09.11.2009

Viete, kedy politik neklame? Keď mlčí...

Podľa psychológov a expertov na neverbálne správanie je všeobecne známym faktom, že klamári majú zlozvyk škrabať sa za nos, chytať sa za ucho, hrať sa s prstami atď., avšak je ešte dosť veľa iných znakov, o ktorých sa tak bežne nerozpráva. Samozrejme klamári sa na jednej strane snažia vyhnúť priamemu očnému kontaktu, avšak na druhej ak sa snažia rozpamätať na konkrétnu udalosť, budú Vám pozerať priamo do očí. Vtedy sa snažia nežmurkať. Ak sa náhodou pravdivo snažia spomenúť na udalosť, ich oči by na krátky okamih mali kmitnúť smerom na hor.

Veľmi často klamári položia pred seba symbolickú bariéru ako napr. šálku kávy, tašku alebo iný predmet. Taktiež vo veľa prípadoch zakotvia svoje ruky hlboko vo vreckách, aby zakryli ich nervózny tras. Neraz opakujú otázku, ktorá im bola položená s krátkou pauzou, akože sa snažia rozmyslieť a pravdivo odpovedať. Odpoveď, ktorú poskytnú nasmerujú na nepodstatnú, avšak extrémne emočnú reakciu napr. veľmi sa rozzlostia, alebo stíchnuť a na chvíľu sa odmlčia. Bizarne ďalšie indikácie potenciálneho podvodu môže byť časté používanie výrazov ako „zodpovedne, čestne a pravdivo povedané“.

            Politici sa radi vyhýbajú pravde a majú obavy z poskytovania pravdivých odpovedí. Najviac podvodní bývajú politici počas televíznych debát, keď sa v diskusii stretávajú v podstate dvaja profesionálni klamári. Ich debaty sú často otravné a nezaujímavé pre poslucháčov, ale vo všeobecnosti zo seba vypúšťajú kaskády klamstiev, podvodov a konfabulácií. Politici uväznení v takejto verejnej debate často začínajú s odpoveďou na nevítanú otázku vetou „aká výborná je to otázka“. Naviac ak ich odpoveď je pretvorená v ďalšiu otázku namierenú na podstatu veci, politik začne so svojou dlhou obrannou a nacvičenou rečou obvykle ako by mu malo byť dovolené ukončiť to, o čom rozprával a ako sa nevyjadroval k tomu, keď niekto iný klamal verejnosť.

            Už od počiatkov klamstva v klasickom svete politici a právnici vytvárajú z klamstva určitú formu umenia a zarábajú na tom veľké peniaze – avšak všetko v záujme politiky! Politika preto nemá nič spoločné s pomocou pre ľudí (voličov), politika je len akási uzavretá nádoba, kde si politici pomáhajú len sami sebe.

            Politika je hra, kde hráči sa snažia vyriešiť určité problémy bez toho, aby si robili starosti z dlhodobého efektu ich rozhodnutia. Politici sú ochotní spájať sa s „hriešnikmi, ale aj svätými“. Urobia dohodu s každým, kto im dá to, čo chcú.  A je jedno, či pri moci sú modrí, červení alebo hoc aj cviklovo-neboví. V samotnej podstate rozdiely medzi nimi nie sú takmer žiadne.

            A bohužiaľ krásne slová politikov, ktoré sa každodenne objavujú v masmédiách nie sú ničím iným, len akousi nútenou obhajobou ich chybných krokov.

            Jedna stará múdra kniha hovorí, že príde doba, kedy politici a vlády nebudú robiť pre ľudí, ale proti nim. Ľudia sa zavalia nezmyselnými a ťažko zrozumiteľnými zákonmi a nariadeniami, ľuďom sa bude brať (dane do štátnej kasy) a z toho následne vyvoleným rozdávať, sloboda prejavu nebude vítaná atď. No a kto sa proti tomuto ozve, alebo nebodaj vysloví nahlas pravdu, bude neželaný a označený za nepriateľa - trebárs aj našej „novodobej hybridnej demokracie“ .

www.g-vision.sk