rubrika: slovensko 2009

Poviem vám príbeh, ktorý sa mi nie tak dávno stal a keďže viem, že takých ako ja sú tisíce, možno by bol vhodným mementom pre všetkých ostatných.
Asi pred šiestimi rokmi som sa rozhodol uzavrieť poistenie v poisťovni Allianz.  Išlo o investičné a životné poistenie.

Ako mnohí viete, poisťovňa uzatvára poistky prostredníctvom tretích osôb, ktorí sú platení od množstva uzavretých poistiek. A tak v jeden pekný deň k nám prišla mladá, úslužná slečna, ktorá nás zápalisto presviedčala o výhodách toho-ktorého poistenia.

Ako človek pragmatický, vytiahol som kalkulačku, začal rátať a dožadoval sa odpovedí. Presných, vecných, matematických... Nedočkal som sa. Vraj sa to nedá predvídať, to mi vraj nikto nepovie. Pochopil som, burza je vec nepredvídateľná a tak som sa spýtal  na najhorší možný variant. Odpoveď som dostal a priznám sa, upokojila ma: 4% je garantovaný minimálny výnos, plus percentá v závislosti od výkonnosti akcií, nikdy to vraj nebolo menej ako 8 %. Potešila ma najmä možnosť  zrušenia poistky po 5-tich rokoch, čo by  síce  výhodné nebolo, keďže by som prišiel o všetky úroky, ale dostal by som späť celú  čiastku, ktorú som poisťovni dal. Človek nikdy nevie...

Po šiestich rokoch platenia ma čakalo však prekvapenie. Poisťovňa mi oznámila, že späť dostanem okolo 40% pôvodnej sumy. Podotýkam len, že kríza bola v tom čase v nedohľadne.
Zavolal som teda slečne, ktorá svoje predošlé tvrdenia poprela. Keďže išlo o značnú sumu a nechcel som 60% nechať spláchnuť, vyhľadal právnika. Preštudoval si zmluvy a vyriekol verdikt:  na základe zmlúv, ktoré som podpísal, niet šanca uspieť na súde, s čím ma okamžite napadla ponožková metóda sporenia, ktorá sa v dnešných časoch ukazuje byť ako jedna z najstabilnejších metód voči otrasom ekonomiky. Nuž, tie naše staré mamky a starí otcovia sa zdá sa že nemýlia.

Ak je poisťovací agent motivovaný percentami k množstvu podpísaných zmlúv je logické, že sa nájdu takí, ktorí svojim klientom buď priamo klamú alebo zamlčia nevýhody a úskalia  poistenia, resp. iného produktu.

Allianz to vie, vedia to zrejme aj kompetentní, nevedia to občania, ktorí si vraj mali prečítať zmluvu. Pravdu povediac, väčšiu hlúposť som ešte nepočul. Ruku na srdce – čítate zmluvy od mobilného operátora, pri voľbe autopoistenia, alebo v banke pri otváraní účtu? Keby si aj niekto dal námahu prečítať často desiatky strán právneho textu, nerozumel by mu. Zo svojho okolia poznám viacero ľudí, ktorí podobným spôsobom stratili spolu niekoľko stotisíc korún. Tento príbeh nech je poučením pre všetkých, ktorí sa v budúcnosti rozhodnú využiť služby nielen poisťovní.

čp