PRAVDA 23. júna 2003

Najvyšší súd USA v pondelok rozhodol, že určitá miera pozitívnej diskriminácie príslušníkov etnických menšín pri prijímaní na univerzity na úkor belochov je v súlade s ústavou.
Najvyšší súd k tesnému verdiktu v pomere hlasov päť ku štyrom dospel v prípade žaloby viacerých študentov bielej pleti, ktorí sa nedostali na právnickú fakultu Michiganskej univerzity kvôli tomu, že škola v rámci prijímacieho konania udeľuje dodatočný kredit za príslušnosť k etnickej menšine.
Súčasťou procesu prijímania na právnickú fakultu nie je bodový systém, univerzita však chce dosiahnuť zápis "kritického počtu" menšinových študentov, ktorý sa pohybuje medzi desiatimi a 17 percentami. V politicky citlivom spore - prvom tohto druhu za ostatných 25 rokov - najvyšší súd rozhodol, že príslušnosť k rase môže byť zvažovaný ako jeden z faktorov prijímania uchádzačov o štúdium. Podmienkou je, že univerzita nezavedie systém kvót, ktorý je ilegálny.
Súd zároveň pomerom hlasov šesť ku trom rozhodol, že Michiganská univerzita porušila ústavné práva o ochrane rovnosti svojou praxou prijímania na neakademické štúdium, kde černošským, hispánskym a indiánskym uchádzačom udeľuje v procese prijímania automaticky 20 bodov z maximálne možných 150.
http://www.pravda.sk/spravy/2003/06/23/svet/article.116512.html

Súvisiaci článok:

O pár rokov sa menšinou v USA stanú aj belosi

PRAVDA
Podľa oficiálnych údajov sú najsilnejšou menšinou USA Hispánci a z hľadiska populačného vývoja sa už v blízkej budúcnosti môžu stať jednou z menšín aj belosi, žijúci v USA. Najneskôr potom sa bude musieť otázka pozitívnej diskriminácie na amerických univerzitách otvoriť opäť, píše Der Standard.
Najvyšší súd USA v uplynulých dňoch pomerom päť ku štyrom hlasom rozhodol, že určitá miera pozitívnej diskriminácie príslušníkov etnických menšín pri prijímaní na univerzity na úkor belochov je v súlade s ústavou.

Zástancovia prednostného prijímania príslušníkov etnických menšín na americké vysoké školy môžu pri obhajobe svojho názoru poukázať na viacero úspechov. Jedným z najväčších je, že podstatne vzrástol počet černochov napríklad v dôležitých manažérskych pozíciách v špičkových amerických podnikoch ale aj v armáde.

Odporcovia princípu pozitívnej diskriminácie majú však v rukách takisto presvedčivé argumenty. K najvážnejším patrí námietka, že idea podpory menšín je v rozpore s americkým princípom rovnakej šance pre všetkých a príčiny sociálnej nerovnosti prakticky neodstráni.

Do pozornosti sa však dostáva aj samotný pojem "menšina," upozorňujú noviny.

Podľa oficiálnych údajov, zverejnených v uplynulom týždni, sú najsilnejšou menšinou USA Hispánci a z hľadiska populačného vývoja sa už v blízkej budúcnosti môžu stať jednou z menšín aj belosi, žijúci v USA. Najneskôr potom sa bude musieť otázka pozitívnej diskriminácie na amerických univerzitách otvoriť opäť, uzatvára Der Standard.
http://www.pravda.sk/spravy/2003/06/25/svet/article.116930.html