:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Prekvapujúce svetlo do novembrových udalostí

22.11.2009

 

 

Na knižný trh vtrhla publikácia autorov Dušana Spáčila, Karia Sýsa a kolektívu ďalších autorov Viděno deseti s podtitulom Rozhodující udalosti mocenského zvratu v roce 1989 očima klíčových osobností z obou strán politického spektra.
Publikácia vyšla v troch pražských vydavateľstvách: Bondy, Polarta Futura. Prináša niekoľko prekvapení a dozaista prispeje svojím spôsobom do diskusie o pozadí, popredí a priebehu zmeny spoločensko-ekonomického systému s odstupom dvoch desaťročí. Kniha má podobu rozhovorov s Janom Fojtíkom, Valtrom Komárkom, Milošom Jakešom, Michaelom Ko-cábom, Oskarom Krejčím, Ladislavom Kantorom, Miroslavom Štépánom, Jiŕím Dienstbierom, Miroslavom Vačkom a Pavlom Bratinkom.

Prvým (pre niekoho možno očakávaným) prekvapením je zhoda prednovembrových najvyšších predstaviteľov KSČ v tom, že Michail Gorbačov riadeným a opakovaným tlakom zabezpečil zvolenie Václava Havla za prezidenta Československej socialistickej republiky komunistickými poslanca vo Federálnom zhromaždení, čím zároveň zmaril prezidentské ambície Alexandra Dubčeka a iných uchádzačov  o prevzatie moci  spomedzi predstaviteľov obrodného procesu  z roku 1968 – pôsobiacich či už v domácom prostredí alebo v exile. 

Druhým (pre dakoho azda tiež predvídateľným) prekvapením je fakt, že významní protagonisti zodpovednej politickej hry boli a sú egocentricky zahľadení do vlastných pozitívnych vlastností a nespochybniteľných zásluh, z reality a z informácií vnímajú len tie časti, ktoré im vyhovujú, prípadne sa priamo utiekajú k polopravdám, domnienkam, konštrukciám a nedokázateľným tvrdeniam, pričom si každý hudie svoje, napriek tomu, že si v mnohom protirečia nielen navzájom, ale aj v rámci svojich vlastných názorov, postrehov a spomienok.

Tretím (určite mrazivým) prekvapením je postoj niektorých popredných politikov KSČ k stalinizmu, konkrétne ich ostentatívne a principiálne odmietanie XX. zjazdu KSSZ a mierovej politiky, pričom paradoxne v zásade akceptujú osobnosť Gustáva Husáka v normalizačnom období, lenže svojím stanoviskom ignorujú nezanedbateľnú skutočnosť, že pokračovanie stalinizmu by viedlo k fyzickej likvidácii Gustáva Husáka, ktorého v roku 1954, (rok po Stalinovej smrti) odsúdili ako slovenského buržoázneho nacionalistu na doživotie, z väzenia ho prepustili v rámci liberalizačného odmäku v roku 1963 a do politického života sa vrátil ako podpredseda vlády v rámci reformného pohybu až v roku 1968.

Štvrtým (hádam nielen mojím osobným) prekvapením je čudná až záhadná neinformovanosť podaktorých vrcholných reprezentantov KSČ, ktorí akoby sa až v auguste 2009 dozvedeli z môjho článku v českom literárnom časopise Obrys-Kmen o rokovaní tajomníka ÚV KSČ Jozefa Lenárta, prvého námestníka federálneho rninistra vnútra Alojza Lorenca, vedúceho oddelenia štátnej administratívy ÚV KSČ Rudolfa Hegenbarta a ďalších vysokých oficiálnych československých predstaviteľov s veľvyslancami rozhodujúcich krajín NATO, ktoré "sa uskutočnilo v auguste 1989 v pražskom hoteli Paríž, hoci fotografie a texty venované stretnutiu sú súčasťou mojej knihy rozhovorov s generálom Lorencom.   

Piatym (pre Slovákov povedome nepríjemným) prekvapením je, že dianie v Československu bez ohľadu na jeho jednotlivé vývojové etapy, vrátané socialistickej a postsocialistickej, prominenti českej proveniencie všetkých politických tričiek  a ideologických zafarbení  jednotne a kontinuálne vnímajú len  v reláciách  Prahy a korelácii k Moskve  či iným veľmocenským centrám akoby naozaj nikto z nich nikdy nebral vážne citlivý vzťah Čechov a Slovákov v rovine dvoch rovnocenných partnerských národov, pričom práve uvedený aspekt predstavoval existenčne dôležitú dimenziu spoločného štátu, čo potvrdil aj vývoj po roku 1989.

Šiestym (typickým a ľudsky pochopiteľným) prekvapením je tiež nerozdielne hľadanie chýb a viny len u iných, nikdy nie v sebe, pričom prevláda tendencia z rozličných i opačných uhlov pohľadu poukazovať prstom najmä osobnosti typu Jozefa Lenárta, Alojza Lorenca a Rudolfa Hegenbarta, ktorí podľa svojich hodnotiteľov v pertraktovanej knihe môžu skoro za všetko a ktorí podľa viacerých rešpektovaných prameňov zrejme naozaj garantovali nenásilný priebeh udalostí, ktoré mohli mať oveľa dramatickejší i celkom tragický charakter.

Siedmym (iste šokujúcim) prekvapením je doteraz pretrvávajúce pohrávanie sa na oboch extrémnych krídlach politického spektra s možnosťou silového riešenia v roku 1989 a dokonca i neskôr, Čo by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k občianskej vojne, nesporne by to viedlo k tvrdému a nekontrolovateľnému konfliktu na politickej scéne, vrátane možnosti masového internovania i ojedinelej (?) impulzívnej fyzickej likvidácie stúpencov súperiacich blokov, bezpochyby by to vyústilo do legislatívneho zákazu komunistickej strany a prípadne do medzinárodnej izolácie štátu.

Ôsmym (už notorickým) prekvapením je potvrdenie, že vedúce garnitúry Československa v podstate vôbec nikdy nevedeli robiť vlastnú politiku a naozaj dokázali vždy len odčítať z úst determinujúcich zahraničných lídrov, takže jediné nádeje vedúcich osobností KSČ spočívali vo výmene perestrojkovej mocenskej garnitúry v Moskve, na čo však pravdaže nemali nijaký vplyv, mentalita odčítania z úst sa medzičasom prejavuje v rovnakom konaní ponovembrových elít, ktoré pre zmenu odčítavajú z úst amerických bossov.

Na záver už len môžem súhlasiť s autorskou poznámkou, že kniha vedome poskytuje priestor názorom prirodzene subjektívnym, často surovým, a práve preto autentickým. V sústredení protichodných svedectiev aktérov spoločenského diania v roku 1989 tkvie poslanie i jedinečnosť podnetného edičného projektu, ktorý sprístupňuje cenný materiál nielen pre úzky okruh odborníkov, ale aj pre širšiu skupinu záujemcov, ktorí sú zvedaví na príčiny a motivácie svojho vlastného osudu a ktorí sú schopní i ochotní premýšľať o hlbších vrstvách dejinného smerovania.

 


Literárny týždenník, 18. 11. 2009

Diskusia:

 

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|