| Prichádza euro -- zavolajte psychiatrov |
rubrika: slovensko 2008
Našim starým rodičom menili peniaze zo dňa na deň a nikto sa ich nepýtal ani
ich neškolil. Jednoducho ich štát okradol. Aj našej generácii sa tostalo --
volalo sa to však privatizácia alebo reštrukturalizácia bankového sektora.
Teraz nám idú zaviesť Euro a nestačím sa čudovať -- reklama v TV, v
novinách, zbytočné letáky. Na jednej strane rozhadzujeme peniaze, na druhej
strane máme strach zo zdražovania. Keď ide človek do Ameriky alebo
Chorvátska, nikto ho nemusí školiť z toho ako vyzerá dolár alebo kuna. Na
druhý deň ste v obraze koľko stojí pivo alebo chlieb. Aj bez letákov a
kampaní.
Na Slovensko prichádza euro a mnohí organizátori tohto procesu dostali úpal
hraničiaci s úplnou stratou rozumu. Výsledkom sú euro-kampane, v ktorých
cigáni spievajú piesne o eure, staré babky sa učia spoznávať euro-bankovky a
prepočítavať koruny na eurá, deťom do škôl sa namiesto učebníc tlačia
euro-letáky a euro-kalkulačky. Akoby u nás žili úplní hlupáci.
Moja sestra je učiteľka. Nemá dosť kriedy, papiera a učebných pomôcok, ale dostala
krásne euro-knižky -- farebné a na kriedovom papieri. Žiaci ich síce
okamžite hodia do koša, ale euro-kampaň beží. Televízia ukazuje dôchodkyňu,
ako si prepočítava dôchodok. Dobré -- pre televíziu. Moja mama, dôchodkyňa,
má už dávno spočítané koľko dostaneme každý mesiac. Keby jej radšej v rámci
euro-kampane poslali na ukážku 500 eurovku, ktorú v mesačnom dôchodku nikdy
neuvidí.
Cigánky skladajú básničky o eure a spievajú euro-piesne. Tak to už
musel vymyslieť ozajstný euro-idiot. Predpokladám, že toto všetko organizuje
nejaký špeciálny úrad, ktorý by mal byť pod nútenou správou psychiatrickej
liečebne.
Čo tak ešte asi vymyslia? Televízny seriál, lampiónový sprievod
alebo tanečnú show? Rozmýšľam, že by som sa mal ozvať aj ja. Ešte nikto mi
neposlal brožúrku o eure, ani ma nepožiadal o básničku alebo tanec na túto
tému. A tak rád by som aj ja prispel k tomuto budovateľskému hnutiu. Možno
by som dostal aj nejaký honorár. V eurách. Už skoro dvadsať rokov nám
súdruhovia nemôžu vešať na domy sovietske vlajočky, holubice a kosáky s
kladivami, tak si našli novú zábavu. Euro na nás svieti z každého rohu a zdá
sa, že bláznivé nápady organizátorov tohoto cirkusu nemajú hranice. A možno,
že ani nie sú takí hlúpi. Veď je to pre niekoho celkom dobrý biznis. Za čie
peniaze?
z internetu
|