Pretože v tvári sa zračí duša človeka. A škaredé črty tváre prezrádzajú spotvorenú, morálne málo vyspelú, ba niekedy až vyložene zvrhlú, skazenú osobnosť.

Z čŕt tváre možno jasne vyčítať vnútorné kvality človeka, jeho duševné charakteristiky a sklony - či už pozitívne alebo negatívne. A necnostná duša sotva môže rozumieť, čo sa odohráva v duši ušľachtilejšieho človeka; rozumieme len tomu, čo sami poznáme, v čom sa osobne vyznáme. A keď taká zlá duša aj rozumie (pred tým sa niekedy nedá utiecť), namiesto aby sa pokorne sklonila pred morálnou vyspelosťou (čím morálnejší, tým "Bohu milší") a brala si od neho príklad, reaguje nenávisťou a nespravodlivo sa naňho vrhá, osočuje ho, zatracuje, snaží sa ho v očiach verejnosti znevážiť, t.j. sústavne a všemožnými prostriedkami pracuje proti nemu a najradšej by bol/a, keby sa mu ho podarilo zahubiť, aby ho s ním už nikto nemohol porovnávať.

Taká je ľudská povaha.

Nieže by odlišní ľudia nemohli spolu dobre vychádzať a správať sa k sebe slušne, ale v žiadnom prípade sa nemôžu zhodnúť vo všetkých záležitostiach - naisto nie v takých, kedy je existencia jednej stránky ohrozená v dôsledku činnosti stránky druhej.

Práve to platí aj v prípade Harolda Mayersona, židovského rubrikára denníka Washington Post, ktorý nedávno napísal, že "republikáni sú teraz viac, než kedykoľvek predtým, stranou bielych", a pre republikánsku kandidátku na funkciu viceprezidenta Sáru Palinovú, ktorá je nútená luhať, aby si "druhú stránku" nepohnevala. Prečo nemôže otvorene priznať, že v minulosti skutočne podporovala prezidentského kandidáta Pata Buchanana, pretože brojil proti nekontrolovanej imigrácii? Pretože "Haroldovia" v médiách by ju roznosili na kopytách.

Harold Meyerson píše, že republikánske zjazdy vždy boli baštou de facto bielej exkluzivity, ale vraj aj teraz, tesne po rozmanitosti, ktorej sme boli svedkami v Denveri, tohtoročný zjazd bol takmer šokujúco - a ne-americky - biely. V dlhodobom kontexte môže vraj táto "bielosť" predstavovať veľký problém.

Nad pôvodným článkom vo Washington post bola Haroldova fotografia. Priateľ autora článku, z ktorého čerpám, si dal jeho ponosy na bielosť dohromady s jeho fotografiou a povedal: "Židia zastávajú taký politický názor, že bieli ľudia (t.j. bieli kresťania) nemajú v Amerike a v jej budúcnosti čo hľadať. A keď na toto niekto poukáže, označia ho za antisemitu. A predsa, práve Mayersonov postoj je jednoznačne vyhladzovací. Bieli nemajú čo hľadať v Amerike asi tak, ako Palestínci nemajú čo hľadaťv Izraeli."

Autor článku ďalej píše, že keď si lepšie pozriete tú fotografiu vidíte, že Meyerson veľmi pripomína zabijakov NKVD, ktorí v Sovietskom zväze zavraždili 40 miliónov kresťanov - poznamenáva autor článku.

Popis tých zabijakov vraj čerpá z diela Jurija Slezkinea, ktorý hovorí, že počas boľševickej revolúcie sa na prvý pohľad normálni židia zrazu premenili na krvilačných zabijakov. Vraj nedávno vyšli dve knihy od penzionovaného profesora Jamesa Petrasa: "Moc Izraela v Spojených štátoch" a "Vládcovia a ovládaní v Spojených štátoch: bankári, sionisti a militanti" a Petras je unikátny medzi akademickými autormi tým, že spomína aj "sajanim" - židov šikovne strategicky rozmiestnených po svete ako súčasť siete, ktorá priamo spolupracuje s izraelskými tajnými službami.

Tam patria aj mnohí lekári, zubári, filantropi, manageri, agenti s nehnuteľnosťami, finančníci, mediálni mogulovia a akademici. Lenže práve takíto, navonok úplne neškodní židia, sa aj v Amerike môžu zrazu premeniť na zabijakov, ako to bolo v prípade Ruska. Práve takí vyvraždili rodinu ruského cára. Jeden z tých vrahov - Šája Golosčekin - bol zubár.

Autor ďalej píše, že keď ľudia ako Harold Meyerson napíšu, že "bielosť je veľkým problémom", my, bieli, máme skutočne dôvod robiť si starosti. Už sme zažili radikálny obrat v Rusku, ktorý mal za následok potoky ne-židovskej krvi. A židia teraz nadobúdajú moc v Amerike. Ako poznamenáva profesor MacDonald: "Ak sa máme z nejakej lekcie poučiť, tak z toho, že židia nielenže sa stalielitou vo všetkých týchto oblastiach, ale ide o neprívetivo naklonenú elitu - nepriateľskú voči tradičnému obyvateľstvu a jeho kultúram vo všetkých troch oblastiach, kde teraz už dominujú."

Prof. MacDonald hovorí bližšie na túto tému v úvode ku knihe Tomislava Suniča "Homo Americanus". Vraj súčasný americký režim "menšou mierou riadi brutálna sila, než neúprosná, mimoriadne prepracovaná a veľmi účinná kampaň, zameraná na zredukovanie celej politickej a kultúrnej aktivity len do veľmi obmedzených hraníc". Násilná komunistická smrť zatiaľ nie je potrebná; nespokojencov "zatiaľ netragačujú do väzení a nebijú ich obuškami, len ich len v tichosti ignorujú a vytláčajú na okraj spoločnosti. Alebo ich verejne znevažujú a keď je to možné, tak aj pripravujú o živobytie."

MacDonald, Petras a Slezkine dokazujú, akým spôsobom umožňuje židom talent, inteligencia a nadetnická organizačná sieť uplatňovať veľkú moc i napriek malým počtom. Židom v rôznych amerických hnutiach sa už podarilo umlčať európsku väčšinu a odsunúť ju na okraj, či už prostredníctvom Boasovej antropológie, pozostávajúcej z nevedecky dokázaných tvrdení a faktov, podľa ktorej je rasa len ilúzia, či prostredníctvom argumentov Horacea Kallena a iných, že Amerika je len "národom na papieri" úplne bez zakladajúceho obyvateľstva alebo prostredníctvom aktivistov typu "absolventov" Frankfurtskej školy, ktorí skombinovali psychoanalýzu a marxizmus do "ničivej zbrane voči etnickému vedomiu bielych Američanov."

Mnohí židovskí autori a aktivisti otvorene hovoria, že majú záujem na vytvorení takmer ne-bielej Ameriky (Európy a Ruska). Niektorí dokonca zachádzajú tak ďaleko, že neváhajú povedať, že biela rasa musí vyhynúť, až potom sa zo sveta stratí rasizmus. Židovský aktivista Earl Raab napríklad vysvetľuje, prečo židia stoja na čele "imigračnej reformy", na základe ktorej (západné) vlády začali uprednostňovať ne-bielu imigráciu: robia to vraj preto, že čím bude Amerika menej biela, tým menšou mierou bude antisemitská.

Lenže títo židovskí autori akoby nevideli, že okrem európskeho obyvateľstva ani jedno jediné etnikum vo svete neprejavuje toleranciu voči cudzím a že takú prehnanú "veľkorysosť", ktorej sme teraz svedkami, by neprejavovalo ani biele obyvateľstvo, keby nebolo ovládané tými, čo mu to nasilu vnucujú. Pretože brániť si svoje rodiny a územie, na ktorom žijeme, to je tá najprirodzenejšia vec na svete.

Môžete svet "prevychovávať" koľko chcete, jediné čo sa dosiahne je to, že ľudia sa na chvíľu pretvarujú. Číňania k smrti nenávidia Indov a obyvateľstvo s čiernou pleťou ani nepovažujú za ľudí. Latinská Amerika (a s ňou celý druhý atretí svet) je antisemitská do tej miery, že je to len otázka času, kedy sa to prejaví pouličnými násilnosťami a ľudovými revolúciami. Tí, čo si myslia, že rasové, národné či kmeňové uvedomenie zo sveta vykorenia, sú odtrhnutí od reality; to nikdy nedokážu vo svete zlikvidovať propagandou alebo vyformovať im vyhovujúci svet pokročilou americkou výzbrojou a genocídou nepohodlných.

K zbližovaniu odlišných rás, národov a etník môže dôjsť len vtedy, keď sú ľudia už natoľko vyspelí, že ani jedna stránka sa nesnaží vyhladiť zo sveta nejakú inú skupinu ľudí alebo opanovať celý ostatný svet. Kým jedna strana sústavne len útočí a druhá stále len ustupuje, skôr či neskôr dôjde medzi nimi ku konfrontácii.
K vzájomnému porozumeniu a pokojnému spolunažívaniu možno dospieť len vtedy, keď to bude prvoradou prioritou pre všetky protikladné póly, existujúce vo svete, a budú sa o to snažiť rovnakou mierou.

Pavol Hriňovský, Kanada
komentár k zahraničným článkom
Edmund Connelly: "The Washington´s Post Willing Executioner?"
http://theoccidentalobserver.com/authors/Connely-Mayerson.html
"Fantasizing about the Palin-Buchanan connection"
http://theoccidentalobserver.com/articles/Editorial-Palin.html
"Secession and implicit whiteness"
http://theoccidentalobserver.com/articles/Editorial-Secession.html