Prípad zavraždeného študenta Daniela Tupého s novými faktami opätovne rozvíril hladinu slovenských(?) médií. Podľa mediálnych informácií mali byť všetci páchatelia vraždy Tupého členmi jednej z bratislavských skupín podsvetia "piťovcov".
Ľubo Roman zakrátko po vražde vyjadril teóriu, že za vraždou nemuseli byť "neonacisti" ale drogy, keďže vražda sa stala na Tyršovom nábreží, v miestach čulého obchodovania s drogami.

Marián G., prezývaný Grco patril k jednej z bratislavských skupín podsvetia - k piťovcom. Viaceré dôveryhodné zdroje TASR potvrdili, že jeden zo štvorice údajných páchateľov (Grco) však obchodoval s tvrdými drogami  
Tento však v roku 2005 spáchal samovraždu. Ako súvisí jeho samovražda s prípadom Tupého? 

Hystéria, ktorá vznikla po tejto vražde nesie znaky vopred premyslenej a plánovanej akcie. Bratislavské noviny naznačili, že útok bol nápadne rýchly a mohlo by ísť o prácu profesionálov, čo v danom prípade mohlo byť podsvetie. Je však dobre známe, že podsvetie nevraždí náhodne a už vôbec nie náhodných ľudí. Robí tak, ak ide o pomstu alebo vyrovnávanie účtov. Ak vraždu vykonalo podsvetie, o ktorú z dvoch alternatív išlo? A kto bol teda v skutočnosti Daniel Tupý? Išlo o nezaplatené drogové účty alebo si vraždu u podsvetia niekto objednal?

Dôvod útoku na skupinu ľudí medzi ktorými bol aj Tupý doteraz nie je známy, napriek tomu, že niektorým indivíduám bol vopred známy nielen dôvod, ale dokonca aj útočníci a ich ideové zameranie. V okolí nábrežia, pri bufete Propeler, sa často stretávali ľudia, ktorí mali blízko k extrémistickému a militantnému hnutiu Antifa, ktoré  je často spájané s drogami. Polícia sa nevyjadrila, či Tupý k tomuto hnutiu patril alebo nie.  

Mítingy, vyjadrenia, demonštrácie, parlamentné prejavy, pamätníky a celková nálada v spoločnosti umelo vyvolaná pár indivíduami za pomoci  médií sa podobala stredovekému honu na čarodejnice, ktorého zámerom bolo zvýšiť u bežnej populácie negatívne povedomie  nielen voči pravicovým radikálom, ale i mnohým národným spolkom a združeniam vôbec.

Situácia pred vraždou totiž nebola pre mnohé extrémistické ľavicové združenia a ich sympatizantov priaznivá, keďže verejnosť sa buď  postavila na stranu pomyslených skínov, robiacich "poriadok" v cigánskych osadách alebo svoj súhlas vyjadrila mlčaním. Frustráciu nad touto skutočnosťou vyjadrovali neraz na rôznych fórach a  slovenskú verejnosť nazývali latentnými rasistami.

Táto vražda, ako to správne podotkol vtedajší prezident policajného zboru Spišiak predstavovala dôležitý psychologický zlom vo vnímaní tzv. extrémizmu v očiach obyvateľstva. Doposiaľ boli obeťami skinhedov takmer výlučne cigáni a príslušníci menšín a indiferentný postoj slovenskej verejnosti trápil mimovládne organizácie, vtedajšiu Dzurindovu vládu a tiež Brussel. Najmä však tých extrémistov, ktorí proti nemu najhlasnejšie kričali. Faktom je, že táto vražda pokročila agendu spomínaných inštitúcií míľovými krokmi. Po prvý krát sa podarilo zapojiť relatívne širokú verejnosť, naštartovať debatu o tzv. extrémizme a hlavne zdiskreditovať politickú stranu lživými a krivými obvineniami. Vraždu Daniela Tupého možno z hľadiska dosiahnutia žiadaného cieľa prirovnať k pádu dvojičiek v New Yorku.

Alarmajúce na celej záležitosti nie sú vyjadrenia mimovládnych organizácií platených zo zahraničia ale angažovanie niektorých politikov (Hrušovský), hercov (Fialová) či politológov (Mesežnikov) ktorí sa tejto nízkej, primitívnej a najmä nebezpečnej hre označovania vinníkov bez akýchkoľvek dôkazov, prepožičali.

Grigorij Mesežnikov  dokonca  povedal,  že podstata vraždy je taká jasná, že spájať s ňou čokoľvek iné nie je namieste. Herečka Fialová, možno po vlastnej skúsenosti, označila Romanovu teóriu o drogách ako možnej príčine vraždy za "krízu kultúrnosti."

Nepriaznivý stav údajnej apatie verejnosti zvrátil prípad Tupého a na demonštrácii proti fašizmu, zvolanú po vražde združením Ľudia proti rasizmu, sa v Bratislave zúčastnilo vyše tisíc ľudí. Medzi účastníkmi boli najmä príslušníci extrémistických ľavicových hnutí  otvorene volajúcich po násilí, ktorých márne krotila Oľga Záblacká, sťaby hovorkyňa mladistvých extrémistov.

Tupému odhalili pred budovou univerzity, kde študoval, v roku 2006 pamätnú tabuľu. Ešte v tom istom roku odhalili v blízkosti miesta činu pamätník obetiam rasizmu a neonacizmu, ako spomienku na brutálnu vraždu študenta neonacistami. Nikto nevedel ani kto, ani prečo ho zabil. Či to bolo pre hádku o frajerku, či sa hádali o politiku alebo o drogy. Naši súdruhovia však zvolili zvyky zo starých dobrých čias a odhlasovali, že to bolo kvôli politickej hádke. A že zavraždený mal tie správne politické názory. Takže bezpodmienečne musí mať odhalenú pamätnú tabuľu. 

A je to skutočne unikát, pretože na Slovensku už zahynuli určite desiatky chlapov po bitke v krčmách či pred krčmou, ešte ani jeden z nich však nemá oficiálnu pamätnú tabuľu. Až v Bratislave. Zrejme sú tu onakvejšie krčmy.
Desiatky ďalších obetí násilia  sa  tabule, pamätníka a hlavne pozornosti verejnosti  nikdy nedočká.

Roman, podľa:
http://www.bleskovky.sk/cl/10/217851/VIDEO-Sud-poslal-do-vazby-obvinenych-z-ucasti-na-vrazde-Tupeho
http://www.sme.sk/c/3755509/Tupy-zobudil-podsvetie.html
http://www.prop.sk/vrazedny_utok_neonacistov_bol_napadne_rychly.htm
http://www.prop.sk/vrazdy_2_kategorie.htm
http://www.prop.sk/ox_art.html