Návrat temného veku: rozhámajúca sa cenzúra
Američania si myslia, že Európania sú ako oni.  Sú presvedčení, že európske spoločnosti majú, podobne ako tá ich, korene v zákonnosti, v slobode vierovyznania, v demokratickej vláde, v konkurencii voľného trhu a v neobmedzovanej tlači.  Lenže Európania sa v posledných rokoch vzdali jednej podstatnej slobody: slobody prejavu.  Je pravda, že v Spojených štátoch sa násilne vnucujú isté všeobecne zaužívané názory na konkrétne záležitosti, ale z právneho hľadiska je tu možné povedať hocičo.  To však neplatí pre Európu. 

V poslednom desaťročí v krajinách, ktoré pokladáme za demokracie - Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko a iné - poschvaľovali zákony, obmedzujúce slobodu prejavu z akýchsi neogabaných ideologických dôvodov, čo na chvíľu začalo byť módne, ale neuspelo to, aj na univerzitách v Spojených štátoch.

V Európe dnes platia zákony rovnako zlé, než aké si predstavoval George Orwell.  V niektorých krajinách súdy rozhodli, že fakty sú nepodstatné a že isté sa veci sa jednoducho nemôžu hovoriť - bez ohľadu na to, či je to pravda alebo nie.  V iných zase došlo k tomu, že keď obvinený bráni svoje "zakázané" stanovisko, môžu ho hneď na mieste obviniť z ďalšieho trestného činu.  Dokonca aj jeho právneho zástupcu môžu potrestať pokutou alebo väzením za to, že sa pokúša obvineného hájiť.  V jednom prípade sudca nariadil, že všetky knihy, ktoré istý vydavateľ vydal - bez ohľadu na to, či ide o nevinné tituly alebo o urážlivé - musia spáliť!

V čase, keď sa Východná Európa z toho vynára, Západná teraz vstupuje do éry zločinov myslenia, v rámci akéhosi návratu k mentalite inkvizície a náboženských vojen. 

Úmysel nie diskutovať s oponentmi, ale zneuctiť ich, umlčať, pokutovať alebo uväzniť, sa absolútne nezhoduje s duchom civilizovanej rozpravy.  A je hlboko znepokojujúce vidieť, ako takéto škaredé zmýšľanie kodifikujú do práva v krajinách, ktoré pokladáme za piliere západnej civilizácie.  Pritom platí, že tie zákony len väčšmi privádzajú pozornosť práve k tým ideám, ktoré chcú zakázať.  Pravda nepotrebuje, aby jej cenzúra pomáhala.

Európania dnes už nemôžu slobodne hovoriť o dvoch témach.  Jednou z nich je rasa a druhou nacistické Nemecko.  "Antirasistické" zákony majú zvyčajne formu zákazu vyjadriť taký názor, ktorý by mohol prebudiť "nenávisť" proti nejakej rasovej alebo etnickej skupine.  V niektorých krajinách je teraz napríklad zakázané povedať, že genetické rozdiely vysvetľujú, prečo majú černosi nižší IQ, než belosi alebo povedať, že nebelošskej imigrácii by sa malo zabrániť, aby sa zachovala belošská väčšina. 

Ale oveľa viac súdnych pojednávaní sa týka toho, čo sa označuje za "revizionizmus holokaustu" alebo "popieranie holokaustu".  Židovský holokaust je historickou udalosťou, v ktorú musia podľa zákona povinne veriť ľudia vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Španielsku, Holandsku, Poľsku, Rakúsku, Litve (a Izraeli).  V krajinách ako Taliansko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Británia, Írsko a Chorvátsko je zatiaľ dovolené vysloviť pochybnosti, ale v niektorých z nich sú veľké tlaky pridať sa k cenzorom.

V Spojených štátoch mnohí všeobecne schvaľujú túto krikľavú kontrolu nad zmýšľaním, praktizovanú našimi spojencami.  Toto schvaľovanie dokazuje nedostatok integrity tých, ktorí sa bránia slobodou prejavu vtedy, keď ide o komunistov, pornografov, rapových "umelcov" a paličov americkej zástavy, ale pritom by nepohli ani prstom v obrane "rasistov" a "nacistov".  Liberáli sa odvolávajú na Prvý dodatok len vtedy, keď sa im to hodí a potajomky sa tešia, keď vidia, ako ich oponentov odvliekajú do väzení kvôli ich názorom.  Veru tak; každý rok zatknú tisíce Európanov, ktorých - keby boli ľavičiarmi - by leonizovali ako "väzňov svedomia".

Zákony ohľadom roznecovania nenávisti sú veľmi jednoduché: ak istých ľudí urazíte, môžu vás obviniť z trestného činu.  Zatiaľ to však vyzerá tak, že musíte byť veľmi opatrný, aby ste neurazili židov.  Nátlak zo strany židovských organizácií premenil to, čo malo byť univerzálnym zákazom, na zákaz názorov, ktoré nahnevajú židov.  Ale skutočnou hanbou je to, ako málo ľudí, buď v Európe či v Spojených štátoch, je ochotných protestovať proti tomuto obmedzovaniu slobody.

Komunistické zákony kedysi zakazovali napríklad "anti-sovietizmus" alebo "príživníctvo".  Západ ich vtedy oprávnene ostro kritizoval, ale o anti-nacistických zákonoch sa takmer celkom mlčí.  V Spojených štátoch sú takéto hmlisté zákazy považované za jasne neústavné.
Ďalším prekvapivým aspektom tých zákonov je to, že pravda nie je žiadnou obranou.  V Spojených štátoch je zákon jasný: pravda absolútne chráni každého, ktorý vysloví urážlivé, škodlivé alebo zahanbujúce výroky o hocikom alebo hocičom.

James Alexander, obhájca Johna Petra Zengera, ktorého v roku 1735 súdili, pretože britská vrchnosť ho obvinila z publikovania článkov, "škodiacich vláde jej výsosti", po súdnom pojednávaní napísal: "Sloboda prejavu je principiálnym pilierom slobodnej vlády: keď ju (vláda) prestane podporovať, ústava sa stane bezpredmetnou a na jej ruinách sa buduje tyrania."

_____________________________________________

(krátené)
Jared Taylor, Nueva Derecha
http://foster.20megsfree.com/405.htm