rubrika: slovensko 2009

Zvolebnieva sa, aj keď podľa trvania  bilbordovej kampane niektorých kandidátov sa zvolebnieva  už niekoľko týždňov, či mesiacov. Moc je silné afrodiziakum a ak by sme hlad po nej mali merať dĺžkou trvania týchto bilbordov, víťazom by sa nepochybne stali dámy – Zuzana Martináková a Iveta Radičová, ktoré začali s kampaňou oveľa skôr ako väčšina ostatných kandidátov.

Obe sú liberálky. Kým však jedna z nich to o sebe otvorene prehlasuje, tá druhá to neúspešne ukrýva.

Obe sú  pevne ukotvené kotvami siločiar existujúcich mocenských transatlantických a európskych štruktúr. Jedna bývalá novinárka, neskôr politička SDKÚ, následne Slobodného fóra, momentálne ukotvená v Kmotríkovej TA3. Tá druhá, tiež z SDKÚ s bonusom od  Sorosovej Otvorenej spoločnosti,  OKS, Konzervatívneho inštitútu a podobných "mienkotvorcov". Mená jej podporovateľov to jasne dokazujú. Jej kandidatúru verejne podporil aj Havel.

Zmiernenie jej počiatočného, silne konfrontačného tónu a následná snaha o kŕčovitú štátnickú pózu nastala u Radičovej až neskôr, zrejme na rady zahraničných PR priateľov.

Je viac ako pravdepodobné, že aj malé extrémistické ministraničky zabudnú na v Maďarsku vyznamenaného filosemitu Mikloška, ktorý by zrejme bol ich prvou voľbou a budú voliť práve Radičovú. Maskot, či šašo parlamentu, ako ho nazvali jeho parlamentní kolegovia sa za prezidenta predsa len nehodí.

Obe prezidentské kandidátky však postrádajú onú záhadnú esenciu nazvanú charizma a aj keď sa prechodne môžu obliecť do sociálneho, či dokonca národného šatu, cisár zostane naďalej nahý.

Roman