Po páde komunizmu prevládal v Spojených štátoch názor, že Rusko sa teraz bude snažiť vyhovieť požiadavkám Západu a zmieri sa s podriadeným postavením v systéme, ktorého centrom sú Spojené štáty a Izrael. Lenže k tomu nedošlo.

Putin tvrdohlavo bránil nezávislosť Ruska a odmietal sa integrovať do prevládajúceho systému. A tak triumfiálnosť, ktorej celý Washington prepadol po páde berlínskeho múru, nahradil citeľný strach, že moc Ruska bude narastať, s rastúcimi cenami ropy. Tektonické platne geopolitickej moci sa postupne presúvajú smerom na Východ. Preto Spojené štáty prišli s "Veľkou hrou" a pokúšajú sa zapustiť korene v Eurázii. A predsa, je ľahké si predstaviť scenár, kedy obnovená ruská supermocnosť zamedzí Spojeným štátom prístup ku trom biliónom barelom ropy a zemného plynu v Kaspickej panve. Najmocnejší z washingtonských mozgových trustov, Rada zahraničných vzťahov (CFR), ten problém veľmi skoro rozoznala a dospela k názoru, že americkú politiku voči Rusku treba totálne prepracovať.

Rada poverila Johna Edwardsa a Jacka Kempa prísť s teoretickým rúškom, na základe ktorého bude možné hrubo útočiť na Putina. Tam treba hľadať počiatok nápadu, že Putin "začína obmedzovať demokraciu". Edwards a Kemp v článku pod názvom "Nesprávne smerovanie Ruska" konštatujú, že s Ruskom už nemožno udržiavať "strategické partnerstvo". Vraj vláda je čoraz autoritatívnejšia a spoločnosť čoraz menej "otvorená a pluralistická".

Kemp a Edward poskytli ideologickú základňu, na ktorej potom postavili celú verejnú kampaň proti Putinovi. A je to kampaň poriadne agresívna. Je zaujímavé sledovať, do akej miery sa médiá stali hlásnou trúbou za národnú bezpečnosť štátu. Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú enormnú Putinovu popularitu a médiá s ním predsa zaobchádzajú, akoby išlo o tyrana. To je absolútne neprimerané.

Veď prečo Putina karhajú za "obmedzovanie demokracie", keď americký klient Michael Saakašvili arbitrárne vyhlásil stanné právo a vyslal obuškom mávajúcich robokopov neľútostne biť demonštrantov a potom ich zavliecť do gruzínskeho gulagu? Obrázky zo Saakašviliho surového potlačenia demonštrácie sa objavili všade v zahraničnej tlači, ale nie na území Spojených štátov. Namiesto toho sa všetky fotoaparáty a kamery zamierili na Garryho Kasparova, keď ho odvádzali z nepovolenej demonštrácie.

Skutočným Putinovým zločinom je to, že slúži ruským národným záujmom a nie záujmom globálneho kapitálu. Takisto odmieta washingtonský unipolárny vzor sveta. Putin nie je svätec, ale absolútne si nezaslúži, aby ho západné médiá zatracovali.

Zatiaľčo Putinova strana "Jednotné Rusko" v nedeľu mierila k absolútnemu víťazstvu, spravodajská agentúra Reuters bola zaneprázdnená vyrábaním obrázkov na hrnčeky, kde Garry Kasparov držal v ruke výsledky volieb a la Florida a tvrdil, že voľby boli zmanipulované. "Niežeby len manipulovali voľby", nariekal, "ale tí znásilňujú celý volebný systém! Tieto voľby pripomínajú sovietske, kedy ľudia nemali žiadnu voľbu... Ale Putin to bude mať veľmi ťažké, keď chce vládnuť ako Stalin ", vykrikoval.

Stalin? Takže teraz je Putin Stalinom? A odkedyže sa Reuters tak zápalisto zaujíma o manipulovanie volieb? Ten záujem sa vynoril zrejme len teraz, pretože ich nikde nebolo vidieť, keď išlo o americké prezidentské voľby v roku 2000. A odkedy venujú pozornosť "nespokojnosti verejnosti"? Tí veru nemárnili žiadne kazety, keď išlo o protivojnové protestné demonštrácie v Spojených štátoch. Máme veriť, že im viac záleží na demokracii v Rusku, než v Amerike?

A prečo Reuters poskytuje svoj vzácny rubrikový priestor vyšedivenému šachovému veľmajstrovi, ktorý chce robiť zo seba otravu predstieraním, že ho z volebných podvodov bolí brucho? To nie je spravodajstvo. To je propaganda.
Pokiaľ ide o Kasparova a jeho smiešne obvinenia, mal by byť rád, že žije v Putinovom Rusku a nie v Stalinovom, pretože teraz by mal na nohách železné okovy a nakladali by ho do vlaku, smerujúceho na severnú Sibír.

A čo vlastne Kasparov hľadá v Moskve? A prečo je tento človiečik - bez akejkoľvek politickej základne - v centre pozornosti západných médií? Je tu len na to, aby zdiskreditoval voľby a hodil viac hnoja na Putina, ale tu ide o čosi viac?

Garry Kasparov by sa mal vzdať politiky a robiť to, čo robí najlepšie: hrať sa na komedianta. Jeho strana "Iné Rusko" nezískala vo voľbách ani len 2 %. Úplná daromnica. Dokonca aj agentúra Reuters je nútená priznať to vo svojom článku. "Ruská verejnosť tú stranu takmer vôbec nepodporuje, ale na Západe má veľké sympatie."

Takže, inými slovami, Kasparov nemá v Rusku žiadnu opornú základňu a predsa má vlastný kamerový štáb a mediálny tím, ktorý ho všade nasleduje a nakrúca všetky tie hlúposti, čo hovorí. Čo si myslia že je? Nelson Manela?

Kasparov je prispievateľom Murdochovho Wall Street Journalu, takže má pravidelnú platformu, kde môže prichádzať so svojimi tirádami o "tyranskom" pánovi Putinovi. Do sobotňajšieho vydania dodal svoju najnovšiu absurdnú samovravu, kde ohovára Putina a popisuje päť agonizujúcich dní, strávených v Moskve. Hoci v Rusku ho nik nepodporuje, washingtonská elita si ho veľmi pochvaľuje.

Podľa wikipédie dostal Kasparov v roku 1991 cenu "Udržiavateľ ohňa" od Centra pre bezpečnostnú politiku (americký mozgový trust). Držiteľom tejto ceny je napríklad aj senátor Joe Lieberman, generál Peter Pace, Paul Wolfowitz, generál Richard Meyers, Donald Rumsfeld, Newt Gingrich, Ronald Reagan a Casper Weinberger. A kto patrí k prominentným členom Centra pre bezpečnostnú politiku? Richard Perle, Douglas Feith, Frank Gaffney, James Roche a Laura Ingrahamová. No teda. Celý sekretariát neokozervatívneho kukučieho hniezda.

Berúc všetko toto do úvahy, čo si máme myslieť o Kasparovom divadelnom predstavení v Moskve? Naozaj mu ide o "presadzovanie demokracie", ako tvrdí - alebo sa drží scenára, napísaného vo Washingtone?

Kasparov bol na pôde Spojených štátoch ohniskovým bodom ruských volieb - primárnym zdrojom "nezaujatej" analýzy. Funguje ako šošovka, lámajúca svetlo, cez ktorú sa Američania dívajú na ruskú demokraciu. Ale to len svedčí o tom, nakoľko neokonzervatívci stále ešte kontrolujú americké médiá a nemá to nič spoločné s objektívnym pohľadom na Rusko. Kasparovo fiasko nám však umožňuje vidieť, ako médiá vo vnútri fungujú. Nie je to nič iné, len hlásna trúba pre pravicovo orientované organizácie, realizujúce svoju krvavú imperiálnu stratégiu.

Fidél Castro to pred pár dňami najlepšie vystihol, keď povedal: "Ide o najdokonalejšie mediálne prostriedky, aké boli kedy technologicky vyvinuté, ktoré sú pritom plne zapriahnuté do usmrcovania ľudských bytostí, do podrobovania si iného obyvateľstva a jeho vyhladzovania." K tomu možno dodať len "Amen", Fidél.

(krátená ukážka z článku)
Mike Whitney, Counter Punch
http://www.counterpunch.org/whitney12052007.html