Stále počúvame o "cykle násilností" na Blízkom východe; liberáli i konzervatívci nariekajú, že s ním treba "skoncovať", ale nikdy nehovoria o tom, kto s tým "cyklom" začal alebo kto sa pritom dopúšťa podlostí. Dokonca i počas izraelského schvaľovania rezolúcie BR OSN č. 1701, ktorá požaduje okamžité prímerie v izraelskej vojne proti Libanonu, IDF podnikala mohutnú ofenzívu a aj počas hlasovania v izraelskej vláde na Bejrút padali bomby. Až do poslednej chvíle - pondelok, 7. hodín ráno - zabíjali toľkých Libanoncov, koľkých len mohli. A potom sa ľudia čudujú, prečo Arabi učia svoje deti nenávidieť Izraelčanov. A ten pocit, aby bolo jasné, je obojstranný.

Spravodajstvo o riešení libanonskej krízy vyzerá ako oznamovanie výsledkov futbalového zápasu, kde je jadrom otázka "Kto vyhral?". Obe strany si robia nárok na "víťazstvo". Toto je typické pre túto oblasť, kde bitie sa do pŕs už dávno zatienilo snahy dospieť k mierovému riešeniu. Nuž dobre teda; tak kto "vyhral"? Aspoň pokiaľ ide o prvé kolo, víťazom je Hizbolláh a za ním stojaca libanonská vláda.

Pozrite sa na rezolúciu č. 1701. Je to dlhý dokument, ktorý zachádza oveľa ďalej, než len po výzvu k prímeriu a ktorý pokladá základy obsiahleho riešenia súčasnej krízy na Blízkom východe - kde Izrael nezískava ani len piaď. Ak sa uvedie do praxe - a to je, samozrejme, kľúčové - tento dokument potvrdzuje program o siedmich bodoch libanonskej vlády, po prvý raz navrhnutý na medzinárodnej konferencii 26. júla. To by znamenalo vzájomné prepustenie zajatcov - nielen dvoch izraelských vojakov, ale aj početných Libanoncov, držaných Izraelčanmi - a vrátenie sporných Sábskych fárm Libanonu. Rezolúcia 1701 takisto potvrdzuje tzv. Taifskú zmluvu z roku 1989, s ktorou prišla Arabská liga a kde sa uplatňuje náhľad Západu na sýrsku "okupáciu", skoncujúc tak s libanonskou občianskou vojnou.
Keď prostredníctvom rezolúcie č. 1701 libanonská vláda "nabudne autoritu na celým svojím územím prostredníctvom riadnych ozbrojených síl tak, aby tu nebolo žiadnych zbraní, ktoré by neodsúhlasila libanonská vláda a žiadnej inej vrchnosti, okrem libanonskej vlády", berte do úvahy, že politické rameno Hizbolláh má vo vláde dvoch ministrov.

A navyše, libanonskú armádu vyzývajú, aby kontrolovala Južný Libanon a popri tom má "odzbrojiť" Hizbolláh. Lenže kto vlastne predstavuje túto armádu? Libanonskému náboru do armády sa bude veľmi dobre dariť, pretože do nej budú hromadne vstupovať bojovníci Hizbolláh. Rezolúcia nariaďuje Izraelčanom stiahnuť sa z Libanonu a pozýva späť Hizbolláh.
Pamätajte nato, že Hizbolláh nie je nejakou cudzou vojenskou silou a tá dokonca ani "neslúži záujmom Iránu", ako nesprávne tvrdia Izraelčania (a George W. Bush); tu ide o libanonskú inštitúciu, ďaleko najlepšie organizovanú politickú silu v krajine - ktorá má teraz navyše podporu väčšiny populácie. Izraelčania nielenže prehrali vojensky - v tom zmysle, že Hizbolláh úspešne bojoval proti IDF - ale aj politicky, v Libanone, kde si pohnevali bývalých spojencov tým, že zbombardovali kresťanské štvrte.

...Udalosti okolo druhej izraelskej invázie do Libanonu podčiarkujú skutočnosť, že Spojené štáty a Izrael sú v totálnej izolácii zoči voči všeobecnému nesúhlasnému postoju: dáva sa nám pocítiť, ako to bude, keď sa Američania budú držať stratégie Tel Avivu v rámci aliancie USA/Izrael proti celému svetu. Ako sa odlišnosť amerických a izraelských záujmov prehlbuje, tí prví váhavo zamrkali očami a snažili sa držať na uzde tých druhých. Ale na ako dlho? Táto otázka teraz stojí pred nami, keď nadobúda platnosť prímerie.

...Invázia takisto zasadila úder snahám izraelskej loby udržať si kontrolu nad určovaním americkej politiky na Blízkom východe v čase, kedy táto pevnosť čelí nevídaným výzvam.

...Neokonzervatívci očividne stále ešte krvácajú a tackajú sa v dôsledku straty moci a prestíže kvôli neúspešnej okupácii Iraku. Mocenská rovnováha vo Washingtone sa presúva, ako sa odhaľuje realita toho, čo profesori John J. Mearsheimer a Stehpen Walt označujú za "loby". Počas tej epizódy bola pozoruhodná smiešna propagandistická neokrôchanosť tejto loby.
Ako si všíma Ken Silverstein: "Zatiaľčo v Libanone už bolo zabitých takmer tisíc osôb, Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti (AIPAC - izraelská loby) sa vyložene prekonáva - dodávajúc spravodajstvu jednu správu za druhou v takej forme, že by vylúdila slzu aj z najzatvrdilejšieho a najcynickejšieho človeka..."

Loby akoby sa pýtala: Komu uveríte - nám alebo vlastným očiam? Dokonca ani sovieti neboli takými zlými propagandistami.

...Toto je pre Izrael porážka na všetkých úrovniach: vojenská, politická a diplomatická. A je to takisto veľký krok späť pre "vojnovú stranu".
Ale prímerie je veľmi krehké a, ako sme videli, Izraelčania majú tendencie vyprovokovať menšie incidenty a potom ich neadekvátne vystupňovať, aby mohli realizovať svoju agendu, existujúcu v pozadí.

_____________________________________________

(ukážka)
Justin Raimondo, Anti-War
http://www.antiwar.com/justin/?articleid=9533