V Moskve beží druhý proces proti bývalému šéfovi Jukosu a najbohatšiemu mužovi Ruska, Michailovi Chodorkovskému. Hrozí mu ďalších 20 rokov väzenia.
Keď bol bývalý šéf Jukosu Michail Chodorkovský v čiernom kabáte a v džínsoch predvedený pred súd, hlasno zvolal „Posor!“ („hanba“), a niekto mu hodil pár karafiátov. Niekoľko demonštrantov volalo „slobodu politickým väzňom!“ a tým bolo politické divadlo kompletné.
Potom bol v súdnej sieni ex-šéf ropného koncernu Jukosu, spolu s druhým obžalovaným, bývalým manažérom Jukosu Platonom Lebedevom, rýchlo zatvorený do sklenenej klietky pre obžalovaných, ktorá robí kontakt s novinármi nemožný. Chodorkovský sa usmieval. Nebolo jasné, či rozumel otázkam novinárov cez sklenenú stenu. Každopádne bola verejnosť v tomto týždni, krátko po začiatku druhého procesu, zo súdnej siene vykázaná. To znamená, že 150 akreditovaných novinárov môže proces sledovať len cez tri televízne obrazovky.
Obaja manažéri Jukosu Chodorkovský a Lebedev boli v roku 2003 zatknutí a v 2005 odsúdení na 8 rokov odňatia slobody. Pri tomto druhom procese proti ex-miliardárovi, ktorého koncern bol štátom rozbitý, znie teraz obžaloba na spreneveru a pranie peňazí. Obaja manažéri Jukosu mali spreneveriť cca 20 miliárd Euro a 16 miliárd „preprať“. Hrozí im trest dvadsať rokov pracovného tábora. Obhajcovia rátajú s tým, že proces bude trvať pol roka.
Žiadna prosba o odpustenie
Svoj prvý trest väzenia odsedel doteraz Chodorkovský v pracovnom tábore v sibírskej oblasti Čita. Nikto z liberálov si nerobil vážne nádeje na omilostenie za dobré chovanie. Je jasné, že Kremeľ prezentuje Chodorkovského politicky, ako exemplárny prípad. Tento 45-ročný muž, ktorý vo svojej mladosti bol tajomníkom Komsomolu a patril v roku 1987 k prvým podnikateľom Sovietskeho zväzu, sponzoroval v r. 2003 opozičné strany, čo Putin tomuto najbohatšiemu mužovi Ruska veľmi zazlieval. Pretože Chodorkovský doteraz nežiadal o odpustenie, mal by zrejme dostať pocítiť celú tvrdosť zákona. Naposledy bol ex-miliardár konfrontovaný so žalobou jedného spoluväzňa, ktorý ho udal za údajné sexuálne obťažovanie. Jeden moskovský mestský súd však túto žalobu zamietol.
Vladimír Putin, ktorý v Rusku ešte stále poťahuje nitky, nasadil od začiatku proti Chodorkovskému taký ostrý tón, že by omilostenie muselo teraz pôsobiť skoro ako priznanie neprávosti. Prezident Dmitri Medvedev, ktorý sa vždy znova vyslovoval proti „právnemu nihilizmu“ a pre právo na osobné slobody, nachádza v Putinovom tvrdom kurze zrejme zaľúbenie. Všetky špekulácie, že medzi Putinom a Medvedevom by mohlo niekedy dôjsť k rozpadu, sa doteraz nepotvrdili.
Reakcia ruskej verejnosti je rozdvojená. Zatiaľ čo priaznivci Putina sú radi, že aspoň jeden z „lupičov“ z divokých deväťdesiatych rokov, keď sa štátny majetok zašantročoval a mrhal za málo peňazí, sedí za mrežami, argumentujú ruskí liberáli, že až také závažné výhrady voči Chodorkovskému nemohli byť, pretože v 90-tych rokoch prakticky všetci podnikatelia sa takým, či onakým spôsobom dostali do konfliktu so zákonom.
