Globalizácia a štátna suverenita
Evolúcia úloh a charakteru štátu ako sociálno-politického inštitútu a štátna suverenita sa javia v súčasnosti ako jedna z najviac aktuálnych a diskutovaných tém. Fundamentálne procesy, ktoré sa dejú vo svete vo sfére politiky a ekonomiky vo veľkej miere menia pohľady na úlohu štátu i jeho normálneho atribútu - štátnej suverenity. Súvisí to aj s tým, že v súčasnom svete sú štáty nútené v stále väčšej miere odovzdávať svoje právomoci a tým sú ohraničené ich samostatné politické riešenia. Prijímanie procesov " degradácie a devalvácie štatútu suverénneho štátu a oslabenie centrálnych inštitútov krajiny má postupný proces. Komplexu týchto procesov hovoríme globalizácia.
Treba povedať, že v minulosti sme tu už jednu " globalizáciu " mali, keď sa " svet kapitálu " snažil nahradiť " svet proletariátu" so svojimi sedemmíľovými čižmami. Ako to dopadlo, dnes už všetci vieme. To bola tiež globalizácia, ibaže založená na inakších princípoch.
V osnove tej súčasnej globalizácie sa nachádzajú procesy vo sfére ekonomiky i financií, ktorú slúžia globálnym politickým " premenám ". Možno povedať, že proces je naštartovaný tak, že ani jedna sféra ľudskej činnosti sa nevyhne pripravovanej transformácii. Tento proces sa však dotýka suverenity štátu a stavia ho pod iný uhol pohľadu. Súčasná svetová ekonomika stále viac demonštruje kvality jedného uceleného systému a pracuje podľa jediných zákonov. Základom týchto nových ekonomických praktík je finančne - právna regulácia a úroveň ekonomického rozvoja a ekonomickej integrácie vtláča hospodárstvám krajín pečať " geoekonomiky

Od geopolitiky ku geoekonomike
Stále viac sa do popredia derú nadnárodné spoločnosti, ktoré podriaďujú svoju činnosť jedinému - naháňaniu sa za efektívnym ziskom. Podľa niektorých expertov, kontrolujú dnes už viac ako polovicu svetového hospodárstva, predovšetkým vo sférach vnútorného trhu. Ich počet je vyšší ako 40 tisíc. Ich činnosť môže jednoducho meniť situáciu na svetových trhoch, dynamiku kurzov národných mien, vytváranie či miznutie pracovných miest, môžu teda priamo vplývať na sociálno-politickú situáciu v krajine. Takýmto spôsobom sa teda stávajú vplyvnejšími ako je štátna moc a zároveň oslabujú rastúci difúziu štátnych inštitúcií. Jednoznačne možno povedať, že globálny trh podkopáva osnovy suverénneho štátu a štát stráca i charakter garanta ochrany demokratických práv spoločenstva. Do činnosti vstupujú zákony slobodného trhu a nie národných parlamentov. Životne dôležité rozhodnutia pre celú krajinu i jej občanov sa prijímajú ľuďmi, ktorých nikto nepozná a ktorí neprešli cez volebnú procedúru demokratických volieb. Títo ľudia však nútia vlády rozhodovať nie z vôle väčšiny , ale z vôle úzko korporatívnych záujmov.

Oslabovanie suverenity
Rozhodujúcim je z tohto uhla pohľadu však protirečenie medzi narastajúcou politickou a ekonomickou závislosťou krajín a národov z jednej strany a ochranou práv štátu na druhej strane. Ak napríklad v roku 1909 existovalo 37 medzinárodných organizácií, koncom minulého storočia ich už bolo 36O, Niektoré z nich ako G-8, OPEC, WTO a rad ďalších, vrátane EÚ prevzali na seba niektoré funkcie, ktoré im delegovali niektoré štáty a tým si oslabili suverenitu vlastného štátu. Tak napríklad krajiny EÚ odovzdávajú veľkú časť svojich suverínnych práv nadnárodným orgánom riadenia. Predtým sa to týkalo len ekonomických otázok, teraz už aj menovo-finančných /zavedenie euro,/ obrany, vnútornej ekonomiky sa samozrejme najnovšie aj politických. Hoci sa ukazuje, že nadnárodné orgány pracujú stroho v úmere k mandátu, je viditeľné, že rozšírenie podobných praktík narúša hranice medzi vnútornou a zahraničnou politikou, keď je stále ťažšie rozlíšiť, čo patrí do prvej a čo do druhej. Európska ústava , ktorá je tak veľmi diskutovaná nie je ničím iným ako predlohou, aby sa štáty dištancovali od svojich národných záujmov v prospech globálnej zahraničnej politiky.

Z pohľadu suverenity sú veľmi vážne aj globalizačné procesy vzťahujúce sa na inštitút vlastníctva. V čase, keď dochádza vo vnútornej politike štátu k prechodu vlastníckych práv, premeny v sfére medzinárodnej politiky sú späté predovšetkým s prerozdelením teritórií medzi štátmi, či skupinami štátov. Kontrola a rozdelenie si teritórií, predstavujú hlavný mechanizmus regulovania rozdelenia záujmov štátmi v rámci systému medzinárodných vzťahov. Pritom veľmi dobre vieme, že kontrola nad štátnym územím predpokladá akýsi právny režim. Progresívne rozšírenie vlastníckych práv na pôdu fyzických osôb či nadnárodných alebo inonárodných korporácií s možnosťou prekročenia hraníc (národno-štátnych hraníc) s finančným kapitálom, stáva sa neobyčajne vážnym elementom súčasných medzinárodných vzťahov.. Idea, podľa ktorej občan má právom mať vo vlastníctve pôdu za hranicami svojho štátu, transformuje mechanizmy prerozdelenia vlastníctva na medzinárodnej úrovni. Kontrola nad teritóriom štátu v súlade s vnútorným právom, môže prejsť na občanov iného štátu alebo nadnárodnej spoločnosti. Takýto element je nebezpečný a môže vytvárať aj etnické konflikty, zvlášť v strede Európy, kde je rastúca rozpínavosť Maďarska evidentná a siaha tak na územie Vojvodiny, Rumunska, Slovenska a aj časti západnej Ukrajiny.

Medzinárodné organizácie v službách nadnárodných spoločností
Ďalším alarmujúcim faktorom, ktorý výrazne vplýva na inštitút suverenity štátu je vznik mnohopočetných neštátnych spoločností a organizácií. Ich činnosť nie je ničím iným len nasmerovaním na realizáciu vlastníckych záujmov nadnárodných korporácií, čo je rozšírením spektra aktuálnych politických problémov a intenzifikácie ich dynamiky. Ak by sme sa obrátili na štatistické informácie, tak začiatkom minulého storočia existovalo na svete 176 neštátnych organizácii a koncom storočia ich už existovalo 5470. Vznik týchto nových foriem sociálnej integrácie je zameraný na to , aby občianske spoločenstvá prestali nazerať na štát ako na hlavný a nezameniteľný inštrument realizácie svojich potrieb. Občianske organizácie sa stále viac a viac dožadujú, aby sa stali hlavnými nositeľmi záujmov sociálnych skupín a tak vytláčajú štát na druhú koľaj. Výsledkom toho je, že rozhodnutia štátu na rozličné otázky vnútornej a zahraničnej politiky sa stále viac a viac musí opierať o súhlas nevládnych občianskych organizácií, ktoré sú v službách a sú aj platené nadnárodnými korporáciami.

Hrozba etnických konfliktov ?
Prezliekanie osnov štátnej suverenity je späté s vyostrením problémov teritoriálnej celistvosti. Napriek rozličným názorom, globalizácia to nie je iba zjednocovanie, kooperácia a otvorenie sa hraníc. Rast internacionalizácie a vzájomnej závislosti je sprevádzané aj odkrytím nových bariér, súčasnej a politickej fragmentácie vnútri krajín. V súčasnom svete problém teritoriálnej celistvosti suverénnych štátov je stále viac poznamenaný dvoma aspektmi - ekonomickým a etnopolitickým. Kým ekonomický je jasný a hmatateľný - vytvorenie jediného ekonomického priestranstva a narušenie vnútorných národných trhov, či zníženie štátnej regulácie. V tomto aspekte je jeden zaujímavý moment, rozšírenie nadnárodných a nadštátnych organizácií má vplyv na niektoré regióny, ktoré predtým boli jednoliatejšie alebo existovali v inom usporiadaní.

Objavujú sa názory, že také krajiny ako USA, Nemecko alebo Japonsko a aj ďalšie už nebudú jednoliatymi celkami. Namiesto nich budú na ekonomickej a politickej scéne vystupovať samostatné regióny, ako napríklad Orange v Kalifornii, Osaka v Japonsku, Lyon vo Francúzsku alebo Ruhrska oblasť v Nemecku. Ich jednoliatosť bude teda vytvorená na hospodárskych zväzkoch a ekonomickej účelovosti. Tam smeruje aj u nás vytváranie veľkých priemyselných parkov. Druhý aspekt je však oveľa nebezpečnejší, dochádza k oživovaniu izolacionistických a separatistických síl, ktoré v konečnom dôsledku vedú k oživotvoreniu nacionalizmu a eskalácii lokálnych konfliktov. Ostrosť tohto problému a jeho prvé zvuky možno počuť už dnes. Sféra medzietnických a medzikultúrných vzťahov obsahuje veľký potenciál podkopávania osnov štátnej suverenity/ viď snahy SMK na Slovensku o kultúrnu autonómiu/. Etnický aspekt problémov teritoriálnej celistvosti, vytvára rozvíjanie procesov etnokratizácie a rozličných foriem etnického separatizmu. Ak si to dáme dohromady s vlastníckymi právami na pôdu /alebo na Slovensku aj ďalšou reštitúciou/, nie je ďaleko za horizontom čas, keď juh Slovenska už nebude patriť Slovensku , ale bude akýmsi samostatným regiónom so všetkými ekonomickými, kultúrnymi a samozrejme aj politickými právomocami. Speje tento proces k etnickému konfliktu ? Odpoveď znie - áno.

Tieto všetky navzájom na seba naväzujúce procesy, ktoré ako keby riadila neviditeľná organizácia spôsobujú v Európe aj tzv. " westernizáciu", čo je jeden z prvkov globalizácie a znamená modernizáciu nezápadných, tradičných spoločenstiev na obraz súčasných liberálnych tendencií demokracií západných krajín. Pritom sa ignorujú tisícročné tradície unikátnej kultúry, osobitostí ekonomických základov a architypológia masového poznania i vedomia. Takéto " premaľovávanie " obyčajne nevedie k rýchlemu rastu tej - ktorej krajiny, naopak oslabujú sa sociálne - ekonomické podmienky a dochádza k zrodu negatívnej reakcie. Presadzovaním cudzích elementov, dochádza k zapáleniu religiózneho funadamentalizmu, kultúrneho tradicionalizmu, politického separatizmu a izolacionizmu.

Ak by sme si náčrt spomínaných tendencií globalizácie a jej uplatňovania a zavádzania do praxe konfrontovali s krokmi etnickej strany SMK na Slovensku, je celkom jasne vidieť, že tento kurz je zrkadlovým odrazom v kurze etnickej strany na Slovensku. Stačí si všimnúť vehementné bojovanie za neidentifikovateľnú pôdu, alebo Komárňanskú župu, preukazy či dvojité občianstvo Maďarov žijúcich na Slovensku, vlastníctvo pôdy, posledné reštitúcie, univerzita v Komárne a tak ďalej. Všetko to koliduje s tendenciami svetového vývoja, teda globalizácie, v ktorej vidí Maďarsko šancu na zrušenie Trianonu a nebodaj na novú korunu Svätého Štefana.

K tomu všetkému ešte treba pridať realitu, keď rozhodujúci počet krajín vo svete sú účastníkmi konvencií a protokolov vo sfére ľudských práv a slobôd občanov, pričom sa zaviazali, že tieto majú prioritu a vyššiu právnu silu, pred ich národnými právnymi normami /načo sú potom suverénnemu štátu?/ V takej situácii, keď tá - ktorá vláda porušuje práva a slobody občanov, pokladá sa za normálne, že svetové spoločenstvo má právo sa zamiešať sa do tohto problému. Svetové spoločenstvo nepotrebuje žiadne práva, ale využíva, či zneužíva to, na čo sa štát zaviazal. Tak či onak je to ďalšie oslabenie suverenity štátu Najnovšie už existujú termíny " ohraničená suverenita" alebo " humanitárna intervencia". Tieto koncepcie vytvárajú predobraz možných budúcich verzií " alternatívneho " medzinárodného práva zo strany niektorých zainteresovaných subjektov na vytváraní medzinárodných vzťahov. Inak povedané, ak sa medzinárodné spoločenstvo rozhodne, že juh Slovenska bude samostatným regiónom, lebo to zodpovedá záujmom zainteresovaných skupín, tak sa tak stane, či už s " humanitárnou intervenciou " alebo bez nej. Štábne cvičenie, ktoré už šiesty rok robí so slovenskou vládou, etnická strana SMK je teda len predobrazom skutočného cvičenia, ktoré Slovensku hrozí a ukazuje sa, že to nebude len " cvičenie".

Minulá globalizácia tzv. svetového proletariátu " sa nazývala aj studenou vojnou a bola poznamenaná mnohými konfliktmi, ktoré len - lenže neskončili treťou svetovou vojnou.
Súčasná globalizácia o pár rokov ukáže na akú cestu sa človečenstvo vybralo, či na cestu harmónie, humanity, alebo táto cesta znova začne rozpaľovať " stretnutie civilizácií", ktoré tak isto nebude štábnym cvičením.

Svätoboj Clementis