Dve protikladné sily Kristus a Antichrist ľudia interpretujú rôzne; často hľadajú konkrétnu osobu, ktorá by tomu popisu zodpovedala, inokedy majú sklony vidieť Antichrista v svojich nepriateľoch.

Príslušníci rôznych spoločností, aristokracie a duchovenstva si namýšľajú, že rafinovane usmerňujú vývoj udalostí smerom k zjednotenej globálnej spoločnosti, ktorá bude ideálnym rajom pre všetkých. Ľudia väčšinou však inštinktívne vycítia lož napriek jej dobrému a atraktívnemu obalu a pochopia, že sa snažia zorganizovať svet tak, aby z toho ťažili predovšetkým oni sami. Slovanskí myslitelia sú schopní vidieť veci z oveľa vyššieho hľadiska a to je práve duchovná úloha Slovanov, aby toto hľadisko začali predstavovať svetu.

Ruský mysliteľ Vladimir Solovjev (1853-1900) píše, že pred druhým príchodom Krista sa najprv dostaví Antichrist. Ľuďom sa bude zdať byť tou najdokonalejšou ľudskou bytosťou a skutočne to bude univerzálny génius, ktorý bude preukazovať veľké politické, umelecké a duchovné dary. On však bude všetok ten talent používať len na vlastne presadenie sa; na to, aby získal politickú a duchovnú moc.
Solovjev hovorí, že Antichrist nepôjde proti kresťanstvu - naopak; bude sa tváriť ako zjednocovateľ kresťanských cirkvi a bude sa pokúšať vybudovať Kráľovstvo božie na zemi a dosiahnuť všetko to, čo sa nepodarilo Kristovi pri prvom príchode, t.j. zaručiť mier a materiálny blahobyt pre všetkých.

Solovjev vidí budúcu spoločnosť ako teokraciu. Západná a východná súčasť kresťanského sveta, katolicizmus a ortodoxná viera, musia obnoviť svoju prvotnú jednotu a to tým, že sa vrátia k pravým kresťanským pravdám. Rusko ma zvláštne historické poslanie byt nositeľom náboženského zjednotenia. Rusko, ako sprostredkovateľ medzi Východom a Západom, musí prekonať abstraktný a jednostranný princíp "neľudského Boha" (východ) a "človeka bez Boha" (západ). Rusko musí zjednotiť božie náboženstvo s náboženstvom človeka, a manifestovať božstvo človeka, čo je pravou kresťanskou pravdou: Boh sa stáva človekom, aby sa človek mohol stať Bohom. Solovjev hovorí, že Antichrist, to nie je nepriateľ Boha, ale je to jeho klamlivý, falošný obraz. A že teokracia sa možno bude javiť ako nastroj satanokracie. Ďalej hovorí, že Kráľovstvo božie (ideálnu spoločnosť) nemožno dosiahnuť púhymi ľudskými snahami, a tak keď ľudia vyhlasujú, že si zaumienili dosiahnuť absolútnu dokonalosť a univerzalitu, čo je veľmi nebezpečné, lebo práve to pripravuje cestu Antichristovi.

Ferdinand Ossendowski v knihe "Beasts, Men and Gods" z roku 1923 uvádza toto tibetské proroctvo (značne symbolické), týkajúce sa dnešnej doby:
"Ľudia budú čoraz viac zabúdať na svoju dušu a starať sa len o telo. Na zemi bude vládnuť ten najväčší hriech a skazenosť. Z ľudí sa stanu zúrivé zvieratá, smädiac po krvi a smrti svojich bratov. "Kosáčik mesiaca" zoslabne a jeho stúpenci klesnú do žobroty a nekonečnej vojny. Dobyvateľov zasiahne slnko, ale nebudú postupovať a dva krát ich postihne tá najväčšia pohroma, čo budú iné národy považovať za zaslúženú odplatu. Koruny kráľov, veľkých i malých, spadnú... jedna, dve, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem...

Medzi všetkými krajinami vypukne strašná vojna. Moria sčervenejú... zem a dná mori budú posiate kosťami... kráľovstvá sa rozptýlia... cele národy zaniknú... hlad, choroby, zločiny, aké svet ešte nevidel.
Prídu nepriatelia Boha a božského ducha v človeku. Ti, čo druhému podávajú pomocnú ruku, sa tiež stratia. Zabudnutí a prenasledovaní povstanú a celý svet im bude venovať pozornosť. Budú tu hmly a búrky. Holé pohoria zarastú lesmi. Prídu zemetrasenia... Milióny vymenia okovy otroctva a poníženie za hlad, choroby a smrť. Staroveké cesty budú plne davov, putujúcich z miesta na miesto. Tie najväčšie a najkrajsie mesta sa pominú v ohni... jedno, dve, tri...

Otec povstane proti synovi, žena proti mužovi, brat proti bratovi a matka proti dcére... Zloba, zločin a skaza duše i tela budú nasledovať. Rodiny budú rozbité... Pravda a láska sa vytratí...

Vtedy pošlem ľudí, teraz neznámych, ktorí mocnou rukou vyplejú semena šialenstva a zloby a povedú tých, čo zostanú verní duchu človeka, v boji proti zlu. Tí potom nájdu novy život na zemi, očistenej smrťou národov...
A ešte zaujímavejšie sú staroveké severské mýty...

Úpadok bohov

Bohovia trpeli medzi sebou prítomnosť zla, ktoré zosobňuje Loki (Antichrist). Hlúpo mu dovolili miešať sa do svojich záležitostí, čo malo potom za následok, že aj oni stratili časť svojich cností, keď chceli napraviť škody ním spôsobené. Istý čas sa robili, že ho nevidia, zatiaľčo on nadobúdal na sile, až mal napokon moc, čo kedysi patrila im a okradol ich o to najdrahšie, čo mali: čistotu a nevinnosť, ktorú zosobňuje Balder (Kristus).

A tak Balder bol už teraz mŕtvy. On a jeho manželka Nanna boli v Hel. Jeho brat Hodur sa takisto nachádzal v podsvetí. Keď sa bohovia konečne zobudili a uvedomili si zlého ducha medzi sebou, bolo už prineskoro, aby mohli predísť pohrome, čo im hrozila. Loki bol identifikovaný, ale ľudia sa už medzitým od neho naučili jeho spôsobom, pokazil ich jeho zlý vplyv.

Duch Loki otrávil spojivá medzi ľudstvom a bohmi. Ľudstvo bolo čoraz skazenejšie a bohovia ho pokladali za beznádejne stratené. Viedli sa vojny z cudzorodých príčin, čo malo za následok, že Valhala bola príliš preľudnená čoraz väčším počtom Eiherjar.
Zdalo sa, že Asgard zahaľujú tiene a Jortunheim sa prebúdzal s obrami za hrozivých zvukov. V Midgarde sa ľudia k bohom obrátili chrbtom a ovládol ich zlý nihilizmus, ktorý podporoval Loki. Úskok, nemorálnosť, chamtivosť, negativita, seba - láska a chaos sa šírili svetom ako mor. Blížil sa Ragnarok, osud bohov, súmrak bohov, posledná bitka.

Bohovia sa prizerali, ako sa Midgard čoraz viac vzďaľuje od životnej sily. Zločin sa stal bežným a dobro sa vytrácalo. Bohovia si uvedomili, že sa začínajú napĺňať proroctvá, čo im boli odovzdané. Tieň Ragnaroku bol čoraz väčší a v deviatich svetoch (mentálne a citové sféry - vyššie, aj nižšie) bola na pochode skaza. Proroctvá hovorili o vekoch sekery, meča, vetra a o poslednom vlčom veku. Počas neho bude svet zničený. Všetko padne za obeť v troch ničivých vojnách. Budeme vidieť, ako sa naše vlády rúcajú, náboženstvá rozsypávajú, naše tradičné spoločnosti sa rozpadnú a rodinná štruktúra sa zničí. Národy, ktoré by sa mohli považovať za bratské, poštvú jeden proti druhému.

Matky budú opúšťať svoje rodiny a búriť sa proti svojim manželom, keď sa ich zmocni horúčka srdca a mysle, a obratia sa k nenávisti voči mužom. Všetky morálne postoje sa zrútia, ľudia sa vzdajú všetkého, čo bolo prv považované za posvätné a čo sa kedysi považovalo za abnormálne a neprirodzené, to príjmu ako normu.
Potom zostúpi na svet zima. Nazvú ju Fimbulveter a ta všetko zahalí do tmy. Zhasnú všetky svetla na tri generácie. Mysle zahmli temnota a srdcia zamrznú. Mráz a štípajúce vetry budú ovládať mysle ľudí a slnečné svetlo sa neprederie do ich sŕdc. Všetka radosť sa zo zeme vytratí a ošklivosť človeka bude čoraz častejšia a bude sa čoraz rýchlejšie šíriť. Aj posledný cit súcitu a dobročinnosti sa vytratí...

Vlci pustení z reťaze (prírodné sily, spôsobujúce katastrofy)

... Vlk, Skoll, zhltne slnko a mesiac zmrzačí Hati. Usporiadaný vesmír zomrie a namiesto poriadku a svetla bude panovať chaos. Zem sa bude triasť, v dôsledku čoho sa vysoké vrchy premenia na trosky. Čo prv stalo, to je teraz v ruinách. Tisíce rokov napredovania sa stratí. Stromy sa budú kývať v búrkach a krutých vetroch.... a morské vlny budú tvrdo dopadať na suchú zem...

Posledná bitka (na konci času)

Potom príde k poslednej bitke dobra proti zlu. Odin a Fenrir bojujú dlho a ťažko. Vlčie čeľuste hryzú a rezu Odina a ten vie, že musí zomrieť, aby sa mohol narodiť znovu. Fenrir napokon zhltne Odina vcelku. Chaos ku koncu zhltne poriadok. Ale vlk svojmu osudu neujde. Len čo sa Odin stratí, jeho syn Vidar kráča k Fenrirovi pomstiť svojho otca... V boji ho porazí Odinovým mečom, ktorý mu vrazí do hrdla a prepichne jeho hnusne srdce. Iba sila, umocňovaná čistotou, môže zničiť chaos.

Z bojiska poslednej bitky sa rozšíri oheň do deviatich svetov. Stratí sa Asgard, Hel, Midgard a ostatne ríše. Tej ohnivej búrke neujde nič. Dokonca aj Yggdrasill je dočierna zhorený. Všetko je znovu zjednotené v popole a skaze. Zúri veľký požiar a ten zhltne celý kozmos (svet). Slnko zomrie a hviezdy padajú z neba. Plamene sa rútia tvárou zeme, spaľujúc všetko dočierna, až kým zem znovu neklesne do ľadových prvotných vôd. Bohov tu už niet a ľudstvo sa stratilo.

Ale Odin ten koniec predvídal a urobil plány na prežitie. Ten koniec, to je len predohra nového začiatku. Zima, to je len úvod k novej jari. Cyklus života sa obráti a začne odznova. Vývoj pokračuje a bohovia sa vrátia a budú prebývať v nebi a pomáhať ľudstvu znovu sa zodvihnúť z popola skazy. Svet, ako ho poznáme, sa možno stratí, ale nádej stále prežíva.

čitateľský príspevok
Roman (prop.sk)