:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Poverčivosť je v rozpore s pravým náboženstvom 

27.10.2009

 

 


"Ver tým, ktorí hovoria, že hľadajú pravdu.  Ale nikdy nie takým, čo tvrdia, že ju už našli." 
André Gide 

Jennifer Lee v článku "Mŕtve kurčatá, odpustky a rozhorčenie", uverejnenom v denníku New York Times píše, že verejnosť toho roku ostro protestovala proti ortodoxnej židovskej zvyklosti kaparot (aj kapparot alebo kapparos).  Rabína Šía Hechta v Crown Heights v Brooklyne vraj doslova zasypali stovkami e-mailov, odkazov, telefonátov, faxov a listov, z ktorých niektoré boli výhražné. 


Ide o zvyklosť, kedy ortodoxní Židia krútia živými kurčatami nad hlavou, čim sa vraj do kurčaťa symbolicky prenesú hriechy dotyčného a v predvečer Jom Kippur (židovský sviatok uzmierenia) ich potom zabijú.  Počas tejto zvyklosti vraj zabijú v Brooklyne
každý rok tisíce kurčiat.  Tohto roku však proti tomuto rituálu rozhorčene protestovala aj miestna židovská populácia.  A to hlavne preto, že len málo kurčiat sa po obrade aj skonzumuje.  V roku 2005 ich vraj navyše zabíjali nesprávnym spôsobom (nie kóšer) a vyskytli sa prípady, že po rituálnom obrade všetci odišli sláviť Jom Kipur a kurčatá, ktoré tam jednoducho nechali, potom hromadne hynuli. 

Už vlani sa uskutočnilo stretnutie rabínov, kde sa diskutovalo o nahlásených prípadoch zlého zaobchádzania s kurčatami.  Niektorí rabíni sa ostro vyslovovali proti kaparot; buď ho vyhlasovali za pohanský rituál alebo hovorili, že je v rozpore so židovským učením o humánnom zaobchádzaní so zvieratami.  Iní zase navrhovali nahradiť kurčatá rybami alebo charitatívnym príspevkom.  Prečo však ani jeden z nich neodsúdil tento rituál ako poverčivú praktiku, ktorá už v 21. storočí nemá čo hľadať?  Pretože keby svoje náboženstvo zbavili všetkých poverčivých rituálov, obradov a zvyklostí, veľa by z neho nezostalo.  A toto neplatí len pre judaizmus; takéto poverčivé rituály a zvyky možno nájsť vo všetkých náboženských vierovyznaniach. 

Náboženské pobožnosti a zvyklosti začali vo všetkých náboženstvách rovnako: úmyslom duchovenstva jednoduchou cestou pomáhať obyčajným ľuďom držať sa všeobecne platných
princípov morálky, pretože iba to drží človeka z psychologického hľadiska nad vodou a len v takých okolnostiach môže duševne prekvitať a rásť.  Ale keď sa poprední predstavitelia náboženstva rozhodnú vybudovať na koncepte silnú organizáciu, schopnú
uplatňovať svoju moc vo svete, tá je už od začiatku odsúdená k zániku.  Pretože v takej materiálne orientovanej organizácii duchovenstvo čoraz viac upadá a s ich nízkou úrovňou sa vytráca aj porozumenie veriacich.  Jej vrchnosť potom už takmer ani nemá čas na "duchovné" záležitosti, taká je zaujatá politickými intrigami a
svetskými plánmi.  Do náboženskej organizácie sa začínajú hrnúť ako nádejní duchovní prakticky orientovaní mladí muži, ktorým ide o
 pohodlný život, nie o "spásu" seba alebo druhých.  Ich "viera" je veľmi slabá, ak vôbec existuje. 

Takí o mystériá vôbec nemajú záujem a ani tu niet nikoho, kto by
ich mohol správne vysvetľovať, aj keby niekto záujem mal.  Do konceptu sa už medzitým z praktických dôvodov vkradlo priveľa neprávd.  Takí uchádzači sa potom len naučia správnym spôsobom pretvarovať, odriekavať patričné texty a modlitby a svoje pravé motivácie schovávajú.   Lenže to je potom len otázka času, kedy si
úbohý stav náboženskej organizácie uvedomí väčšina veriacich a s pohŕdaním sa od nej začnú odvracať.  Práve toto sa dnes deje vo všetkých organizovaných náboženstvách, i keď do odľahlejších oblastí si ten trend zatiaľ cestu nenašiel. 

Bez ohľadu na to, že duševný vývoj človeka medzitým na zemi pokročil, poverčivosť má nad ľuďmi stále moc a to preto, lebo duchovenstvo sa ju nesnaží odstrániť.  Keď sa započúvate do rečí obyčajných ľudí, ich naivné presvedčenia priam naháňajú strach. 
Ako môže človek 21. storočia veriť, že sa môže zbaviť hriechov, keď bude pravidelne navštevovať pobožnosti, fŕkať sa svätenou vodou, raz za život navštívi Mekku alebo svoje prehrešenia každý rok prenesie do úbohej sliepky?  To potom automaticky vedie
k tomu, že po rituáli pokojne "hrešia" ďalej.  Veď očistný rituál tu bude o rok zas.  A medzitým si môžete robiť, čo chcete.  Poverčivý rituál teda udržiava človeka v hriechu a v nevedomosti a za toto nesie hlavnú vinu duchovenstvo, ktoré veriacich zámerne udržiava na scestí, aby neuškodili svojim osobným záujmom. 

Povedzte dnešným duchovným, že je to ich povinnosť vedieť vysvetľovať "božie" tajomstvá a zmysel ľudskej existencie tak, aby to duša moderných ľudí vedela prijať a že nemajú právo pred ľuďmi nič ukrývať!  Mnohí ani nebudú vedieť, o čom hovoríte.  Väčšina z nich nemá čas venovať sa takým "zanedbateľným" aktivitám, ako je hlboké štúdium mytérií a mnohí sú už natoľko "praktickí", že by im to lepšie svedčalo v bankách alebo na žandárskych staniciach, než pri oltároch a na kazateľniciach. 

Žiadna náboženská vrchnosť nemá záujem na tom, aby sa v chrámoch vyučovala pravda.  Pretože keby ľudia vedeli pravdu, nikto by duchovných  nepotreboval.  Každý by vedel, čo má robiť, aby sa "nebu" páčil, t.j. ako žiť tak, aby duševne rástol a postupoval vo vývoji, ako riešiť životné ťažkosti tak, aby si sám seba mohol vážiť a
byť spokojný s prežitým životom.  Keď človek chápe základné duchovné pravdy, je sám sebe najlepším radcom.  Ale keď pozorujete, ako sa v živote správa svetská a duchovná vrchnosť, aké su to charaktery, nutne musíte dospieť k názoru, že tí, čo sú
presvedčení, že boli "povolaní" vládnuť alebo poučovať a viesť druhých, si také privilégium vôbec nezaslúžia.  Komu sa zatiaľ prieči byť sluhom, ten si ešte nevyslúžil právo byť "pán"! 

Voltaire kedysi napísal: "Kresťanstvo sa chváli, že prinieslo ľuďom šťastie, aké predchádzajúce storočia nepoznali.  Naozaj; starí Gréci vo svojej krajine nikdy nepoznali `právo tyranov vládnuť z božej milosti`.  Za čias pohanstva nikoho ani nenapadlo, že nebo by si mohlo želať, aby sa krajina nebránila voči zúrivej beštii, ktorá ju bezočivo plieni.  Kresťanské náboženstvo - vymyslené tak, aby prospievalo tyranom - založili na princípe, že krajiny by sa mali vzdať oprávnenej sebaobrany.  Preto sa teraz kresťanské krajiny nedržia prvoradého prírodného zákona, podľa ktorého by sa človek mal brániť voči zlu a mal by sa snažiť odzbrojiť tých, čo sa ho snažia zničiť.  Ak aj duchovní niekedy dovolili národom búriť sa, nikdy to nesmelo
byť voči skutočným neduhom a proti známym porušovaniam.  Reťaze, ktorými spútavajú mysle smrteľníkov, sa vždy dostavujú z neba.

Prečo je  moslim všade otrokom?  Pretože jeho Prorok ho spútal v mene božstva - presne tak, ako Mojžiš pred ním ujarmil Židov.  Vo všetkých končinách sveta vidíme, že to boli práve kňazi, ktorí boli prvými zákonníkmi a panovníkmi divochov, ktorým vládli.  Zdá sa, že náboženské koncepty vymysleli preto, aby v krajinách mohli vyzdvihnúť do vládnucej pozície vladárov, ktorí by za ľudí rozhodovali.  A keď je ľud dolu potom nešťastný, umlčiavajú ho hrozbou božej pomsty; presmerovávajú im zrak na nebo, aby
nemohli odhaliť skutočné príčiny svojho utrpenia a potom uplatniť lieky, aké im ponúka príroda." 

Veru tak.  Svetská a duchovná vrchnosť v posledných dvoch tisícročiach postupne zviedla celú severnú hemisféru na scestie.  A keďže kontrola nad obyvateľstvom sa im v posledných storočiach začala vymykať z rúk, teraz dospeli k záveru, že ho treba z väčšej časti vyhubiť, aby si s tým zvyškom mohli ľahšie poradiť.  Ale nemali by si byť takí istí, že im tie plány naozaj vyjdú a že nebudú za svoju aroganciu a svojvôľu potrestaní.  Ako píše nemenovaný autor na web stránke Visible Origami:"Máme možnosť vidieť, že dnes prevažujú tzv. duchovní vodcovia, ktorí vo svojich zámeroch a skutkoch prejavujú len veľmi málo duchovného.  Mnohí duchovní učitelia nie sú v skutočnosti nič iné, než podnikatelia, preoblečení ako "mufti".  A tým
nemám na mysli islamský význam tohto slova.  Počas vekov tu bol vždy veľký rozdiel medzi tými, ktorých ambícia prerástla ich zdravý rozum a takými, čo naozaj vyvíjali úsilie prostredníctvom nesebeckej obety.  ...Na konci minulého storočia tu bol veľkolepý učiteľ Omraam Michael Ivanov.  Ten nás varoval, čo sa blíži.  Poviem to
vlastnými slovami, pretože istotne si to nepamätám presne: `Keď vás príde zobudiť Boh, najprv vás len jemne potrasie za plece.  Ak to nestačí, potrasie vás ráznejšie.  A keď ani to nepomôže, zatrasie vami tak, že sa z toho len tak ľahko nespamätáte.`

Nech to s vami osobne bude akokoľvek, čaká vás prebudenie a to sa dosiahne za takú cenu, akú si to vyžiada.  Keď teraz v rukách tohto sveta trpíte, pretože ste čiastočne prebudení, budete pozitívne vnímať to, čo sa blíži.  Ale ak ste sa celý čas len túlali v námesačnom stave po poliach apetítu, vtedy to veľmi vítať nebudete
- podľa stupňa vášho námesačného odporu.  A o čom tu hovorím, to sa teraz už nachádza oveľa bližšie, než sa zdá..." 

Poverčivá viera, riekanky a zaklínadlá teraz už nikomu nepomôžu, pretože udalosti každého jedinca donútia čeliť realite a pravde aj o svojom vlastnom náboženstve.  Obdobiu klamlivej ilúzie je koniec.  A to neobíde ani tých, čo si o sebe mylne namýšľajú, že ich poslaním je panovať nad svetom a vnucovať mu svoju vôľu. Ako kedysi povedal Herakleitos z Efezu: "Koniec kruhu je aj jeho začiatkom.  A všetko vždy prichádza v pravom čase." 

 


Pavol Hriňovský, Kanada 
komentár k článkom:
Jennifer 8 Lee, New York Times: "Dead Chickens, Amends, and an Outcry" 
http://www.nytimes.com/2008/10/10/nyregion/10chickens.html?_r=1 
eNot Alone  (Voltaire) 
http://www.enotalone.com/article/12322.html 
Visible Origami: "The Sleepwalker Factor on the Road to 2012" 
http://lesvisible.blogspot.com/2009/10/sleepwalker-factor-on-road-to-2012.html 

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|