Ako v samotnom Srbsku, tak aj v noci na piatok v srbskej časti Bosny došlo k ťažkým výtržnostiam. Na politickej úrovni hrozili bosňanskí Srbi po vyhlásení nezávislosti Kosova s ich strany s odštiepením z Bosny-Hercegoviny.

Ak by malo veľa štátov OSN uznať nezávislosť bývalej srbskej provincie Kosovo, potom by mali Srbi v Bosne právo, uskutočniť o svojom statuse referendum, hovorí sa v rezolúcii Parla-mentu bosenských Srbov, ktorá bola prijatá neskoro vo štvrtok v Banja Luke.

Jednota Bosny ohrozená
Nezávislosť Kosova hrozí, že spochybnení štátnu jednotu Bosny a Hercegoviny, ktorá pozostáva z muslimsko-chorvatskej federácie a Srbskej republiky (Republika Srpska).
Obe jednotky majú svoj vlastný Parlament a vlastnú vládu, ale existujúce centrálne inštitúcie platia za veľmi slabé.

"Právo na referendum"
"Keď  podstatný počet členov OSN a predovšetkým členov EÚ uznajú nezávislosť Kosova, ... vychádza Parlament Srbskej republiky z toho, že má právo, zorganizovať referendum k novému určeniu štátneho statusu", hovorilo sa v rezolúcii zo štvrtka večera, ktorá bola prijatá veľkou väčšinou.

Tisíce na uliciach
Aj vo viacerých mestách bosnianskej Srbskej republiky protestovali tisícky proti nezávislosti Kosova. V Banja Luke  skandovali: "Kosovo je srdce Srbska" a mávali srbskými zástavami a obrazmi ruského prezidenta Putina.
Naviac hádzali demonštranti kamene na americký konzulát. Mimo to pálili francúzske a nemecké zástavy. Pri potyčkách s políciou bolo viacero zranených.

Postoj vlády nejasný
Opozičná Srbská demokratická strana (SDS), založená bývalým bosenským vodcom Srbov Radovanom Karadzicom, už v pondelok požadovala odštiepenie Srbskej republiky od Bosny-Hercegoviny. Bosniansko-srbská vláda s predsedom vlády Miloradom Dodikom to najprv označila za nacionalistický oportunizmus. Ale aj Dodik v minulosti, pri rozporoch so susednou Muslimsko-chorvatskou federáciou, často hrozil referendom o nezávislej bosnianskej Srbskej republiky.

Prianie po autonómii je veľké
Medzi občanmi je želanie po autonómii veľké. Bosna-Herzegovina totiž vznikla po mierovej dohode v Daytone 1995 ako federálny štát z Muslimsko-chorvátskej federácie a Republiky Srpska. Obyvateľstvo - 48 % Muslimovia, 37 % Srbi, 14 % Chorvati – sa tým nezrástlo. Spoločné štátne inštitúcie sú stále slabé.

Štátny útvar je ochromený
Tento útvar pod medzinárodnou kuratelou je inštitucionálne vo veľkej miere ochromený. Každá jednotka  disponuje vlastnou vládou a parlamentom a vlastnými policajnými jednot-kami. Centrálny štát má byť v súčasnosti pod dozorom medzinárodného zmocnenca reformo-vaný a posilnený. Medzinárodný splnomocnenenc pre Bosnu Miroslav Lajčak je na základe Daytonských ustanovení oprávnený, výrazne zasiahnuť do práce vlády, môže vydávať zákony a tiež zosadzovať vysokých úradníkov.

Odporúča sa cesta do EÚ
Lajčak vyzval krajinu, aby si vzhľadom na nestabilitu v Kosove čo najrýchlejšie zabezpečila členstvo v EÚ. Únia je jediným garantom stability v regióne, povedal nedávno Lajčak novinám "Oslobodje-nje". Bosnianskí politici by mali pochovať svoje spory a koncentrovať sa na cieľ členstva.

http://news.orf.at/080222-22085/