Konfrontácia medzi Ruskom a Gruzínskom vyzerá ako vzájomné susedské hádzanie prachom kvôli zatknutiu štyroch ruských občanov, obvinených zo špionáže.  V skutočnosti tu však ide o zápas medzi Bushovou administratívou a ruským prezidentom Putinom o kontrolu nad Strednou Áziou.  Nikdy nešlo o viac a zdá sa, že toto vzbĺknutie len tak ľahko neskončí.

Putin proti ich zatknutiu protestoval na OSN a dožadoval sa ich okamžitého prepustenia.  Potom zavolal Biely dom a varoval, že "akúkoľvek akciu tretej stránky (Bushovej administratívy) budú považovať za podporu deštruktívnej politiky Gruzínska a to je neprijateľné pre mier a nebezpečné pre mier a stabilitu v tejto oblasti." (Itar-Tass)
Tento telefonát dokazuje, že Putin vie, kde ten plán vznikol a kto je v konečnom dôsledku zodpovedný.  To takisto ilustruje, do akej miery sa vzťah medzi Bushom a Putinom pokazil a je čoraz neprívetivejší.
Saakašvili už odvtedy ustúpil zo svojej nekompromisnej pozície a odovzdal spomínaných ruských občanov Organizácii pre bezpečnosť a kooperáciu v Európe (OSCE).  Skupina OSN ich potom promptne vrátila do Ruska.  Spojené štáty medzitým zablokovali rezolúciu, ktorá by bola rýchlo vyriešila toto nedorozumenie, čo ešte väčšmi rozhnevalo Moskvu.

Tak o čo tu vlastne ide?
Saakašvili je len ďalším obetným baránkom, podobne ako Karzaj v Afganistane.  Ten sa v Gruzínsku dostal k moci prostredníctvom Amerikou sponzorovanej "ružovej revolúcie", ktorá zvrhla z moci Eduarda Šervardnadzeho a nahradila ho neokonzervatívnou bábkou, vzdelávanou na univerzite Yale - Saakašvilim.  "Farebné" revolúcie už boli medzitým odhalené ako Spojenými štátmi sponzorované šarády, kde nimi financované MVO vyvolajú politický prevrat tým, že poskytujú financie, tlačiarne a patričné informácie opozičným stranám v tom-ktorom systéme.  Takýmto spôsobom dnes vyvolávajú "zmenu režimu" zápdné elity, ktoré teraz uprednostňujú šírenie kapitalizmu amerického štýlu pokojnými prostriedkami a nie násilnosťami v irackom štýle.

Moskva sa ocitla na washingtonskom zozname terčov a táto záležitosť je oveľa hlbšia, než len údajné Putinovo odklonenie sa od reforiem.  Putin sa pridal k šiirokej bezpečnostnej aliancii s Čínou a inými kľúčovými krajinami v Strednej Ázii.  Pod záštitou Šanghajskej organizácie pre kooperáciu (SCO) členské štáty vytvorili čosi ako paralelu k aliancii NATO, ktorá teraz hrozí, že vykoľají Bushov plán rozšíriť americký vplyv aj na túto oblasť.  Pod rúškom vojny proti terorizmu sa opäť rozbieha veľká hra 19. storočia o kontrolu nad Euráziou a národy tejto oblasti sa grupujú dohromady, aby odrazili potenciálnu budúcu americkú intervenciu.

Ako poznamenáva Michel Chossudovsky v nedávnom článku pod názvom "Ďalšia fáza vojny na Blízkom východe (Global Research):
"Koncom augusta sa uskutočnili vojenské cvičenia, organizované Ruskom, Kazachstanom, Kirgizstanom a Tadžikistanom, v rámci Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO).  Tieto vojnové hry, oficiálne označované za súčasť protiteroristického programu, sa uskutočnili v reakcii na americko-iraelské vojenské hrozby v oblasti, vrátane plánovaných útokov na Irán."

Rusko takisto skôr toho roku uskutočnilo vojnové hry s Čínou, odkladajúc bokom tradičné nezhody a podozrenia, aby tak dosiahli spoločný cieľ, ktorým je upevnenie bezpečnosti pred zahraničnou agresiou.  Putin očividne nenaletel Buhovej fiktívnej vojne proti terorizmu.  Podobne ako iní predstavitelia v tejto oblasti, aj on predpokladá, že Spojené štáty sa budú vtierať do Strednej Ázie, zakladajúc tu vojenské základne a budujúc ropovody a plynovody, a tak sa snažiť zmocniť rozsiahlych tamojších zásob ropy a zemného plynu.

Politicky vplyvný Zbigniew Brzezinski ujasnil dôležitosť Strednej Ázie pre americké plány na globálne panstvo v knihe "Veľká šachovnica".  V tej píše:
"Odkedy pevniny asi pred 500 rokmi začali na seba navzájom politicky vplývať, je Eurázia svetovým mocenským centrom...  Hlavnou politickou cenou pre Ameriku je Eurázia - a prevaha Ameriky v globálnom meradle priamo závisí od toho, na ako dlho a ako úcinne si dokáže na eurázijskom kontinente udržať prevahu...  Akým spôsobom sa Amerika vysporiada s Euráziou, to je kritické.  Eurázia je najväčšou svetovou pevninou a geopoliticky je osová.  Mocnosť, ktorá dominuje Eurázii, bude mať kontrolu nad dvoma najpokrokovejšími a ekonomicky najproduktívnejšími oblasťami z troch.  Už pohľad na mapu naznačuje, že s kontrolou nad Euráziou automaticky ide aj podriadenosť Afriky, čím sa západná hemisféra a Oceánia geopoliticky ocitá na periférii svetového centrálneho kontinentu.  V Eurázii žije približne 75 % svetovej populácie a nachádza sa tu väčšina svetového fyzického bohatstva, pokiaľ ide o možnosť podnikania a nerastné suroviny v zemi."

Brzezinského kniha poskytuje základný náčrt (ktorý neskôr rozpracovali v Projekte pre nové americké storočie) pre súčasnú politiku administratívy v Strednej Ázii.  Súčasné manévrovanie v Gruzínsku, to je len jedno z ľahko predvídateľných vzplanutí v dôsledku politiky, ktorá má korene k neprívetivosti a v expanzii.

Washington používa rúško ružovej a oranžovej revolúcie na to, aby NATO mohlo strčiť nohu hlbšie do Eurázie, zakladajúc tu vojenské základne a obkolesujúc Rusko.  NATO v Ukrajine a Gruzínsku, to je akoby boli plne vybavené vojenské základne v Toronte a Tijuane.  Žiadny americký prezident by nikdy nedovolil, aby k takému niečomu došlo.

Ale vzrastajúca nedôvera medzi Washingtonom a Moskvou zachádza ďalej, než len po Bushov plán dostať NATO do bývalých sovietskych republík.  Washingtonu sa takisto nepáči, že Putin znárodňuje ropný priemysel (Gazprom) a v obchodovaní s ropou sa vzdáva dolára.  Putin pred niekoľkými mesiacmi oznámil, že prejde z "medzinárodnej meny" (dolár) na rubeľ.  Rusko v súčasnosti dodáva na svetový trh 15,4 % ropy, čo je druhé miesto po Saúdskej Arábii.  Ropné transakcie sa prv robili väčšinou v dolároch. Tomuto de facto monopolu na obchod s ropou možno vďačiť za prosperovanie americkej ekonomiky.  To donucuje centrálne banky vo svete držať si v rezerve doláre.  V centrálnych bankách alebo v obehu v ropných transkaciách sa v súčasnosti nachádza okolo 4,6 trilióna dolárov.

Ak Putin prejde na rubeľ, to je priama hrozba pre americkú hegemóniu dolára a to môže vyústiť do toho, že späť do Spojených štátov zrazu pošlú stámiliardy dolárov, čo vzápätí vyvolá hyper-infláciu a úpadok ekonomiky. (Toto môže vysvetľovať, prečo Banka federálnych rezerv zastavila vydanie správy M-3: aby tí, čo majú doláre nevedeli, koľko miliárd sa vracia.)
Spojené štáty si musia udržať panstvo v obchode s ropou, v opačnom prípade hodnota dolára poklesne a americké impérium sa stratí v oceáne červeného atramentu. 
Po tom, čo Putin oznámil, že sa zbavia dolára je jasné, že Washington mu to vráti tým, že bude brániť svoje záujmy.

Niektorí čitatelia si možno pamätajú, že pred dvoma mesiacmi nečakane navštívil Putina v Moskve Henry Kissinger.  Verejnosť vtedy nevedela, že Kissinger pravidelne v tajnosti radí Buhovi a Cheneymu.  Kissinger s najväčšou pravdepodobnosťou upozorňoval Putina na prípadné nebezpečenstvá prechodu na rubeľ.  Možno poukázal na to, že Saddáma napadli len šest mesiacov po tom, ako prestúpil na euro.  Hugo Chavéz a Ahmadinedžád tým hrozia tiež.  Petrochemické impérium je pre nadradenosť Spojených štátov kritické, rovnako ako kontrola nad ubúdajúcimi zásobami ropy.

Dva mesiace po Kissingerovej návšteve sa Saakašvili náhle rozhýbal a zatkol štyroch ruských občanov.  Niet pochýb, že za týmto incidentom je Washington.
Aby sme porozumeli vzrastajúcemu napätiu medzi Kremľom a Bielym domom, musíme chápať, akým spôsobom Rusko zapadá do neokonzervatívnej kozmológie závislých štátov.  Z dokumentu Stratégia národnej bezpečnosti (NSS) môžeme vytušiť, kam Bush a spol. v imperiálnom poriadku zaraďujú Rusko. 
Tam sa hovorí:
"(Rusko musí) chápať, že prístupy typu studenej vojny neslúžia ich národným záujmom a že ruské a americké strategické záujmy sa v mnohých oblastiach prekrývajú...  My umožňujeme vstup Ruska do WTO kvôli osožným obchodným a investičným vzťahom. Vytvorili sme radu NATO-Rusko s cieľom prehĺbiť bezpečnostnú kooperáciu medzi Ruskom, európskymi spojencami a nami.  My i naďalej budeme podporovať nezávislosť a stabilitu v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu v presvedčení, že prospešné a stabilné susedstvo posilní rozmach úsilia Ruska o integráciu do euro-atlantickej komunity...  Neochota Ruska plne sa oddať základným hodnotám demokracie voľného trhu a jeho pochybný záznam v boji proti šíreniu ZHN nám stále robí starosti."

Odkedy bol tento dokument napísaný, Spojené štáty zabraňujú vstupu Ruska do WTO a karhajú ho za to, že sa snaží udržať si autoritu vo svojej tradičnej sfére vplyvu (Ukrajina, Gruzínsko, Bielorusko, atď.).  Dokument jasne načrtáva, čo si to vyžaduje, aby bol Bush "spokojný": dovoliť NATO militarizovať štáty v okolí Ruska, poslušne sa podriaďovať nariadeniam z Washingtonu a integrovať ruskú ekonomiku do Amerikou dominovaného globálneho ekonomického systému.

Zápalisto nacionalistický Putin dáva prednosť uchovaniu ruskej nezávislosti a samostatnosti a to ho dostalo do kolízie s Bushovou administratívou.
Mocná Rada zahraničných vzťahov (CFR) nedávno zverejnila správu, kde vyzývajú Busha, aby "prestal považovať Rusko za strategického partnera."  Ďalej sa tam konštatuje, že "Rusko je čoraz väčšmi autoritatívnym štátom so zahraničnou politikou, ktorá sa niekedy nezhoduje so záujmami Spojšných štátov a ich spojencov." (Na vypracovaní správy sa podielal aj senátor John Edwards a ex-politik Jack Kemp.)

Bojové línie sa už narčtli a Rusko umiestnili na stále sa rozširujúci zoznam krajín na "osi zla", ktorých neposlušnosť ich predurčuje k tomu, aby boli terčami americkej intervencie.  V budúcnosti sa istotne objaví celý rad stratégií, ktoré budú používať na destabilizáciu Ruska a v konečnom dôsledku na zmenu režimu v Moskve.  Dlhodobé ciele Bushovej administratívy sú jasné.  Ide im o sprivatizovanie ruského ropného priemyselu, prestúpenie rubľa na dolár, odstránenie Putina z úradu a zabránenie tomu, aby malo Rusko kontrolu nad veľkými zásobami ropy v Kaspickej panve.  Ak má Amerika v tejto oblasti uspieť, musí oslabiť, rozrušiť a rozbiť ruský štát.

Tieto ciele sa tradične dosahujú podvojnými operáciami, roznecovaním napätia medzi etnikami, vojenskou výpomocou pre rebelov (V Čečni a hocikde inde) a pestovaním dizidentských skupín, vyvolávajúcich politické nepokoje.  Môžeme očakávať, že istotne budeme svedkami používania podobných taktík.

_____________________________________________

(krátené)
Mike Whitney, Information Clearing House
http://www.informationclearinghouse.info/article15233.htm