| Pravda nesmie rozčuľovať, ale stimulovať |
rubrika: bez prekladu 2008
Koľko len kriku a rozruchu vyvolávajú v dnešnom svete slová, o ktorých každý vie, že je to nahlas vyslovená pravda! A najlepšie to vedia tí, ktorí proti tomu výroku protestujú. Myslia si, že keď budú dostatočne hlasito kričať a priamo či nepriamo hroziť následkami, zatlačia nepríjemnú pravdu o sebe do kúta; že potom sa ju už nik neopováži znovu vysloviť a po čase sa na ich prehrešenia zabudne. Ale pravda sa aj napriek tomu neúprosne drží reality a prenáša sa z jedného storočia do druhého, dokonca aj z jedného dlhého veku do druhého. Nikto pred ňou nemôže ujsť, nikto ju nemôže raz navždy potrieť a zahubiť.
To je veľmi nepríjemný pocit, keď nás druhí kritizujú a pritom dobre vieme, že majú pravdu. Keď nás hania nespravodlivo, to sa väčšinou dá vyvrátiť ľahko overiteľnými faktami, ale keď majú pravdu, vtedy môžeme len pokorne súhlasiť - alebo najedovane soptiť a radšej sa utiekať k nepoctivosti, než by sme mali priznať chybu. Preto niekedy trvá dlhšie, než sa ukáže, kto hovorí pravdu a kto klame. Ale aj keď klamár chytro prekrúca fakty a zametá ich pod koberec, pravda nakoniec vždy vypláva na povrch. Tú jednoducho poraziť nemožno.
Západné médiá celé minulé storočie zámerne prekrúcali pravdu o rasovom zložení sveta a robili to s úmyslom vymazať národné a rasové povedomie z vnútra človeka v mylnom presvedčení, že keď odrežú ľuďom korene a navzájom ich pomiešajú, všetci sa ocitnú akoby na jednej palube, budú približne v rovnakej duševnej úrovni (keďže výchova bude všade rovnaká), a tak vo svete konečne zavládne mier.
Bez ohľadu na to, že už tento základný predpoklad je mylný (duševnú úroven ľudí nemožno podstatne zvýšiť za jediný ľudský život), ak tento ich projekt tak hanebne zlyhal, za to môžu ďakovať len sebe. Nebuď prekvapený fiaskom, keď sa ľudí snažíš "polepšiť" a "prevychovať" lžami! Ako môže prekrúcanie pravdy viesť ľudí k nejakej vyššej úrovni porozumenia?
Napríklad americký černošský režisér Spike Lee nedávno verejne kritizoval Clinta Eastwooda za to, že vo filme, ktorý nakrútil ("Zástavy našich otcov") sú hrdnami len bieli ľudia a úplne opomína černochov. Eastwood mu na to odvetil, že lepšie by bolo, keby sa niekam schoval. A má pravdu! Eastwood hovorí, že sa neopodstatnene sťažoval už v roku 1988, keď nakrútil film "Vták" (o černochoch). A pokiaľ ide o film "Zástavy našich otcov", v Iwo Jima bol síce aj malý oddiel černochov, ktorí sa starali o muníciu, ale tí zástavu nevztýčili. Nuž ako môže byť prehrešením to, keď sa filmár drží historickej pravdy? Akoby toho už nebolo vyše hlavy.
V každom novšom americkom westerne vystupujú černosi a židia takou neprimeranou mierou, že mladší divák musí mať zákonite dojem, že americký kontinent kolonizovali len židia a černosi. Aksa v nich vyskytujú postavy bielych ľudí, sú to zásadne len prostitútky, vagabundi a zločinci. A toto prekrúcanie dejín a predstavovanie bielej rasy v každom filme zákonite len v negatívnom svetle, má svoje smutné dôsledky.
Vďaka dlhodobej propagande na Západe, kde bielu rasu predstavujú ako najväčšie zlo tohto sveta, sa v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii čoraz častejšie vyskytujú útoky farebných na belochov. A toto sa stále stupňuje. Napríklad 31. mája večer tlupa 20-tichaž 30-tich mladistvých černochov začala terorizovať obyvateľov mestečka Mount Clemens v štáte Michigan. Vrhali sa na okoloidúcich, brali im násilím peňaženky, mobilné telefóny, hádzali tehly do okien a do okoloidúcich áut a niekoľkých ľudí tak zbili, že ich museli hospitalizovať.
V Chicagu zase 53 ročný Mahmúd Alchazáleh a jeho traja dospelí synovia 9. júna napadli motoristu len za to, že sa opovážil zatrúbiť, keď otec stál rovno v strede cesty a on musel kvôli tomu zastať. Napriek zatrúbeniu sa odmietol pohnúť a uvoľniť cestu. Vodič sa ho snažil obísť, ale nemohol a otec vzápätí na to začal doňho hádzať kamene a snažil sa ho zasiahnuť. Neskôr hovoril, že to robil preto, leboho takmer zrazil. Zatiaľčo sa vodič snažil privolať pomoc telefónom, Mahmúd mu nadával do "modrookých diablov", zavolal aj synov a snažil sa ho opľuť. Vraj ho rozčúlilo, lebo vodič ho nazval "Paki" a on z Pakistanu nepochádza. Keď prišla na miesto polícia, útocníci už na ulici neboli a keď zaklopali nadvere ich bytu, ktorý im ukázali svedkovia, otvorila im žena a povedala, že vbyte nie sú. Ale keď vošli do bytu, našli ich, samozrejme a prípad napokon skončil na súde. Takéto "radosti" so sebou prináša multikulturalizmus. Neuróza, neprimeraný hnev a podráždenosť na všetkých stranách. O radosti zo života nemôže byť ani reči. Prečo nás teda k tomuto tlačia?
Hoci väčšine je jasné, že ľudia z rôznych končín sveta majú rozdielne povahy a operujú v odlišnej úrovni vedomia, čo sa zákonite prejavuje v reakciách na isté situácie, elity sa nevzdávajú svojho plánu prerobiť obyvateľov tohto sveta na akýchsi "mono-ľudí" s rovnakými charakteristikami, čo sa im nikdy nemôže podariť - alebo skôr platí, že dobre vedia, že to nejde a je to neprirodzené, ale robia to preto, aby svet rozbili, a tak ho ľahšie dostali pod svoje "ochranné krídla". Ako inak si tieto nezmyselné snahy možno vysvetliť?
Rasy a rôzne etniká by nikdy nemali problém dobre spolu vychádzať, keby sa každý držal doma a snažil sa po vzore pozitívnych príkladov druhých pozdvihnúť svoju vlastnú krajinu, národ, rasu. Obyvateľstvo tretieho sveta môže inde študovat a získavať skúsenosti, ale potom by sa každý mal vrátiť späť domov a využiť to doma. Lenže toto sa na Západe nikdy nedodržiavalo, preto teraz už o dobrom vychádzaní nemôže byť ani reči. Namiesto väčšieho porozumenia medzi ľuďmi a národmi vidno všade len spravodlivý či neoprávnený hnev, neprimerané požiadavky a očakávania a urazenú ješitnosť. Práve v dôsledku lží na všetkých stranách ľudstvo v posledných desaťročiach morálne i materiálne upadlo a životné podmienky sa všade prudko zmenili k horšiemu!
Možno sa čudovať, že belošské obyvateľstvo je rozhorčené, keď vidí, že imigranti sa do ich krajín valia vo veľkých počtoch, hoci ich nikto nepozval - a potom na domácich začínajú útočiť, akoby oni boli jedinou príčinou všetkých ich nešťastí len preto, lebo ich k tomu priamo či nepriamo pobádajú médiá? Ako môžu byť takí nespravodliví k hostiteľom, ku ktorým prišli nepozvaní? A tieto lži o zlobe bieleho človeka sa dnes začínajú stereotypne opakovať aj v krajinách, ktoré nikdy nekolonizovali a žiadnu krajinu nevykorisťovali.
Práve týmito argumentami sa dnes začínajú imiganti a mimovládne organizácie oháňať aj v našom slovanskom svete, hoci preten nič z toho čo hovoria neplatí.
A cudzí imigranti akoby si neuvedomovali, že vo vlastných krajinách si nikdy nedokázali vybudovať sporiadanú spoločnosť, preto na kritiku hostiteľov vlastne ani nemajú právo - bez ohľadu na to, čoho sa dopustili ich predkovia. Tí dnes už nežijú. Štekajú na nesprávny strom. Lenže keď ide o kritiku bielej rasy, vtedy sú neúprosní. Pritom o väčšine z nich platí, že do bieleho sveta vnášajú neporiadok a zločinnosť a hanebne zneužívajú sociálne systémy vysvelých krajín. Mení imigrantov z tretieho sveta trvalý pobyt vo vyspelých severských krajinách k lepšiemu? Skôr opak je pravdou. Tak načo to všetko bolo?
Stimulovať ľudí k lepšiemu dokáže len pravda, nie ľúbivé lži - a pritom ani toto vždy neplatí. Pretože k tomu môže dochádzať len vtedy, keď ľudia nepríjemnú pravdu o sebe pokorne prijmú, zahanbia sa - a potom sa zo všetkých síl snažia zmeniť k lepšiemu.
Pavol Hriňovský, Kanada
komentár k článkom:
Western Voices: "Hunting Season for Whites"
http://www.wvwnews.net/story.php?id=4901
Truth Dig: "Clint Eastwood to Spike Lee: Shut You Face"
http://www.truthdig.com/arts_culture/item/20080606_clint
_eastwood_to_spike_lee_sgut_your_face/
David Heinzmann, Chicago Tribune: "Father, 3 sons charged in attack on motorist"
http://www.chicagotribune.com/news/local/chi-hatecrime12-jun12,0,2423744.story
|