V poslednom čase ma zaujal článok Jána Szelepcsényiho v dvojtýždenníku KULTÚRA z 5.12.07. na margo polemickej výmeny názorov medzi poslancom NR SR za KDH Vladimírom Palkom a kardinálom Jánom Chrysostomom Korcom v týždenníku „.týždeň“. Súhlasím s autorom článku, že Palkov útok bol nezvyčajne ostrý a mal predovšetkým propagandistický účel. Odráža tak stále nevykryštalizovanú situáciu v KDH, ktoré márne hľadá témy, ktorými by zaujalo slovenskú verejnosť. Je preto prejavom úbohosti, ak práve V. Palko útočí na kardinála pre jeho proslovenské a prosociálne vyjadrenia. Z Palka srší urazená ješitnosť, že kardinál vraj nedokáže oceniť „dlhoročné pôsobenie kresťanských politikov“, ktorým údajne išlo o napredovanie Slovenska !!

Pronárodná politika nebola nikdy silnou stránkou KDH. To si uvedomili aj v konfrontácii so SNS. Aj jeho hlavný ponovembrový protagonista Ján Čarnogurský zrejme neustál nátlaky naň vyvíjané zpoza rieky Moravy a od domácich, nazvime ich „liberálov“ vo VPN a jeho pozadí (v súvislosti s rodinnou anamnézou) a v otázke samostatného Slovenska sa v dobe lámania chleba zachoval tak, ako sa zachoval. Tí, čo v KDH tento trend odmietli, z KDH odišli.

Bolo by zaujímavé dozvedieť sa, čo vlastne bolo náplňou slovenského námestníka riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby v Prahe v období kvasu a vývoja slovenských národných záujmov v rokoch 1991-92. Na to, aby hral V. Palko len tú obvyklú úlohu „Slováka v Prahe“, teda štatistu, bol príliš (neberme mu to) inteligentný. Tak akú národnú agendu  by KDH chcelo v prípade V. Palka propagovať ? Je príznačné (pozri článok V. Palko: Ako volia kresťania), že volebný výsledok KDH r. 2006, totiž 8,31% sa tiež do istej miery pripisuje nedostatočnej kooperácii Katolíckej cirkvi, ako keby táto mala povinnosť plniť stranícku politiku KDH. Pripomína mi to pokriky o potrebe demokratických volieb vo svete a keď sa voľby uskutočnia demokraticky, ale nezvíťazí ten náš, tak naraz demokracia nie je rozhodujúca. Tzv. „reformné krídlo“ KDH s Palkom a Lipšicom na čele, niekedy pripomína svojou horlivosťou a vehementnosťou tie kresťanské prúdy v USA, ktoré podporujú Bushovu imperiálnu politiku.

Zaujímavý je aj postoj súčasného predsedu KDH Hrušovského, ktorý sa pri každej príležitosti odvoláva na svoje „judeo-kresťanské“ korene. Zrejme je to dôvod, že sa na recepciách prevažne točí okolo predstaviteľov ŽNO. Alebo je to len nutná daň, byť politicky a mediálne akceptovaný? Ešte, že sa s takýchto podujatí nerobia priame prenosy. Aj V. Palko uverejnil svojho času v kresťanskom periodiku Impulz niekoľko plamenných príspevkov proti tzv. „ľavicovému liberalizmu“, čo sa síce dobre čítalo, ale keď malo dôjsť ku konkrétnemu pomenovaniu nositeľov a hlásateľov tejto idey a jeho skutočného pozadia, naraz zaúradovala „politická korektnosť“. Netreba si to zrejme rozhádzať s Kozou ulicou . . .

Kardinál J. CH. Korec si môže dovoliť verejne vyjadrovať svoje postoje, pretože nimi aj vždy žil a žije a nemá, ako sa hovorí „maslo na hlave“. Som presvedčený, že väčšina ľudí je mu za to, v dnešnej dobe, len vďačná !

Juraj Borský