27.04.2010

Bože, ten chlapík je ale silný

Pred niekoľkými rokmi som písal, že ruský premiér  Vladimír Putin pôsobí naďalej  silným dojmom v porovnaní s ostatnými svetovými lídrami na medzinárodnej aréne. Odvtedy sa stal ešte vplyvnejším a silnejším.

 
Vtedy mohol jednoducho zjesť prezidenta Georga Busha na raňajky. Dnes si pochutnáva na prezidentovi Obamovi ako na suši – dáva si ho surového, po malých kúskoch, samoľúbo  prežúvajúc.

Putin je neľútostný, neúprosný  a krvilačný človek. Je mu absolútne jasné, čo chce, má silu vôle pre dosiahnutie cieľa a taktiež ohromujúcu schopnosť nachádzať slabé stránky svojich zahraničných kolegov a partnerov.

Putin – to je oneskorená reakcia  na prezidenta Ronalda Reagana, ktorý hovoril o Impériu zla. Ak Gipper (Reaganova prezývka – pozn. prekl.) neprestajne bojovala za zdrvenie sovietskeho impéria, Putin sa neoblomne usiluje  o znovuzrodenie  imperiálneho Ruska.

A dosahuje v tejto práci úspechy, kým americkí lídri a ich poradcovia mumlú  a békajú  čosi nezrozumiteľné, nemajúc ani zreteľné  videnie strategickej perspektívy, ani racionálne predstavy o zahranično-politických  prioritách.

Putin sa nepodobá na človeka, ktorý by mal sklon prejavovať búrlivé emócie, ale pravdepodobne sa smeje do popuku  na našej neschopnosti. Spomeňme si na jeho strategické úspechy v priebehu posledných niekoľkých mesiacov:

* Šikovne prekabátil Obamu, keď ho donútil uveriť v nevyhnutnosť  uzavretia zmluvy o obmedzení  množstva strategických zbraní, ktorá spôsobuje ujmu americkým arzenálom a Rusko zaväzuje iba zriecť sa svojich starých rachotín, ktoré by v každom prípade muselo odpísať.

* Uzavrel ďalší v poradí obchod s Hugom Chávezom o dodávkach zbraní a tak predal nestabilnému režimu vo Venezuele ďalšie  zbrane na 5 miliárd dolárov – ako dodatok k už podpísaným kontraktom na 4  miliardy. Tento v Južnej Amerike bezprecedentný program zbrojenia, slúžiaci Chávezovej „bolívarovskej“ myšlienke ? „znovuzjednotení“ Venezuely a Kolumbie. 
 
* Okrem toho, Putin spravil dámu zo svojho pešiaka na Ukrajine, zlikvidujúc prozápadnú orientáciu „oranžovej revolúcie“,  ktorá odišla do minulosti. Putinovou hlavnou prioritou naďalej zostáva návrat Ukrajiny do rozsahu pôsobnosti Ruska. A nedávno urobil obrovský krok na ceste  k dosiahnutiu tohto cieľa.

* Putin taktiež priblížil k Moskve Kazachstan –  kľúčový štát v Centrálnej  Ázii, ktorý je dôležitým dodávateľom energetických surovín.

* Minulý týždeň Putin podporil zvrhnutie vlády v Kirgizsku, ktorú podporovali USA, a tak ešte pevnejšie zatiahol slučku na krku našej trasy tylovej podpory vojsk v Afganistane. Administrácia Obamu utŕžila prudkú nečakanú ranu.

*Katastrofa lietadla, na ktorom  letel naladený prudko proti Putinovi prezident Poľska a jeho hlavní poradcovia, mohla byť jednoducho obrovskou šťastnou náhodou pre Putina; ale je to také šťastie, ktoré  by sme si  mali všimnúť. Susedia Ruska si  to už určite všimli.

* Vo vnútri krajiny Putin naďalej upevňuje svoju moc  nad ekonomikou a médiami. (Ako to, že západní kolegovia novinári neprotestujú?)  Rafinovaný  ostreľovač, a nie nešikovný bombardér, zabíja a zatýka „ak je to nevyhnutné“, ale teror pre ruské masy ľudu nenastoluje. (Jediný problém, ktorý sa Putinovi nepodarilo vyriešiť je islamský terorizmus vo vnútri krajiny –  to je protivník  s porovnateľnou silou vôle.)

* Čo  sa týka Iránu, tu sa Putin  podobá na starého prefíkaného kocúra, ktorý sa hra s myšiakom  Obamom. Kým Moskva naďalej pokračuje v otvorených, skrytých aj tajných obchodoch  s Teheránom, Putin spolu  s prezidentom Dmitrijom Medvedevom vedú svoju hru na zlého  a dobrého policajta, nútiac Biely dom dúfať v to, že tentokrát Rusko konečne podporí závažné  sankcie. To už pravdepodobnejšie je, že sa Sarah Palin pripojí k protivojnovému hnutiu žien.

? náš  prezident medzičasom naďalej  nahráva Putinovi do karát. Počas „zbytočného jadrového summitu ", ktorý sa konal tento týždeň (a na ktorom nič nebolo dosiahnuté) Obama odbil  gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho. Putin v tom uvidí povolenie obnoviť agresiu proti demokratickému gruzínskemu štátu, ktorý zažíva veľké  ťažkosti (najprv Kirgizsko, a potom Gruzínsko?). A pre Putinovu ukrajinskú marionetu Janukoviča si Obama čas našiel.

Medzitým  po celý čas administrácia vedie v Afganistane za Rusko jeho vojnu s drogami a ohľadne krvavých jatiek narkobarónov na našich vlastných južných hraniciach zachováva hrobové ticho a nepohne ani prstom.

Veľkou skúškou sa pre Obamu stane blížiaca sa nedeľa, keď náš prezident bude v Krakove vzdávať posledný hold slobodomilnému poľskému prezidentovi. Ak Obama dovolí, aby ho fotografovali vedľa poľským hrobov, keď bude žartovať a priateľsky švitoriť s Putinom alebo Medvedevom,  bude to príšerný signál pre celý región, ktorý sa iba pred dvadsiatimi rokmi vytrhol  z krutých pazúrov Moskvy. (V čase, keď autor písal článok, ešte nebolo známe, že Obama na pohreb vôbec nepríde – pozn.prekl.)

Je isté, že Putin nie je dobrý človek. Ale je to veľký človek  – možno najschopnejšia hlava štátu  našich čias. A tiež je to veľmi nebezpečný človek. 

Najhoršia správa však je, že nevidím ani jedného kandidáta na prezidentský post ani v jednej z našich politických strán, ktorý by pre tohto chlapíka znamenal slušnú konkurenciu.

Človeku až srdce puká, keď vidí, ako starý KGB-ák  presvedčivo  a dôsledne víťazí nad strojmi na výrobu priemernosti, na ktoré  sa premenili naše politické  strany, odsúdené na zánik.

17.4.2010,  Ralph Peters, New York Post