KFOR, UNMIK, ICO, EULEX, Hashim Thaçi – kto riadi Kosovo?
Od jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova vo februári je región spravovaný ako medzinárodný protektorát. Pritom na polceste nezostala len suverenita kosovských autorít.

Ak v lete 2008 usporiadame autority, ktoré disponujú malým Kosovom hierarchicky, získame nasledovný obraz:
celkom hore stojí vojenská moc KFOR, okupačná moc pod velením NATO, ktorá sa môže opierať o najväčšiu vojenskú základňu USA v Európe Camp Bondsteel.
Pod ňou pracujú v mene newyorkského sídla správy OSN  UNMIK a obe misie EÚ, Medzinárodný civilný úrad (ICO) a Európska štátoprávna misia (EULEX).
Nasledujú kosovsko- albánska vláda a srbské úrady v Belehrade, ktoré sú teraz de facto príslušné pre svoje menšiny, avšak medzi nimi po vyhlásení jednostrannej nezávislosti stoja niekoľko-násobné koloniálne štruktúry.

Rusmi odmietnutý "Ahtisaariho plán", ktorý sa nedostal ani ku hlasovaniu v BR OSN, bol s malými odchýlkami 9. apríla 2008 v Prištine ratifikovaný ako kosovská Ústava a táto 15. júna vstúpila do platnosti. Kosovský protektorát sa tým stal konštitučný a má byť v budúcnosti dozorovaný EÚ. Tvrdošijné odmietanie Srbska, Ruska a iných štátov zúčastniť sa na takto ponúkanom novom druhu "štátnosti“, ponecháva Rezolúciu OSN č.1244 naďalej formálne v platnosti.

12. júna 2008, tri dni pred prijatím kosovskej Ústavy, sa pokúsil generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon o diplomatický špagát, keď chcel dať do súladu samo-splnomocnenie EÚ, ako budúcej vládkyne nad Kosovom s pravidlami OSN. Misia EU bola ním formálne pozvaná do Kosova, aby jednala v rámci OSN.

Na druhej strane využíva Brusel práve túto bezradnosť a snaží sa OSN postaviť pred pokiaľ možno „hotové veci“. Formálne zachovanie zastrešenia OSN, viazané na rezolúciu č.1244, ktorá uznáva suverenitu Srbska nad Kosovom, pritom byrokratom v Bruseli prekáža najmenej.

Po odstúpení bossa UNMIK Joachima Rückera, ktorý 16. júna pozval starých a nových, často identických koloniálnych správcov na veľkú oslavu svojho odchodu, bol 20. júna za nového šéfa UNIMIK nominovaný taliansky diplomat Lamberto Zannier. EU určený "Medzinárodný civilný reprezentant" Pieter Feith otvoril zároveň druhú koľaj „medzinárodne“ vedenej administrácie. V budúcnosti pôjdu správy nielen do New Yorku, ale aj do Bruselu.

Nápad spravovať Kosovo z Bruselu sa vynoril po prvý raz v jednej štúdii "Centra pre aplikovaný politický výskum" (CAP) začiatkom marca 2004. Na 5. výročie napochodovania NATO v ňom navrhol Wim van Meurs, postaviť Kosovo pod správu EÚ. "Dozorovaná suverenita" mala byť zachovaná, dozorca však vymenený. Namiesto OSN, sa zasadzoval nemeckému koncernu Bertelsmann blízky Inštitút CAP riešiť otázku štatútu na "európsky spôsob". Nemecký Bundestag sa pridal, ešte v marci 2004 postavila FPD, podporovaná CDU/CSU, žiadosť, v ktorej sa vyslovovala "za štatút Kosova ako poručníckeho územia". A ďalej: "pritom preberie Európska únia kompetencie pre vonkajšie zastupovanie a obranu, zatiaľ čo Kosovčania preberú strednodobo zodpovednosť pre celú vnútornú správu. Suverenita Kosova sa tým prenáša na EÚ."
Tento berlínsky nápad centrovaného neokolonializmu EÚ našiel jeden rok neskôr, v marci 2005, pri "International Commission of the Balkans", jednej mimovládky financovanej cez "German Marshall Fund" z USA a "Nadáciu Roberta Boscha", príslušný ohlas.

Úvahy o prvej kolónii EÚ boli teda v behu dávno pred jednostranným vyhlásením nezávislosti Kosova.  Išlo len o to, myšlienku nesenú hospodárskymi a geopolitickými záujmami vtesnať do správnej štruktúry. 120 dní po vyhlásení nezávislosti, tak bolo ohlásené z Bruselu začiatkom r. 2008, prevezme Policajná a súdna misia EÚ moc nad Kosovom. (Trvalo to trošku dlhšie, a o moc sa musí deliť s OSN).

Jadro civilnej prezencie EÚ v Kosove tvorí tzv. EULEX, ktorá ako "Štátoprávna misia" sa má starať o to, aby "kosovské inštitúcie" – ako to znie v diplomatickej reči EÚ – boli podporované vo svojej právnej autorite a vyvíjať nezávislý multietnický justičný, policajný a colný systém". Paralelne k tomu by mal "Medzinárodný civilný reprezentant" (ICR), ako de facto najvyšší Európan EÚ v Kosove, právo, "uskutočniť korektúrne opatrenia na vylepšenie každého počinu kosovských autorít", pričom to obsahuje "aj anulovanie zákonov a rozhodnutí kosovských autorít". To znamená, že zákony prijaté v kosovskom parlamente môžu byť anulované, volení zástupcovia  alebo ministri môžu byť zosadení zo svojich postov, čo sa číta v Ahtisaariho pláne nasledovne: "V prípade dôležitých, alebo opakovaných pochybení (...) má Medzinárodný civilný reprezentant autoritu každého majiteľa verejného postu z tejto pozície odstrániť." Na právnu istotu, ktorá by sa však týkala všemocnosti EÚ správcu sa explicitne nemyslelo.

Ako ICR muž bol určený Holanďan Pieter Feith, kariérny diplomat NATO. Tento sa vynoril krátko po vyhlásení nezávislosti Kosova v Prištine vedľa premiéra Hashima Thaçiho, kyslo sa usmievajúc pred stenou s posolstvom "Government of Kosovo" a slávnostne vyhlásil: "My priebežne informujeme generálneho tajomníka OSN o výstavbe našej tunajšej prezencie." Najdôležitejšia prezencia EÚ je EULEX – s francúzskym generálom Yves de Kermabonom disponuje veliteľom, ktorý si svoje vojenské ostrohy vyslúžil v Čade, v Kambodži a v KFOR v Kosove. Samotný nápad, dať na špičku právnickej a politickej misie generála KFOR, ukazuje zámer angažovanosti Bruselu. Celkove 2.000 policistov, sudcov, právnikov, väzenských dozorcov a colníkov (väčšina pochádza z Nemecka) budú Kosovu "pomáhať", pri tom sledovať a dodržiavať právne a exekutívne smernice EÚ. S podporou 16.000 vojakov KFOR by im nikto nemal zobrať v protektoráte moc.

Pre začiatok sú náklady odhadované na 200 miliónov Euro, pričom len zlomok z toho sa uvažuje pre plánovaných 1.000 lokálnych spolupracovníkov, hoci práve u nich ide o tú vlastnú bázu novej, dozorovanej štátnosti. Ich honorovaná lojalita predstavuje – spolu s politickými elitami v Parlamente – slabý, ale verný základ koloniálnej správy.

EULEX sa zodpovedá EU-"ministrovi zahraničia" Javierovi Solanovi, ako aj príslušným národným vládam krajín, z ktorých pochádzajú EULEX-misionári. Podávať správy treba rovnako predstaviteľovi ICR Pieterovi Feithovi, ako aj UNMIK-u.

Celkom hrdá je hovorkyňa EULEX-u pri poukázaní na vlastnú veliteľskú štruktúru . "To je podstatne viac, ako malo OSZE prostriedkov. My máme exekutívnu moc", vyhlásila mladá žena z európskeho severu. Túto moc môže EULEX vykonávať cestou "lokálnej vlády" – ako nazýva koalíciu v Prištine – alebo tým, že rozhodne, "nežiaducich ľudí vybrať zo zodpovednosti". Samozrejme nedúfame, hovorí hovorkyňa, že by bolo nutné k takémuto konaniu siahnuť, "stiahnuť predsedu vlády z obehu". Kto v takéto niečo nedúfa, už často zrejme nad takouto možnosťou uvažoval. Spupné vystupovanie tejto ženy, s ktorou sa autor stretol v malej kaviarničke vedľa centrály EULEX, bolo nakoniec predsa trochu neisté. Ku koncu interview povedala celkom prekvapivo: "moje meno nesmiete spomenúť." Tak sa predstavuje hovorkyňa, ktorá robí svoj džob anonymne, pretože zrejme ešte celkom isto nevie, aký spôsob vyjadrovania by mala zvoliť pre práve ešte len vznikajúci okupačný regiment.

Od Hannesa Hofbauera vychádza v októbri 2008: „Experiment Kosovo: Návrat kolonializmu“ vo Viedenskom nakladateľstve Promedia Verlag.
Hannes Hofbauer
Europas erste EU-Kolonie
http://www.freitag.de/2008/33/08330801.php