Rubrika: Slovensko 2007

 Dejiny emancipácie slovenského národa sú spojené nie vždy len so svetlými  stránkami, nielen s obetavým zápasom predstaviteľov slovenskej politickej elity za rovnaké miesto pod slnkom pre slovenský národ, aké mali ostatné okolité národy. Každý sebavedomý Slovák musí, žiaľ, konštatovať, že sú aj dejinami kompradorstva a podrazov z vlastných radov. Bez ohľadu na to, či týchto oponentov slovenskej zvrchovanosti porodených slovenskými matkami  nazveme maďarónmi, čechoslovakistami, bojovníkmi proti „buržoáznemu“ nacionalizmu alebo najnovšie samozvanými predstaviteľmi „štandardného  politického spektra“, ich nezmazateľnou stigmou bolo, je a zostáva nenávisť ku všetkému slovenskému, vrátane nenávisti k tým, ktorí v minulosti posúvali slovenskú vec smerom k suverenite a samospráve slovenského národa.

Za posledných sedemnásť rokov sme svedkami toho, že v každom prelomovom období, keď sa rozhodovalo o budúcnosti slovenskej veci, sa objavili „petičiari“, ktorí sa postavili proti jej pozitívnemu posunu. Postavili  sa proti zápasu za zvrchovanosť, postavili sa proti prijatiu suverénnej slovenskej Ústavy, postavili sa proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky, skrátka postavili sa proti napĺňaniu základnej túžby hádam každého – i toho najmenšieho – národa na svete; túžby spravovať si svoje veci sám a podľa svojej vlastnej vôle. Najnovšie vyšli s petíciou do boja proti uznaniu zásluh Andreja Hlinku v zápase za slovenskú národnú  štátnosť a suverenitu. Pritom tak ako v minulosti neváhajú hrubo falšovať  slovenské národné dejiny, ich predstaviteľov, najmä tých, ktorí reprezentovali odhodlaný, nepodplatiteľný a nekompromisný prúd slovenskej národnej politiky.

Keď si človek prečíta mená na poslednej petícii, v ktorej sa jej  signatári  obracajú na slovenských poslancov, aby odmietli prijať zákon o zásluhách Andreja Hlinku, nič ho neprekvapí. Tie isté mená stáli už pod podobnými petíciami proti prijatiu parlamentnej rezolúcie o zvrchovanosti  Slovenska,  proti prijatiu suverénnej Ústavy Slovenskej republiky, proti vytvoreniu samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky, skrátka proti všetkým základným krokom smerujúcim k vytvoreniu dnešnej Slovenskej republiky,  suverénneho štátu, člena Európskej únie, OSN, OECD, UNESCO, NATO a  mnohých ďalších medzinárodných organizácií.

Každý súdny človek by predpokladal, že úspechy Slovenskej republiky v hospodárskom a sociálnom rozvoji i jej úspechy na medzinárodnom fóre presvedčia pochybovačov o neopodstatnenosti pochybnosti o potrebe suverénnej slovenskej štátnosti. Najnovšia petícia proti rezolúcii parlamentu o zásluhách Andreja Hlinku, ktorej cieľom je aj deklarovať  vlastnú suverenitu pri výklade národných dejín, svedčí, že zo svojho odporu proti slovenskej suverenite v ničom nezľavili. Bolo by im treba postaviť stĺp hanby, na ktorom by sa naveky zaznamenalo, že títo ľudia vystúpili v čase etablovania suverénnej slovenskej štátnosti proti  všetkým krokom a opatreniam smerujúcim k jej naplneniu. Nemusíme sa báť, žeby to bol nejaký mamutí monument. Tých pár mien by sa zmestilo aj na celkom  malý  stĺpik.

 PhDr. Anton Hrnko, CSc., historik
Dr.Hrnko reaguje na pamflet "Nedovoľme návrat štátnej politiky",  ktorý napísali a podporili nasledujúce indivíduá:

Signatári:
Vladimír Balla, spisovateľ
Vladimír Barborík, literárny vedec
Gabriel Bianchi, psychológ
Ján Bunčák, sociológ
Hana Fábry, ľudskoprávna a občianska aktivistka
Ľubomír Falťan, sociológ
Tibor Ferko, dramaturg, publicista a prozaik
Radovan Geist, publicista a politológ
Michal Havran ml., publicista a teológ
Roman Holec, historik
Michal Hvorecký, spisovateľ
Eduard Chmelár, vysokoškolský učiteľ a historik
Milan Ištván, občiansky aktivista
Ivan Kamenec, historik
Martin Kasarda, publicista a spisovateľ
Michal Kliment, gynekológ, prezident Spoločnosti pre plánované
rodičovstvo
Miroslav Kusý, politológ
Ľubica Lacinová, biofyzička
Peter Macsovszky, spisovateľ
Elena Mannová, historička
Štefan Markuš, vedec a bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku
Juraj Marušiak, historik
Juraj Mesik, občiansky aktivista
Daniel Milo, právnik a občiansky aktivista
Martin Muránsky, filozof
Michael Petráš, vedúci kancelárie Nadácie Friedricha Eberta na Slovensku
Oľga Pietruchová, aktivistka za práva žien
Karol Pitka, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov
Jana Plichtová, psychologička
Michal Polák, novinár, šéfredaktor Slova
Martin Porubjak, dramaturg a režisér
Peter Sabo, ochranár a výskumný pracovník
Miroslav Sabol, historik
Ján Stena, sociológ
Juraj Stern, ekonóm a predseda Správnej rady SFPA
Ľubica Trubíniová, ochranárka a občianska aktivistka
Ladislav Vörös, historik
Peter Weiss, politológ
Katarína Zavacká, historička práva

Výzvu ďalej podporili:
Stanislav Bachleda ml., architekt
Pavol Bargar, teológ
Ivica Bumová, etnologička
Zuzana Búriková, sociálna antropologička
Bohumil Búzik, sociológ
Vladimír Cupaník, lekár
Peter Dráľ, projektový manažér Nadácie Milana Šimečku
Gabriela Dudeková, historička
Sofia Farárová, filozofka
Michal Feik, projektový manažér a občiansky aktivista
Martin Fotta, sociálny antropológ
Ľuboš Frolo, učiteľ
Peter Getting, publicista a prozaik
Peter Greguš, vysokoškolský pedagóg a publicista
Damas Gruska, vysokoškolský učiteľ a publicista
Vladimír Holina, grafický dizajnér a artdirector
Jozef Hvorecký, matematik
Juraj Hvorecký, filozof
Ivan Chorvát, sociológ
Hana Chorvátová, archeologička
Milan Jaroň, publicista
Zuzana Jurechová, teologička
Robert Klobucký, sociológ
Monika Kolenčíková, učiteľka
Eva Kováčová, matematička
Alan Krajčír, architekt
Roman Krakovský, historik a vysokoškolský pedagóg
Martin Krno, novinár
Peter Kupčík, informatik
Michaela Kušnieriková, teologička
Daniela Lengyelová, mediátorka
Ivan Lesay, programový koordinátor Priateľov Zeme
Branislav Líška, vysokoškolský učiteľ
Jozef Lysý, vysokoškolský učiteľ a politológ
Miroslav Michela, historik
Zolo Mikeš, novinár
Daniela Mikušová, evanjelická farárka
Martina Paštéková, sociálna antropologička
Koloman Prónay, projektant
Nadežda Prónayová, výskumná pracovníčka
Eva Riečanská, občianska aktivistka
Ondrej Rišian, evanjelický farár
Zuzana Sternová, výskumná pracovníčka
Ivan Štefunko, vydavateľ
Miroslav Tížik, sociológ a vysokoškolský pedagóg
Adela Trusková, literárna vedkyňa
Vlasta Valúchová, učiteľka
Peter Weisenbacher, ľudskoprávny aktivista
Marína Zavacká, historička a vysokoškolská učiteľka

_____________________________________________

PhDr. Anton Hrnko, CSc

Diskusia: