SME
Pozitívna diskriminácia je absolútne samozrejmou súčasťou demokracie a ani ústavný súd neprijal nič, čo by ju malo zakázať. Je to normálny prejav solidarity a to, čo minister spravodlivosti Daniel Lipšic hovorí, tomu sa nedá rozumieť, konštatoval podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž v reakcii na slová ministra o tom, že ak antidiskriminačný zákon nadobudne účinnosť v schválenej podobe, obratí sa na Ústavný súd. Podľa Lipšica totiž prijatie pozmeňujúceho návrhu, ktorý umožňuje pozitívnu diskriminácia na základe rasovej a etnickej príslušnosti, je v rozpore so slovenskou ústavou.
Osobitné podmienky vytvárame pre invalidov, dôchodcom dávame rôzne výhody, napríklad zľavnené cestovné, pripomenul Číž. "Musíme rozmýšľať o rozsahu pozitívnej diskriminácie a jej účele. Nemá však zmysel hovoriť o zákaze pozitívnej diskriminácie," podčiarkol. Číž dodal, že je za kvóty na niektorých školách pre rómske deti. Základom demokracie je, že všetci majú rovnakú štartovaciu čiaru. Tým, ktorí ju nemajú, musíme vytvoriť podmienky. Rómovia objektívne rovnaké podmienky nemajú a ak ich chceme integrovať do spoločnosti, musíme im tieto podmienky vytvoriť, tvrdí Číž. Ako vyhlásil, "samopohybom a formálnou rovnosťou to nejde."
http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=1600859

Csáky: Antidiskriminačný zákon môže byť vzorom pre EÚ
SME
Nový slovenský antidiskriminačný zákon má reálnu šancu stať sa vzorom aj ostatným členským krajinám európskej 25-ky, tvrdí podpredseda vlády SR Pál Csáky. Vicepremiér zároveň gratuluje poslancom Národnej rady SR k schváleniu zákona, ktorý je podľa neho ďalším významným krokom k posilňovaniu ľudských práv na Slovensku. Antidiskriminačný zákon podľa Csákyho upevňuje právnu ochranu proti diskriminácii pre všetkých občanov Slovenska, vrátane príslušníkov rôznych menšín. Vicepremiér sa tiež domnieva, že zákon významne posilňuje možnosť zaviesť objektívne kritériá v oblasti pracovno-právnych vzťahov ako aj v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti či vzdelávaní.
Ako ďalej agentúru SITA informoval poradca podpredsedu vlády Martin Urmanič, Pál Csáky považuje za veľmi dôležitú časť antidiskriminačného zákona novelu zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Novelizácia podľa neho jasne definuje pôsobnosť strediska pri monitorovaní dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Pre stredisko tiež určuje pravidlá pre poskytovanie odbornej a právnej pomoci obetiam diskriminácie a subjektom, ktoré sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania.
http://www.sme.sk/clanok-1600955.html

K antidsikriminačnému zákonu poslanci schválili Muškovej pozmeňujúci návrh, podľa ktorého "nie je povolené ovplyvňovanie sexuálnej orientácie, ktorá je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a tradičnými hodnotami európskej kultúry". Zároveň sa zakazuje v školách a školských zariadeniach nabádať k rasovej a etnickej nenávisti a náboženskej a národnostnej neznášanlivosti. Zakázané je aj podnecovanie ku xenofóbii.
http://www.sme.sk/clanok-1600896.html

Sloboda prejavu sa stáva obeťou ľudských práv'
NATIONAL POST
Napríklad v Globe and Mail rubrikárka Heather Mallick varovala pápeža, aby z toho dôvodu radšej do Kanady nechodil - alebo potom znášal dôsledky, t.j. čosi ako exkomunikácia zo strany "sesterstva správneho zmýšľania" (čo je zväčša zmýšľanie ľavicovo zafarbené). Napísala takisto: "Náboženský založení ľudia nemajú vo vláde žiadne slovo...". Priznám sa, že toto vyhlásenie mi skutočne naháňa strach, a to preto, lebo presne tak to je.
Mallickovej vravím, no dobre, veď z toho dôvodu existuje sloboda prejavu: dovoliť vyjadriť sa takým ľuďom ako vy; aby váš v prejave neobmedzovalo nič iné, len zákon o osočovaní a nemuseli ste sa báť, že ak slobodne vyslovíte svoj názor, stratíte svoje živobytie alebo budete počuť polnočné klopanie dvere.
Ale ako to, že Heather Mallick toto pravo využíva - a Chris Kempling nemôže?! Prečo sa dovoľuje akákoľvek rétorika - pokiaľ je namierená proti rímsko - katolíckej cirkvi a líškavé vychádzanie v ústrety je dovolené len keď ide o práva homosexuálov?!
Keď Vatikán vydal svoje stanovisko, írska rada pre občianske slobody varovala katolíckych biskupov, že akákoľvek distribúcia, dokonca i v kostoloch, by podľa írskych "zákonov o nenávisti" mohla viest k trestu, i väzeniu. Podobne ako v Kanade, aj tu každú biblickú či náboženskú námietku proti homosexuálnym "manželstvám" označujú buď za "homofóbiu" alebo "nenávisť". Toto je účinná politická technika, lebo mnohých to zastraší, a tak potom mlčia. Ale toto je fatálny uder slobode prejavu a v konečnom dôsledku je to osudový úder demokracii.
Mali by sme si uvedomiť, že sloboda prejavu neznamená slobodu len pre taký prejav, s akým súhlasíme my. Takú reč nie je potrebne chrániť zákonom. Ak sloboda prejavu čosi značí, tak je to ochrana práve takého prejavu, ktorý my pokladáme za znepokojivý, ošklivý a urážlivý. Jednoducho povedané: V Kanade musí zákon chrániť práve Chrisa Kemplinga, nie Heather Mallickovú.
Ian Hunter, The National Post, 18. augusta 2003