Správa, že Rolling Stones prichádzajú s piesňou zvanou "Sweet Neocon", v ktorej berú administratívu na zodpovednosť za vojnu s Irakom, je hudbou v mojich ušiach:
" Môžete sa označovať za kresťanov; ja vo vás vidím pokrytcov.
Nazývajte sa vlastencami; ja si myslím, že ste plní kravincov.
Ako len sa môžete tak veľmi mýliť, moji drahí (doslova sladkí) neokonzervatívci !"

Mýliť? Nekonzervatívci? To by tí nikdy nepriznali, i keď to vie celý svet. To je definujúca charakteristika týchto ľavičiarov, čo sa obrátili na pravičiarov - tí sú tak oslepení ideológiou a svojou vlastnou pohŕdavou pýchou, že dokonca aj totálne zlyhanie ich politiky v praxi vôbec nevedie k prehodnocovaniu, lež k zaslepenému triumfalizmu:

"Čo už dlho presadzujú neokonzervatívci, to teraz nahlas vyslovuje a praktizuje na najvyšších úrovniach vlády vojnový kabinet, pozostávajúci z jednotlivcov, ktorí - hoci pochádzajú z rôznych miest - sa spojili dohromady, pretvorili neokonzervatívny tábor a šíria teraz neokonzervatívnu ideu do celého sveta. Dôsledkom toho je to, že rozsiahla pravicová konšpirácia je teraz ešte mohutnejšia, než si liberáli vedia predstaviť. A dokonca, i keď sa stan zväčšil, veľké priepasti a nedorozumenia v konzervatívnej zahraničnej politike - aké pred rokom tak všeobecne predvídali, ktoré si tak veľmi želali a zdôrazňovali ich zahraniční analytici - sa neudiali. Veru tak; ak niečo, tak nezhody v názoroch sa zmenšili ."

To napísal Charles Krauthammer, rubrikár Washington Post, ten najarogantnejší z neokonzervatívcov, oslavujúc veľké "víťazstvo" neokonzervativizmu a všímajúc si vynorenie sa "vládnucej ideológie" tejto administratívy.

Lenže ten nespomína rastúce počty obetí v Iraku; namiesto toho nám nadeľuje nadšené chvály na nedávne voľby, kedy sa nastolila "sloboda" vo forme šíitskej teokracie. Ani sa tu nespomína, že Američania sa začínajú odvracať od napoleonského klamu Bushovej doktríny, s jeho mesiášskou vidinou premenenia Blízkeho východu na pokojné predmestie imperiálnej metropoly: z Krauthammerových úst vychádzajú len slová samoľúbej spokojnosti s tými, ktorí - potiahnuc si ďalší dúšok z ópiovej fajky moci - pohŕdajú tou komunitou, ktorá vidí realitu, a dávajú prednosť svojim ideologickým klamom.

Bush skutočne verí v svoju vlastnú všemohúcnosť, preto je imúnny voči Jaggerovým veršom:

Ako len sa môžete tak veľmi mýliť, moji drahí neokonzervatívci !"

Ako povedal popredný poradca Bieleho domu novinárovi Ronovi Suskindovi:

"My sme teraz impériom a keď konáme, utvárame si tým svoju vlastnú realitu. A zatiaľčo vy tú realitu študujete - ale mali by ste to robiť súdne - my opäť budeme konať, utvárajúc ďalšie reality a tie potom zase môžete študovat, a takto sa veci postupne usporiadajú. My robíme dejiny... a vy, vy všetci, budete len môcť študovat to, čo my robíme ."

I keď odpor v Iraku sa rozmáha a americká okupácia vykazuje všetky znaky zlyhania, malí napoleóni neokonzervativizmu vyzývajú k ďalším vojnám. Krauthammer v tom vyzývaní do boja vedie:
"Najprv Libanon, potom Sýria. Libanon ako prvý preto, lebo ten je očividne pripravený na demokraciu, keďže ju už praktizuje 30 rokov, po dekolonizácii. Jeho vzdelanostná úroven a politická kultúra ho robí zrelým na transformáciu, čo dokázali mohutné pro-demokratické demonštrácie.
Potom bude nasledovať Sýria, jednak kvôli svojej zraniteľnosti - stiahnutie vojsk z Libanonu značne oslabilo Assáda - a vďaka svojmu strategickému významu. Sýria ako kritický ostrov neposlušnosti proti liberalizovaniu tejto oblasti, ťahajúci sa od Stredozemného mora po iránsku hranicu, sa pokúša destabilizovať všetkých svojich susedov: Turecko, Libanon, Izrael, Jordánsko a teraz, najočividnejšie a krvavo aj nový Irak. Veľmi vážny, dlhodobý, neúprosný nátlak na Assádov režim poskytne veľkú geopolitickú výhodu v demokraztizácii a tým aj v upokojení celého Levantu ."

...Zatiaľčo my ostatní, už unavení z vojny a z toho, akým spôsobom nás lžami do nej dohnali, hovoríme prieskumníkom verejnej mienky, aby sa naši chlapci (a dievčatá) vrátili domov, neokonzervatívci - už s červenými tesákmi a pazúrmi - sa hladno dívajú na ďalšie sústo. Vládnu nám supy, tie stvorenia na ktoré sa oprávnene dívame s pohŕdaním, a mnohí z nás len teraz začínajú plne chápať hrôzu toho všetkého.

Jagger v rozhovore pre Newsweek povedal o spomínanej piesni, že "je to veľmi priame", ale Stones a samotný Mick dosiahol úspech práve vďaka svojej neokrôchanosti a o tomto sa, dúfajme, ukáže teraz to isté. Ale Jagger si robí starosti kvôli možnej odozve - nie kvôli sebe, ale kvôli Keithovi Richardsovi:
"Keith povedal: ´Ono to v skutočnosti nie je veľmi metaforické´. Myslím, že si tak trochu robí starosti, pretože on žije v Spojených štátoch", vysvetľuje Jagger. " A ja nie ."

Jeho satanská výsosť je naivná: Tony Blair je možno Bushovým mopslíkom na zahraničnom fronte, ale pokiaľ ide o represie na domácej pôde, Veľká Británia ďaleko vedie pred USA. Blairova socialistická vláda práve oznámila tvrdé reštrikcie na poli slobody prejavu a prišla s nariadením o deportáciách údajných "radikálov": tam patrí aj zásah proti "extrémistickým web stránkam" a ja by som vôbec nebol prekvapený, keby naši britskí čitatelia čoskoro zistili, že im hrozí obžaloba, keď budú čítať tieto "podvratné" stránky. Veľká Británia - nikdy nie natoľko slobodná, keď už ide o to - sa prepadá do absolutizmu, ktorý bol kedysi príčinou nášho odtrhnutia v roku 1776, i keď teraz naši vlastní "neo-rojalisti", napríklad Krauthammer, démonizujú protivojnové hnutie ako "piatu kolónu" a nadšene počítajú s ďalším teroristickým útokom na americkej pôde a chystajú sa ho patrične využiť.

...Drahí neokonzervatívci, ako len sa môžete tak strašne mýliť?! Lenže oni sa nikdy nemýlia - v každom konflikte medzi realitou a ich "idealistickou" filozofiou to prvé vždy prehráva. Ako teraz nad Libanonom, Sýriou a Iránom visia vojnové mračná, z pamäte sa vynára iná Jaggerova pieseň ako nejaký duch, čo nás straší už celé roky:

"Dovoľte mi, aby som sa predstavil:
ja som človek veľkého bohatstva a vkusu
a ja som tu už veľmi, veľmi dlho;
mnohých som už pripravil o dušu a o ich vieru.
Bol som tu, keď mal Ježiš Kristus
pochybnosti a keď prechádzal bolesťou
a ja som sa postaral o to, aby si Pilát
umyl ruky a spečatil tak svoj osud .
Som rád, že vás spoznávam;
zrejme si domyslíte moje meno.
Ale vy očividne nepoznáte povahu mojej hry ."

Ja s diablom nesympatizujem, ale rozumieť by som mu chcel: v súčasnosti je vlastne absolútne nevyhnutné roroznať zlo a to nielen pre nás, vedátorov. Posledné verše Jaggerovej piesne z roku 1968 možno brať ako doslovný popis udalostí počas dlhej a zradnej histórie neokonzervatívneho kultu, od jeho zrodu, keď sa vynoril z radikálnej ľavice:

"Našiel som sa v okolí St. Petersburgu ,
keď som videl, že je tu čas na zmenu.
Zabil som cára a jeho ministrov
a Anastázia márne veru kričala ."

...a pokiaľ ide o identifikáciou s vojnou:

"Jazdil som v tanku, na pleciach generálske výložky,
keď sa rozpútal blitzkrieg a všade smrdeli telá ."

Áno, ale Jagger sa tiež zamýšľa, ako aj teraz my: Prečo teda týmto netvorom slúžime?:

"Som rád, že vás spoznávam;
zrejme si domyslíte moje meno.
Ale vy očividne nepoznáte povahu mojej hry .
Som rád, že vás spoznávam;
dúfam, že si domyslíte moje meno.
Ale vy očividne nepoznáte povahu mojej hry ."

Sústavná vojna, železná päsť útlaku - dokonca aj prevrátená mentalita bizarného sveta neokonzervatívnych ideológov, ktorí pohromu vysvetľujú ako "víťazstvo" - to všetko sa odráža v Jaggerovej vidine satanského zla v sedle:

"Keď každý policajt zločinec
a všetci hriešnici svätcami;
keď všetko naopak, tak volajte ma Lucifer,
pretože vtedy ma očividne treba zauzdiť.
A tak, keď sa so mnou stretnete,
buďte ku mne slušní, zhovievaví a majte vkus.
Využite všetko, čo vás kedy o slušnosti naučili -
- a ja sa už postarám o zatratenie vašej duše.
Som rád, že vás spoznávam;
dúfam, že si domyslíte moje meno.
Ale vy očividne nepoznáte povahu mojej hry ."

_______________________________________________

Justin Raimondo, Anti-War
http://www.antiwar.com/justin/?articleid=6914