:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Popraviny

rubrika: slovensko 2009

 

 

 

          Nebojte sa, názov v záhlaví nie je odvodený od slova „poprava“, ale od východniarskeho „popravic“, čo znamená „napraviť“. Je to taký rozmarný termín na to, keď sa 2 – 3 dni po svadbe ešte raz zíde v svadobnom dome vyberaný úzky kruh priateľov a dorážajú nedopité fľašky pod zdravotne nepriestrelnou zámienkou, že po poriadnej svadbe je vždy potrebné „popravic sebe žaludek“. A pritom si ešte zaspomínajú, ako bolo na svadbe. Tak aj my si ešte raz zaspomínajme na slovenský veľký mesiac marec pri symbolických štamperlíkoch, potešme sa, aj si poliečme trochu naše boľačky s vedomím, že veď nás čakajú ďalšie sviatky a možno raz aj menej lízania si poranených láb.

ŠTAMPERLÍK PRVÝ: ten si nalejeme z takej lepšej fľaše a pripijeme na slávnostnú akadémiu, ktorá sa konala 14. marca a ktorú mala pod palcom Spoločnosť Andreja Hlinku. Zaplnená sála divadla Wűstenrot v Istropolise bola svedkom mimoriadne kvalitného a kultivovaného programu, aký už dávno na marcovej akadémii nebol. Veľmi nevyrušil ani insitný výstup S. Bajaníka, ktorý by si už nedovolili ani stredoškoláci dať na stužkovú niekde v provinčnom mestečku, pretože ostatný program dal naňho rýchlo zabudnúť. Žiaľ len dovtedy, kým sa v závere nedostal k mikrofónu Viliam Hornáček. Ten si totiž evidentne pomýlil slávnostnú akadémiu s reklamnou kampaňou na batérie Duracell a tak rečnil, a rečnil, a rečnil, a rečnil, a rečnil...

ŠTAMPERLÍK DRUHÝ: ten je síce trochu menej vyzretý, ale zato tuhší. Na strá...vie! Pokiaľ v Istropolise oslavovala 70. výročie hlavne stredná a staršia generácia, mládež mala zraz pred prezidentským palácom. Kým v Istropolise znela hudba, na námestí sa aj tancovalo – presnejšie, tancovali obušky. Súčasní vládcovia majú teraz novú taktiku, minimálne v Európe. Nedávno sme ju mohli vidieť aj pri summite NATO v Baden-Badene. Spočíva v  nasadení obrovskej presily policajtov, aby si to pomýlená mládež, ktorá napriek každodennej 24 hodinovej masmediálnej masáži ešte stále nevie, čo je jedine demokraticky správne, radšej rozmyslela. Samozrejme, že nie inak tomu bolo aj v leninsko-kádeháckej Bratislave. 14. marec už navždy zostane pre čechoslovákov a boľševikov nočnou morou. Dokonca to tak trochu vyzerá, ako keby súdruhovia mali strach. Ani im ho nejdem nijako rozptyľovať, radšej uvediem jeden citát nezávislého rumunského filozofa Emile Michela Ciorana z knihy „História a utópia“: „Keď udrie hodina jednej ideológie, pôsobí všetko, dokonca jej nepriatelia, pre jej úspech; ani polemika ani polícia nemôžu zabrániť jej rozšíreniu, alebo spomaliť jej triumf.“

ŠTAMPERLÍK TRETÍ: tak ten je mimoriadne vyzretý – má 23 rokov. Presne toľko sedel vo väzení Alexander Mach: od roku 1945 do roku 1968. A mohol sedieť o 2 roky(!) menej, keby bol odvolal svoje tvrdenie, že 14. marec bol najšťastnejším dňom jeho života. Nuž, práve tie dva roky navyše tento pohárik vylepšili viac, ako storočné zretie v dubovom sude a dali mu čarovnejšiu chuť, ako majú tie najvzácnejšie nápoje. Na takých ľudí dokonale sedí to, čo povedal Ezra Pound: „Keď chlap nie je pripravený niečo riskovať pre svoje názory, buď jeho názory alebo on sám nestojí za nič.“

ŠTAMPERLÍK ŠTRVTÝ: ten je z ďalšej nedopitej fľašky, dobre vychladenej, na ktorej je o.i. napísané „kosher“. Aj reč bude o trochu inom sviatku – o Medzinárodnom dni žien, ktorý naši súdruhovia oslavujú 8. marca. No nebolo tomu tak vždy. Pôvodný názov, presadzovaný medzinárodnou konferenciou socialistiek a Klárou Zetkinovou bol „Deň revolucionárky“ a oslavoval sa v rôzne dni vo februári a v marci. Ruský autor Andrej Kurajev píše, že už od začiatku bol tento sviatok naviazaný na židovský sviatok Purim, ktorý sa slávi na pamiatku židovskej hrdinky Ester. Židovský lunárny kalendár, ako vieme, je voči kresťanskému kalendáru pohyblivý. Konečný dátum sa ustálil až v r. 1914. Vtedy to bola nedeľa pred sviatkom Purim. Keď sa však človek dočíta, že aj v roku 1917 (podľa nového kalendára) pripadol 8. marec takmer symbolicky na Purim a uvedomí si, že Ester sa preslávila hlavne iniciovaním masového vraždenia nepriateľov, a potom si ešte spomenie na to, čo sa dialo v Rusku po októbrovej revolúcii – celá symbolika ho dosť zamrazí. Ale aspoň človek vie, čo naši boľševici tak spokojne oslavujú.

PIVO NA ZÁVER.  Na také „popraviny“ je pivo mimoriadne vhodný nápoj, v našom prípade aj preto, lebo všetci pivári vedia, že v marci je najlepšie z celého roka. Vhodné je tiež z toho dôvodu, že začneme masmédiami a vtedy je dobre, keď je človek aspoň trochu „ochmelený“, lebo pri plnom vedomí by ho možno aj vystrelo.

Keby ste si spravili z príspevkov našich masmédií menný register, aký býva v knihách, ďaleko najcitovanejšie meno v marci je na Slovensku Adolf Hitler. Vo všetkých možných médiách, vo všetkých možných obmenách, iné meno prakticky ani nepočujete. Občas sa síce spomenie  aj Tiso, ale hádam ani netreba veľmi dodávať, že takmer zásadne v spojení s Hitlerom. Vyzerá to na posadnutosť – nielen našich médií, ale aj Hitlerovu. Ako keby preňho nebolo na svete nič dôležitejšie, ako Slovenský štát. Nijaký Wotan či Friedrich Barbarossa – jeho najväčšie idoly museli byť určite Pribina a Svätopluk! Podľa našich novín ani Štúr s Hlinkom a Tisom dokopy nespravili pre slovenskú samostatnosť toľko, ako Hitler. A Slováci? Kdeže, to je len taká banda tupcov, ktorá nikdy vlastný štát nechcela a vlastne ani teraz naňho nemá, ako nám to zvestoval superčechoslovácky .týždeň. Hitler zavolal, Hitler vybavil, Hitler nariadil, Hitler, Hitler ... Pomedzi to samé lži. A vo všetkých médiách to isté. Chcel som pôvodne povedať v čechoslováckych, lenže všetky sú také. A vládne „supervlastenec“ Fico. Zaujímavé, nie? Teraz mi nejde o spresnenie, že Hitlerova politika v tých časoch bola možná len po dohode s Angličanmi a Francúzmi, takže vlastne aj ich politika sa zaslúžila o slovenskú autonómiu, ktorá neskôr prirodzene vyústila do samostatnosti. Aj oni veru boli medzi krstnými otcami ...  Nie, tu chcem povedať niečo iné.

Ak uvažujeme triezvo, nemôžeme preceňovať, ale ani podceňovať Hitlerove aktivity pri osamostatnení Slovákov. Hlavné však je, že samotný pohyb k samostatnosti tu bol už pred Hitlerom, a to veľmi intenzívny. Hitler si ho nevycucal z prsta, on ho iba pragmaticky využil, lebo mu náhodou hral do karát. Taká je politika. Tu si nezaškodí trochu viac zaspomínať na  tzv. demokratickú I. ČSR. Napríklad na to, ako pravidelne končili v base nepoddajní slovenskí politici – od Hlinku, cez Macha až po Sidora. Na časy, keď sa brutálne cenzurovala slovenská tlač, konfiškovala, a to nielen noviny, ale aj knihy. Len si predstavte, cenzúru zrušili dokonca aj boľševici v krátkej eufórii roku 1968, no medzivojnoví českí „demokrati“ ani náhodou. Jeden politický chytrák si vyrábal popularitu vetou „Demokrace, toť diskuse“, ktorú v tých časoch opakovala celá česká politická elita. A Vojtech Tuka za štátnofilozofické úvahy o Martinskej deklarácii dostal 15 rokov. 15 rokov! Toť diskuse!

Dobre vieme, že oči červené nenávisťou toho veľa nevidia. Keď si ich naši slovensky píšuci českí nacionalisti aspoň trochu pretrú, možno zistia, že práve oni by mali čo najmenej vyzdvihovať Hitlerove zásluhy. Českí politici nemohli zniesť ani len demokraticky vzniknutú autonómiu a proti všetkým dohodám ju išli zrušiť, dokonca vojenským pučom. Takže nie je práve fakt, že akurát Hitler musel mať prsty v slovenskom oslobodení – nie je práve toto najväčšia hanba českých „demokratov“?

 

 


Ján Zborovčan

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|