22.11.2009

Obľúbeného moderátora Slovenskej televízie Ľubomíra Huďa si vzal na inkvizítorskú mušku  samozvaný monitor slovenskej tlače Gabriel Šípoš. 

Ľubomír Huďo sa stal pojmom nezávislej žurnalistiky a čitatelia ::propu ho poznajú tiež z jeho skvelých reportáží, ktoré občas uverejníme  na stránke. Nevedno komu vadí moderátor viac, či samotnému Šípošovi alebo jeho sponzorom, ktorí, ako to už býva zvykom, reagujú na vyslovenie iného názoru ako býk na červené súkno. Pre nositeľov „demokracie“, či „transatlantických hodnôt“, ktoré okrem pár vágnych klišé ešte nikto nikdy nepomenoval, je pri konfrontácii s ich vyfantazírovanou pseudorealitou charakteristická značná agresivita, ktorá z nich vo svojej ostentatívnej podobe vyprskne ako láva.  (viď Vratkov príspevok)

Ale späť k STV. Ľubomír Huďo ponúka pohľad na veci, ktoré napriek tomu, že všetci vieme, nikto nevysloví verejne nahlas. Je hlasom oázy na púšti uniformných a ovládaných médií, symbolom skutočnej slobody, pochodňou zdravého rozumu v nerozumnej dobe. (dvakrát po sebe, v rokoch 2007 a 2008 bol Huďo hlasmi divákov poctený nomináciou na Osobnosť televíznej obrazovky, cena OTO)

Pán Šípoš sa pohoršuje okrem množstva iných vecí napríklad nad úvahami o sponzorovaní revolúcií. Aká to trúfalosť tvrdiť, že revolúcie vraj niekto z pozadia financuje. Akí to nebezpeční  konšpirátori a trúfalci. Je ich treba demokraticky umlčať. Z Ameriky predsa nik nedostal ani dolár. Či už na Slovensku, Ukrajine alebo v Gruzínsku. Šípoš tak poprel to, čo priznali samotní americkí kongresmani (Tom Lantos), mimovládne organizácie, či politické strany v (nielen) spomínaných krajinách, ktoré financie prijali.

Absurdita a la Šípoš však pokračuje.

Vadí mu aj apartheid v Južnej Afrike a vyvražďovanie belochov. Asi sa nič z toho nestalo, napriek hordám dôkazov, fotografiám, správam, žalobám, tragickým výpovediam... Pre médiá (a jeho chlebodarcov) to nebolo zaujímavé, asi preto, že Európania by zistili, že milióny dolárov africkej pomoci sa dostáva aj krvilačným beštiám, ktoré neváhajú mimoriadne brutálne vyvraždiť celé rodiny. No najmä by sa zistilo že novodobé náboženstvo demokracie – multikulturalizmus má trhliny a niektoré  zbožňované menšiny inklinujú viac ako iní ku kriminálnym spôsobom správania.  

Obviňovaním Huďa z antisemitizmu sa Šípoš zaradil do radov konšpiračných teoretikov vyznávajúcich jednu z najstarších konšpiračných teórií, na základe ktorej sa celý svet skladá z nebezpečných antisemitov, ktorí číhajú na židov na každom rohu a ak ich nevidíme, určite sú skrytí.

Pán Šípoš zašiel až tak ďaleko, že spochybnil motív vojny v Iraku a neváhal s ňou spojiť bin Ládina. To je už na diagnózu.

Záver Šípošovej úvahy je klenot sám osebe. Naštylizoval sa do polohy nevedomej bábky ovládanej americkou vládou a burzovým špekulantom Sorošom, ktorých redaktor Huďo vo svojich údajných konšpiračných reportážach spomína. Je pravda, že Slovak press watch, ako Šípoš sám priznáva, platia obe spomínané inštitúcie. Čo mu asi nedošlo, je, že tí novinári, ktorí si osvoja hodnoty svojich chlebodarcov sa môžu skutočne cítiť slobodní v písaní svojich  nezmyslov. Šípošove mediálne výstupy sú v dojemne dramatickom súzvuku s názormi tých, ktorí ho platia a ani na okamih z neho nevybočujú. Šípoš je vlastne slobodným novinárom. Pre mnohých takýchto „slobodných“ novinárov je typický fenomén označujúci sa za oceánom ako „denying obvious“ – popieranie zrejmého. Pán Šípoš nám ho predviedol vo svojej najčírejšej podobe.

Roman
predmetný Šípošov článok
http://spw.blog.sme.sk/c/210860/STV-Amici-si-dvojicky-odpalili-sami-Obamova-manzelka-je-rasistka.html