rubrika: multikulturalizmus 2009

Na internete sa objavuje množstvo dezinformácií, často zámerných a cielených o islamskej hrozbe Európe. Kým niektoré sú pravdivé, iné menej, takmer všetky opomínajú a zabúdajú na podstatné. Ako je možné, že Európa sa ocitla v tak neblahej situácii, keď za pár krátkych rokov sa je tvár radikálne zmení na nepoznanie.

Čiastočnou odpoveďou sú tzv. ľudské práva a imigračné zákony. Oba pochádzajú z rovnakej dielne. „Taviaci kotol“ ako Ameriku nazvala židovská intelektuálka sa preniesol aj do Európy a kým časť problému európskych menšín a imigrácie  má svoje korene v koloniálnej politike, za väčšiu časť vďačíme zákonom na ochranu ľudských práv a liberálnym imigračným zákonom, ktoré schvaľovali často tí istí ľudia. A tí istí ľudia začínajú dnes upozorňovať na nekontrolovanú imigráciu do Európy. Prečo? Pretože táto predominantne islamská imigrácia si za terč vybrala najmä židov, ktorí pomocou svojho vplyvu v hosťovských krajinách a najmä v Amerike v domovoch Blízkeho východu Arabov vraždia a vyháňajú z domovov. Nemožno sa preto diviť, že ich deti, bratia, susedia dávajú Európanom pocítiť svoju nevôľu, ktorou ale väčšinou trpí obyvateľstvo a nie tí, ktorí tento stav spôsobili. Nie je tak ťažké zistiť, kto a hlavne prečo dvíhal ruku za neobmedzenú imigráciu do Európy či Ameriky. V taviacom kotli je  nesúrodej mase všetkých a nikoho vládnuť najľahšie. Amerika je toho jasným príkladom.

Skúste sa ohradiť proti nekontrolovanej imigrácii, ako to teraz urobilo Taliansko a pozrite sa, kto sa ako prvý postaví na odpor. Budú to tí, ktorí tento stav spôsobili.

Islamská (alebo akákoľvek iná) imigrácia, tento zdanlivo neriešiteľný problém, je nám servírovaný raz ako boj Západu s Východom, inokedy ako boj islamských radikálov a európskych hodnôt, ale najčastejšie ako boj dvoch monoteistických náboženstiev – islamu a kresťanstva. A tí, ktorí nám túto vojnu priniesli pred naše dvere sa v úzadí smejú, ako toľkokrát v dejinách.

Ako tento problém možno efektívne riešiť? Jednoducho. Výberovým obmedzením pôrodnosti istých skupín obyvateľstva. Inak si sami podpíšeme rozsudok smrti. Akú podobu bude naša smrť mať ešte nevieme, hmlisto len tušíme jej  príchod. A keďže toto riešenie učinili tzv. zástancovia ľudských práv a multikulturalizmu schválením antidiskriminačných zákonov  v celej Európe nemožným, príchod smrti sa tak  stal neodvratným.  V tomto sa však slabá ekonomická situácia a teda neželaná imigrácia do postkomunistických krajín stala ich záchranou, aj keď problémom s cigánskou menšinou budeme musieť čeliť tiež. Je však dôležité, aby sme si uvedomili, že vyvolávanie zámerných nepokojov v Európe má svoje ciele a príčiny a tiež, že tí, ktorí nám včera ospevovali krásy multikulturalizmu sa dnes stavajú proti nemu.

Vratko