18.04.2010

Keď sme ako poslucháči vojenskej prípravy na vysokej škole počuli o ženijných fugasoch, veľmi nás to pobavilo. Jednak ten nezvyčajný názov, ale aj jeho možný variant, nálož z hnoja a močovky, ktorá sa odpáli v momente, keď popri nej prechádza útočiaci nepriateľ. Skúsenosti sú vraj také, že keď ho smradľavý obsah nálože zasiahne, nepokračuje v boji, stratí dôstojnosť a usiluje sa očistiť. Nevýhodou takéhoto bojového prostriedku je, že sa dá odpáliť len raz. Ako jedna zo zbraní protislovenského ťaženia sa fugas teda nehodí ani v priamom ani v prenesenom zmysle.

Ťaženie treba viesť neprestajne, raz s väčšou, inokedy menšou intenzitou, iba treba dbať na to, aby objekt jeho útoku neprestal smrdieť. A na to je dobrý hnojomet. Podobne ako pre
guľomet aj pre hnojomet treba vybudovať hnojometné hniezda. Takéto posty smradľavej paľby sú najmä všetky dva mienkotvorné denníky, bulvárne denníky a známe politicko-spoločenské týždenníky, teda takmer celá významnejšia tlač vychádzajúca na Slovensku, ďalej súkromné, ba často aj verejnoprávne elektronické médiá, najmä rozhlas. Výsledkom ich hnojometnej paľby je, že osmradia všetko slovenské. Popri hnojometných hniezdach treba spomenúť ešte niektoré "osobnosti" verejného života (často spojené s bývalým režimom), ktoré podľa vlastných síl a schopností prispievajú k všeobecnému zasmradzovaniu.

Výsledkom protislovenského ťaženia je, že istá časť nášho obyvateľstva pred ním kapituluje a pridáva sa k hnojometčíkom, individuálnymi zbraňami sa obracia proti vlastnému národu. K týmto samozverbovancom patria národní bezdomovci, či skôr bezvedomci, malomeštiaci a rozliční pomýlenci, ktorí si chcú tým, že pridávajú polienko do ohňa, zvýšiť v spoločnosti kredit.

Protislovenské zasmradzovanie, aj pod vplyvom silnej hnojometnej paľby spomínaných denníkov, týždenníkov, vysielačov a "osobností", považujú za akýsi druh folklóru ak už nie politickej korektnosti. A možno je za tým aj akási zotrvačnosť - majú pocit, že ak bojujú proti vláde, akoby bojovali proti starému totalitnému režimu. Takto si liečia komplexy za pasivitu spred dvadsiatich rokov. V každom prípade hnojičskú prácu vykonávajú zadarmo, chudáci, keby vedeli ako dobre sú za svoju hnojarinu platení hnojometčíci z denníkov, týždenníkov, elektronických médií a popri nich aj spomínané "osobnosti", iste by vo svojej horlivosti poľavili a zamysleli sa nad sebou. Ďalšia časť nášho zahnojeného národa pokorne mlčí, už jej to pripadá celkom prirodzené, zvykla si. Ak kedysi platilo dobrý, lepší, najlepší, sovietsky, dnes je na programe dňa iné stupňovanie zlý, horší, najhorší, slovenský.

Nikto sa proti tomu verejne nebúri. Akoby sme boli zhypnotizovaní. A ticho je aj vláda, pokorne to znáša. Pán predseda sa síce z času na čas ozve - ale choď proti hnojometu bez patričnej zbrane! V tejto súvislosti treba pripomenúť jedno z najväčších tajomstiev tejto vlády - ako to, že sa ešte nezmohla na jeden vládny denník? Ako chce zabezpečiť akú - takú clonu proti sústavnému zahnojovaniu Slovenska? Hnojometčíci svoju kampaň maskujú kritickým postojom, občianskou odvahou, očistnou úlohou médií. Pravdaže, to všetko sa dá prijať, ak cieľom kritiky nie je zničiť, ale zlepšiť veci, ak sa kritika nezmení na neprestajnú hnojometnú paľbu.

Aký teda môže mať zmysel toto protislovenské ťaženie? Už na začiatku sme povedali, že bojovníci zasiahnutí odpáleným fugasom strácajú dôstojnosť a chuť bojovať, tým skôr ak sa na nich deň čo deň kydá hnoj a močovka, na ich vládu, na ich jazyk, zvyky, mentalitu charakter, dejiny, na všetko - podľa spomínaného stupňovania zlý, horší, najhorší, slovenský.

Národ stratí dôstojnosť, chuť bojovať a bude pripravený prijať ľubovoľnú alternatívu, ktorú mu vo vhodnej historickej chvíli pripravia silní tohto sveta. Lebo veru oni ešte neprijali existenciu Slovenskej republiky a iste sa pokúsia o dejinný zvrat. No ponúka sa aj druhé vysvetlenie. Pápež Ján Pavol II v Ríme v novembri 1996 pri príležitosti ďakovnej púte za svoju návštevu našej vlasti okrem iného povedal veľkej skupine Slovákov aj toto: "Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii..." že by ich toto rozzurovalo, že by sa tohto báli, že by im preto ležalo Slovensko v žalúdku?

Lebo je jasné, že koordinované útoky nevedú hnojometčíci len tak, z vlastnej vôle, že sú to dobre platení žoldnieri, ktorí robia len to, čo sa od nich žiada.

zdroj:  www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult0710.pdf