:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Quo vadis, slovenská diplomacia ?

02.11.2009

 

 

Slovenská republika predložila kandidatúru na členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (ďalej len „Rada“) na obdobie rokov 2008 - 2011 s ambíciou zohrávať pozitívnu a konštruktívnu úlohu v rozvoji a ochrane ľudských práv na globálnej úrovni. Vo voľbách v rámci 62. Valného zhromaždenia OSN dňa 21. 5. 2008 bola SR vysokým počtom 135 hlasov zvolená do Rady, ktorá má 47 členov a zasadá v Ženeve. Toľko z úvodnej časti informácie pre vládu SR.

Treba pripomenúť, že európski členovia Rady boli zvolení na regionálnom princípe, t.j.Východoeurópsky región : Slovensko, Rusko, Slovinsko, Maďarsko, Bosna-Hercegovina a Ukrajina. Západoeurópsky región a ostatné štáty: Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Veľká Británia a USA.

Rada OSN pre ľudské práva 16.10.2009 schválila správu, ktorá obviňuje Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas zo spáchania vojnových zločinov počas vzájomného konfliktu v Gaze na prelome decembra a januára. Slovensko hlasovalo proti schváleniu dokumentu, ktorý bol odporúčaný na prerokovanie do Bezpečnostnej rady OSN.

Zopakujme si teda, že dvadsaťpäť členov organizácie, vrátane Ruska a Číny, hlasovalo na mimoriadnom zasadnutí za prijatie rezolúcie, ktorá kritizuje Izrael za neochotu spolupracovať s misiou OSN pod vedením juhoafrického právnika Richarda Goldstona. Proti boli USA a päť európskych krajín : Slovensko, Taliansko, Holandsko, Maďarsko a Ukrajina.

Jedenásť - prevažne európskych a afrických krajín - sa hlasovania zdržalo a Británia a Francúzsko spolu s ďalšími tromi členmi 47-členného grémia sa hlasovania nezúčastnili vôbec. Izrael i Hamas odmietli obvinenia uvedené v Goldstonovej správe, ktorá sa najkritickejšie vyjadruje práve o židovskom štáte.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano pre TASR povedal, "Slovensku nevyhovoval text predloženej rezolúcie... takto predložená rezolúcia bola podľa nás nevyvážená".

Zaujímavý argument ! Nepozdával sa nám pomer usmrtených Palestíncov a Izraelcov 1400 : 13 ? Súhlasíme s použitím zakázaných zbraní, ako je biely fosfor, alebo strelivo obohatené uránom? S nasadením ťažkej vojenskej techniky proti civilnému obyvateľstvu, ako odpoveď na sporadické ostrelovanie územia Izraela podomácky vyrobenými raketkami, neschopnými urobiť väčšie škody? S vraždením žien a detí? So systematickým ničením palestínskej infraštruktúry pod rôznymi zámienkami? Prečo sa hlasovaniu vyhli Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Nórsko a aj také štáty, alebo štátiky, ako je Slovinsko, alebo Bosna – Hercegovina ?

To je tá pozitívna a konštruktívna úloha v rozvoji a ochrane ľudských práv na globálnej úrovni, ktorú si naše členstvo v tomto grémiu dalo za úlohu ? Do úvahy pripadajú najmenej dva dôvody spôsobu nášho hlasovania. Buď je to naša servilnosť voči „USraelu“, alebo úloha murína, ktorú nám prisúdili dôležitejšie štáty EU, a ktorú sme akceptovali.

O principiálnosti našich diplomatov si nerobím veľké ilúzie. Väčšina dá prednosť postupu v kariére a lukratívnym ponukám na miesta v medzinárodných organizáciách. Tie sú závislé pochopitelne od ich predchádzajúcich postojov a ochoty spolupracovať.

O to viac ma prekvapuje postoj súčasnej vlády, ktorá sa deklaruje ako sociálna, so zmyslom pre spravodlivosť. Ťažko  uveriť, že naša diplomacia konala autonómne, bez vedomia vlády.

Ako sa dočítame na webovej stránke nášho ministerstva zahraničia, minister obrany štátu Izrael, Ehud Barak (ktorý by mohol byť za realizáciu akcie „Liate olovo“ teoreticky postavený pred Medzinárodný trestný tribunál), prijal 21. októbra 2009 vo svojom úrade veľvyslanca Slovenskej republiky v Štáte Izrael Iva Hlaváčka. Rokovania sa týkali hlasovania Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve o Goldstoneovej správe (predpokladám, že zaznela blahosklonná pochvala), možnosti strategického partnerstva medzi Izraelom a Slovenskom a o postojoch Slovenska proti extrémizmu a antisemitizmu (domáce úlohy si poctivo robíme). Ak sa niekto nebodaj pozastavuje nad tým, že veľvyslanca k uvedeným témam prijal minister obrany,  mal by vedieť, že zahraničnú politiku tejto krajiny v rozhodujúcej miere určuje armáda a Mossad.

Slovenský veľvyslanec odovzdal predsedovi Strany práce (Avoda) a ministrovi obrany E. Barakovi pozvanie predsedu strany Smer a predsedu vlády Slovenskej republiky R. Fica na návštevu Slovenska. To by isto nebolo možné, ak by Slovensko v Ženeve hlasovalo inak, prípadne sa hlasovaniu vyhlo. V tomto prípade sa prikláňam už k zmieňovanému prvému dôvodu hlasovania.

Aj keď nás naše členstvo v EÚ „odbremenilo“ od mnohých rozhodovaní na medzinárodnej scéne a stačí byť konformný, nevyužívame dostatočne ani možnosti, ktoré nám naše členstvo ponúka. Už najmenej 12 rokov uplynulo od vynesenia rozsudku MSD v Haagu vo veci SVD Gabčíkovo-Nagymaros 25. septembra 1997 !!! Rozsudok v podstate vyznel v náš prospech.

Pre zásadné rozpory v chápaní a výklade ustanovení rozsudku Medzinárodného súdneho dvora delegácie nepokročili v prerokovaní návrhu dohody o dočasnom usporiadaní vzťahov medzi SR a MR o prevádzkovaní existujúcich objektov Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Slovensku tým vznikajú značné ekonomické straty. Bohužiaľ som nezaznamenal iniciatívu slovenskej diplomacie na medzinárodnom poli (keď sme presvedčení (?) o svojej pravde) argumentačne presadzovať potrebu realizácie rozsudku.

Obdobne máme deficit v ukončení revízie medzinárodnej zmluvnej základne v prípade Maďarska. Suverénna Slovenská republika by mala mať záujem a ambície, aby došlo k zmene základných medzinárodných zmlúv, týkajúcich sa štátnych hraníc s Maďarskom z doteraz sukcedovaných zmlúv ešte medzi I.Československou republikou a Maďarskom na štandardnú medzištátnu zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Bývalý pán minister Kubiš v tom nevidel žiadny problém, „však sú platné“ vyjadril sa. Prečo by sa mal o niečo pokúšať u „strapatej pani“ a prípadne si tým poškodiť svoje renomé?

Podobná situácia je aj s podporou a využitím našich menšín v zahraničí. Keby napríklad Maďarsko, Poľsko, alebo Rumunsko roky  pristupovalo ku svojim krajanom v zahraničí podľa ideologického hľadiska, s tými áno a s tými nie, ako sa to tradovalo na Slovensku, tak by nemali dnes takú významnú loby v zahraničí, o ktorú sa môžu hocikedy oprieť.

O to viacej sa zrejme politicky a vecne angažujeme v Bielorusku, Ukrajine, Rusku, Srbsku, ako o tom diskutoval v polovici októbra minister zahraničia M.Lajčák so zástupcami slovenských mimovládnych organizácií. Veď „farebné revolúcie“ zrejme ešte nestratili svoje čaro!

Najmä nie teraz, keď je zabezpečené financovanie takýchto aktivít nielen z amerických zdrojov, ale aj oficiálne s prostriedkov EÚ (::prop priniesol závažnú informáciu o Nariadení ES č.1889/2006 EP a Rady EÚ z 29.decembra 2006, ktoré sa zaoberá financovaním politických prevratov vo vytipovaných krajinách sveta. Počíta sa tu s priamym financovaním rôznych organizácií a jednotlivcov z prostriedkov EÚ, ako aj ďalšia možnosť čerpať financie EÚ – na spoluprácu na celosvetovom „bezpečnostno-informačnom systéme.“

Civilne získavané poznatky z krajín svojho pôsobenia, by MVO mali systematicky dávať k dispozícii armáde a tajným službám.). Za takýchto okolností niet divu, že sa MZV SR stále nemôže zaobísť bez služieb takých ostrielaných borcov ako je M. Mojžita, dlhoročný rozviedčík STB v Číne a v Indii (1980-90), v súčasnosti veľvyslanec SR v Bosne a Hercegovine. Vyhovoval všetkým ministrom (musel?), počnúc Demešom, Kňažkom, Kukanom, Kubišom a Lajčákom končiac. O čom to vypovedá? Že takúto osobu inštalovali v r.1989 do prostredia novej rodiacej sa zahraničnej služby konsenzom obe strany, stojace za vtedajším novembrovým prevratom.

Prijatím Lisabonskej zmluvy a jej aplikáciou sa vytvoria nové celoeurópske funkcie, ako je vysoký predstaviteľ EÚ v oblasti zahraničných vecí a bezpečnostnej politiky (kvázi európsky minister zahraničia), vrátane jednej právnej subjektivity, umožňujúcej EÚ jednotne konať pri podpisovaní medzinárodných dohôd. Čo teda zostáva ešte v náplni nášho ministerstva ? Snažiť sa likvidovať spomenuté resty, hľadať partnerov a uzatvárať účelové partnerstvá krajín v záujme presadzovania našich národných záujmov (a tieto predovšetkým jasne pomenovať!).
Ostatné zadania dostaneme aj tak ako vždy, z centra.

 


Juraj Borský

Diskusia:

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|