Nedávne dva záporné hlasy navrhovanej ústave EÚ, to nie sú len politické javy. To sú významné akcie vo vývoji vojny Štvrtej generácie. Prečo? Pretože hlbokou príčinou vojny Štvrtej generácie je kríza oprávnenosti existencie štátu a francúzske a holandské obyvateľstvo v referendách rebelovalo proti snahám elít urobiť štát bezpredmetným.
Keď chceme porozumieť tomu, čo sa vlastne udialo v tých dvoch záporných referendách, to si vyžaduje úplne iný spôsob myslenia. Normálne by sme sa nazdávali, že elity predstavujú štát a že obyvateľstvo rebeluje proti štátu. Ale toto sa tu nestalo - naopak; tu elity predstavujú skazu štátu a francúzske a holandské obyvateľstvo rebelovalo v obrane svojich historických národných štátov. Aristokracia teda volala: “Dolu s kráľom!”, kým roľníctvo vykrikovalo: “Vive le roi!” (čo sa tak často stávalo vo francúzskych a ruských revolúciách).

Súčasné európske politické elity - podobne ako ich náprotivky inde - nie sú oddané štátu. Tie sú verné v prvom rade novému svetovému poriadku, ktorý presadzuje svetovú vládu (dokonca aj EÚ je len prestupovou stanicou k tomu konečnému cieľu), globalizovanú ekonomiku, v ktorej sa európske a americké životné štandardy znížia a tie v treťom svete zvýšia, aby vznikol priemer, a kde dôjde k zániku náboženstiev, zvykov a tradícií a nahradí ich kultúra komercionalizmu, materializmu a zmyselných potešení. Západné elity, zvlášť v Európe, k tomu pridávajú ešte ďalší prvok: ideológiu kultúrneho marxizmu, marxizmu frankfurtskej školy, podľa ktorej biela rasa (zvlášť muži), kresťanské náboženstvo a západná civilizácia predstavujú zlá, ktoré treba potláčať a eventuálne úplne odstrániť. Britský románopisec Aldous Huxley napísal v 30-tych rokoch knihu presne o takejto budúcnosti a nazval ju “Brave New World” (Smelý nový svet).

Západné politické elity začali svoju oddanosť presúvať smerom od štátu po I. svetovej vojne, čo bola reakcia na hrôzy, ktoré štát vytvoril na miestach ako Ypres, Somme a Verdun. Po II. svetovej vojne ešte viac zintenzívnili svoju oddanosť internacionalistickému superštátu vo forme OSN, svetového súdu, spoločného trhu (terau EÚ) a podobných ustanovizní. Očakávali, že obyčajní ľudia - plebs, národ, riáh - budú časom nasledovať múdry príklad tých lepších medzi nimi a budú sa tešiť na “smelý nový svet”.
Lenže sa veľmi pomýlili. Ako teraz ukázalo francúzske a holandské referendum, obyčajní ľudia chcú byť radšej verní čomusi reálnemu, svojmu historickému národnému štátu - a nie abstraktnej schéme, v ktorej veľmi opodstatnene vyciťujú totalitné tendencie (veľký počet sovietskych dizidentov upozorňuje, že EÚ sa začína čoraz väčšmi podobať na bývalý Sovietsky zväz). Das Volk dáva prednosť vlastnej kultúre a nie jedu “multikulturalizmu”, svojím susedom a nie hordám semi-barbarských imigrantov, vlastným zvyklostiam, nie nariadeniam byrokratov v Bruseli.

Ako budú reagovať elity “Smelého nového sveta” na túto neosvietenú opovážlivosť? Tak, že si uvedomia, že sa dopustili chyby - tej chyby, že dovolili obyčajným ľuďom vysloviť sa ohľadom svojej vlastnej budúcnosti. Nejaký čas budú poskakovať a jachtať, trochu veci načas spomalia, ale potom opäť nastúpia na predchádzajúci kurz a tentoraz sa postarajú o to, aby tu žiadne referendá neboli. Smelý nový svet má len také voľby, kde voliči nemajú žiadnu skutočnú voľbu a môžu si len vybrať ešte viac smelého nového sveta.

A tak opodstatnenosť štátu sa bude čoraz väčšmi rúcať a vojna Štvrtej generácie sa rozšíri, aj v Európe. Keďže obyčajní ľudia nebudú môcť byť verní svojmu historickému štátu a svojmu spôsobu života, tí si potom vyberú čosi iné, ale nie smelý nový svet, lež celý rad príslušností, ideológií, náboženstiev, oblastí, etnických skupín, kmeňov a gangov. A budú za tie nové vernosti bojovať.
Podobne ako francúzski Bourbóni, euro-elity nezabúdajú a tiež nie sú schopní poučiť sa. Tým budúcnosť nepatrí.

_______________________________________________

William S. Lind, Anti-War
http://www.antiwar.com/lind/?articleid=6266