoločný americko-izraelský projekt.

Dr. Dáhlia Wasfiová - americká autorka, ktorá má židovskú matku a otca irackého moslima - 31. decembra napísala: "Popieranie holokaustu je antisemitizmus. Ale ja nemám na mysli II. svetovú vojnu, Mahmúda Ahmadinedžáda alebo Aškenázi židov. Mám na mysli holokaust, ktorého sme svedkami v Gaze a v Palestíne posledných 60 rokov a za ktorý sme spolu-zodpovední. Keďže Arabi sú semiti, americko-izraelská politika ani nemôže byť väčšmi antisemitská." Ďalej spomína Rachel Corrieovú, mladú Američanku, ktorá išla do Palestíny brániť Palestíncov a ktorú rozdrvil izraelský buldozér. Corrieová predtým napísala: "Nachádzam sa uprostred genocídy, ktorú aj ja nepriamo podporujem a za ktorú je veľkou mierou zodpovedná moja vlastná vláda."

Vo výrokoch týchto dvoch žien ma ohromuje slovko "zodpovednosť". Narúšajúc lživosť mlčania, to nie je len nejaká ezoterická abstrakcia, ale naliehavá zodpovednosť, dorážajúca na tých, ktorí majú privilégium a platformu. Médiá však takmer ani neumožňujú živú diskusiu zo strachu, že ich obvinia z antisemitizmu. A potom sú tu akademici, dekani, učitelia a výskumníci. Prečo tí mlčia, keď sledujú ako bombardujú univerzitu a keď počujú zástupcov Asosiácie univerzitných profesorov žiadať o pomoc?

A čo autori a spisovatelia? V temnom roku 1939 sa v Carnegie Hall v New Yorku uskutočnil III. kongres spisovateľov a ľudia ako Thomas Mann a Albert Einstein vyslali odkaz a vyslovili sa v tom zmysle, aby sa mlčanie narušilo. Podľa jedného popisu bolo vtedy v natrieskanej poslucháčskej hale 3500 osôb a ďalšie tisíce museli odmietnuť. Dnes sa hovorí, že tento mocný hlas realizmu a morálky je už zastaralý, stránky prehľadov literatúry odrážajú ironickú povýšenú zanedbateľnosť, všetko je len falošný symbolizmus. A pokiaľ ide o čitateľov, ich morálnu a politickú obrazotvornosť treba pacifikovať, nie aby ju umiestňovali do popredia. Anti-moslimský Marzin Amis to dobre vyjadril vo Visiting Mrs. Nabokov: "Dominancia vlastného ja, to nie je chyba, ale evolučná charakteristika; tak veci teraz stoja."

Tak veci teraz stoja; ako civilizovaná spoločnosť sa vytrácame. Pretože to, čo sa deje v Gaze, definuje prítomnú chvíľu, kde je zaručená beztrestnosť vojnových zločincov a imunita našej mlčanlivosti, zatiaľčo my si krivíme vlastný intelekt a morálku, čo by nám za normálnych okolností dávalo silu otvorene hovoriť.

Čo sa týka mňa, uchovávam si vlastný obraz o Gaze: o obyvateľstve, ktoré má odvahu, ktoré kladie odpor a o ich "žiarivej ľudskosti" ako by povedal Karma Nabulski. Keď som tam bol naposledy, odmenili ma pohľadom na more vlajúcich palestínskych zástav na miestach, kde by ste ich vôbec nečakali vidieť. Stmievalo sa a toto urobili deti. Nik im to nekázal urobiť. Vyrobili si tyčky, ktoré zviazali, niekoľko z nich sa vyšplhalo na múr a nechali viať palestínsku zástavu; niektoré len mlčky, iné hlasito vykrikujúc. A toto takto robia každý deň, keď vedia, že cudzinci sa chystajú odísť, očividne presvedčené, že takto na ne svet nezabudne.

(krátené)
John Pilger: "Holokaust Denied"
http://www.infowars.com/?p=7027